Réžia:
Robert BenayounScenár:
Robert BenayounHudba:
Serge GainsbourgHrajú:
Serge Gainsbourg, Danièle Gaubert, Robert Benayoun, Roger Lumont, Jean Pommier, Sonia Saviange, Douglas Read, Henri Déus, Richard Leduc, Monique Lejeune (viac)Recenzie (2)
Příliš teoretický a abstraktní film, který by se podle kritiky měl jmenovat ČAS NEEXISTUJE (dle recenze "pro obdivovatele Rivetta"). synopse: http://thelastexit.net/cinema/other.html#Paris%20Does%20Not%20Exist recenze: https://derbreitegrat.wordpress.com/2014/07/13/paris-does-not-exist-paris-nexiste-pas/ analýza https://www.dvdclassik.com/critique/paris-n-existe-pas-benayoun ()
Paris n'existe pas je "rivettovský" snáď len v tom ako pracuje s časom a prelínaním minulosti, prítomnosti a budúcnosti, inak mi prišlo, že to má niečo z Godarda (výrazné sýte farby, dialógy plné analýz moderného umenia a diskusie o spoločnosti) a použité stop-motion animácie pôsobili dosť švankmajerovsky. Hlavnou postavou je maliar postrádajúci inšpiráciu, ktorý si na večierku potiahne z jointa a získa schopnosť vidieť do minulosti a aj predpovedať budúcnosť. Film je tak trochu svedok svojej doby: cez postavu maliara Simona Benayoun kritizuje umenie, kde zámerom umelca je čo najviac šokovať a profitovať na tom. Rovina kritiky umenia je doplnená tým, že do scén sú vkladané obrazy v štýle Roya Lichtensteina, alebo komixové panely s kresbičkami Charlesa M. Schulza – Benayoun ide proti pop-artu a neglorifikuje ho ako by sa dalo čakať pri filme z roku ´69. Podstatou je ale skôr ten čas, na ktorý je kladený dôraz už od začiatku filmu. Simon má schopnosť vidieť do blízkej budúcnosti, ale tiež sa dokáže vrátiť do minulosti, no nemôže do nej nijako zasiahnuť a ani ju ovplyvniť. Nie je to čas, ktorý plynie, sme to my. Z toho vyplýva, že Paríž vlastne neexistuje, pretože je to len krajina, alebo miesto, ktoré podlieha neustálym zmenám, čo značí, že Paríž z roku 1800 a Paríž z roku 1968 sú dve rozdielne veci, pričom ani jedna z nich nie je Paríž. ()