Reklama

Reklama

Chuť zeleného čaje v misce rýže

(neoficiálny názov)
  • Japonsko Očazuke no adži (viac)

Recenzie (16)

Radko 

všetky recenzie používateľa

Vyzerá to na prvý pohľad ako príbeh náhleho osvietenia ženy, roky neveľmi šťastnej vo vopred dohodnutom manželstve. Nespokojnosť ženy pramení v nasledovnom. Nedokáže zmeniť manželove rituály. Vadia jej. Muž fajčí lacné, smradľavé cigarety. Vo vlaku rád cestuje treťou triedou. Hrozí uspokojenie živiteľa rodinného krbu s nízko príjmovým štandardom Ona to však má rada nóbl. On je kožený úradník so zabehanými rituálmi doma i v práci. Monotónnosť ale často zabíja manželstvá. Ženám chýba to, čo čakajú: prekvapenie zo strany partnera. Snaha zaujať niečím. V nej drieme šidlo dračice, čo by si rada ešte užila. Napríklad neviazané párty v kúpeľoch s kamoškami. Sami nemajú deti, podujmú sa teda dávať rady neteri. Na jej budúce osudy, čo sa týka výberu partnera, ale nemajú s manželom rovnaký názor. Celková komunikácia má ďaleko od láskyplného rešpektu. Je vynútená skôr každodennou rutinou prebrať nevyhnutné. Až dôjde k zlomu. Nechcem vyzrádzať dej, zovšeobecním. Čo ak tá párty pri miske ryže so zeleným čajom bola len rafinovaným ťahom manželky? Urobila tak pred kamarátkami a neterou zamilovanú sväticu, pričom zároveň s navonok čistým morálnym profilom mohla pokračovať v sérii výletov, vrtochov a saké párty. Zároveň bola dôsledkom toho, čo celý čas čakala - náhleho prekvapenia, zmeny zo strany partnera. A ešte k hodnoteniu: ak by som mal dať tomuto filmu štyri hviezdičky, tak väčšinu štvorhviezdičkových by som musel prehodnotiť. Pretože v Ozuovom filme toho bolo oveľa viac, ako som stručne načrtol. Všetko pritom podané jasne a priezračne ako ryža na tanieri a pritom myseľ diváka si to môže vyložiť storakým spôsobom. Otvorený, vnímavý film. Mňamka. ()

MikO_NR_1909 

všetky recenzie používateľa

Na Ozuho atypicky akčné a dynamické. Odpútal sa od svojich typických zorných podhľadov z pozície sediaceho dieťaťa a dáva do pozornosti komplikovaný vzťah dlhoročného manželstva, ktorý si potrebuje určité veci vyjasniť a prediskutovať. Naruseho poetickejší pohľad na túto tému mi ale prišiel kúzelnejší a viac implikujúcejší ono povestné ázijské čaro. A trošku ma mrzí, že napriek tomu, že Šin Saburi dáva s ľahkosťou zabudnúť na Čišú Rjúho (a ktorý pôsobí mimoriadne prirodzene) nemá vytvorené to abstraktné pole, ktorým Ozu koordinuje svoje vrcholné diela. Oplatí sa vidieť, niektoré humornejšie pasáže dokážu ladiť s tými dramatickými, ale vo výsledku sa mi nedostavilo "to", s čím som pred projekciou dúfal. ()

Reklama

Martin741 

všetky recenzie používateľa

Ako ma David Lynch prekrasnu rozpravku o vitazstve dobra nad zlom, vola sa to Blue Velvet, nassky Modry samet, tak jasudziro Ozu ma Ochazuke no Aji, po nasom Chut zeleneho caje v misce ryze. Tematicky ide o polepsenu zensku, ako sa z mrchy stane polepsena zena. Manzelskym etudom som casto nerozumel, mne sa dlhodobo v tomto nedari takze asi z mojej rodovej linie bude hovno. To ale ja som s tym zmiereny, ludi je na planete dost a rodovych linii tiez. Nevermind. Jo a com viem, ze na rezisera Ozu je to dost atypicky akcne a dynamicke - vacsina jeho filmov je pomala a akcnym scenam sa vyhyba. Aj tak ale plna palba, filmovym yntelechtuanom som zase dokazal, ze aj taky obstarozny mentalny invalid ako som ja vie kto je Yasujiro Ozu a jeho filmy. 100 % ()

vypravěč 

všetky recenzie používateľa

Jak naložit s vlastním životem, který nám předepsal kdosi jiný, zvláště pak manželská smlouva? Chuť zeleného čaje v misce rýže není mdlá nebo melancholická ani jitřivá či vzrušující. Je silná tím, čím slabost dokáže postihnout celý svět, když se skloní a ucítí trpkost i sladkost přijatého břemene… Tento snímek nesvědčí ani o lásce ani o sebezapření, ale o cestě. O takové pěšině, která se z houštin a mokřin jediná smysluplná vynořila. ()

Godhaj 

všetky recenzie používateľa

„Všechna manželství jsou stejná.“ Když už jsem si myslel, že mě Ozu nemůže s ničím překvapit (všechny jeho filmy jsou totiž o problémech se svatbou), shlédl jsem tento film a byl jsem překvapen. Zpočátku se totiž odvíjí jako typický Ozu – mladá dívka řeší svatbu, ale pak se děj stočí na její tetu a strýce a řeší se problém soužití ženy, která chce od života víc zábavy s mužem, který je skromný a tichý. Výsledek je typicky Ozuovský, takže mi zůstal příjemný úsměv na rtu. Zpracování je klidné, kamera statická, nicméně obrazová kompozice je osvěžující svou harmonií a prostotou. ()

Galéria (11)

Reklama

Reklama