Emília

Slovenská Femme Fatale, krásou a osobnosťou v pohode konkurujúca európskym sex symbolom 60s až 80s, ako Karin Dor, Claudia Cardinale, Romi Schneider alebo Sophia Loren. Nečudo že každý režisér ju chcel vo svojom filme či divadelnej hre, a mnohí hereckí partneri boli z nej unesení a chceli ju doslova vlastniť. Nuž typické správanie mužov v umeleckej branži. Bohužiaľ tak ako iné talenty zo Slovenska – Jozef Króner, Milan Kňažko, Ivan Palúch a iní, ktoré mohli preraziť v európskom alebo aj svetovom kine, represívny komunistický režim, ktorý nenávidí talentovaných ľudí, prikoval týchto hercov nadobro do extrémne konzervatívneho východoeurópskeho filmového priestoru. Zaujímavé je že, úplne inak vyzerajúca ale rovnako pekná a nemenej slávna sestra Magda, sa vedela angažovať na alternatívnej filmovej scéne kde stvárnila oveľa odvážnejšie a charakterovo významnejšie postavy ako Emília. Škoda že pri vtedy zhoršujúcej sa politickej situácií neemigrovali do Francúzka, som si istý že by tam prerazili. (24.12.2023)

Dokumentárny snímok, ktorý je dôstojnou prechádzkou umeleckým aj osobným životom jednej z najlepších herečiek slovenskej kinematografie. Emília Vášáryová je jednoducho synonymom talentu, krásy a pokory a jej nezabudnuteľné roly utkvú v pamäti každého filmového fanúšika, najmä tá z Pelíšok je nezameniteľná. Šulík pekne vystihol a podčiarkol jej osobnosť, názory a motívy a zároveň vôbec zbytočne netlačil na emočnú pílu. Myslím, že takýto filmový portét si Emília určite zaslúžila. 75 % (25.01.2024)

Emília je ikona slovenského herectva. Slovenská malosť je však všadeprítomná. K. Čapek síce vymyslel pojem MČČ a ocejchoval tak Čechov, ale skôr to platí o nás. Napriek tomu, že sestry Vášáryové hovoria o svojich rodičoch s láskou a úctou, nezaznie ani tu ani vo filme Magda, že prečo majú pomaďarčené meno, keď ich otec pochádzal zo slávneho talianskeho rodu VASARI. Ich rodičia neboli žiadni chudáci a netreli žiadnu chudobu. To sa dlho tajilo a nikto nemal potrebu sa predvádzať. Udivuje ma však, že sa nevrátili k svojmu skutočnému menu. (23.12.2023)

Možno pridlhé na samodokument, ale za to táto herecká ikona, lepšia z dvoch sestier, si to zaslúžila. Pre mňa lepšia, pretože tá razila aj nejaké limity, ktorými sa sama obmedzila v tom, aby nemusela herecky ukazovať to, čomu sa hovorí odvážnejšie herectvo a v čom jej sestra neváhala ani minútu. Krásny prierez jej kariérou aj so zaujímavosťami z jej pohľadu, no a zároveň zaujímavá poučka od nej samej, ako žijú umelci, keď o svojom mužovi, ktorému vadili rôzne scény, bozky, dotyky povedala: "No ja by som si herečku za ženu teda určite nevzala. A herca za muža, to už vôbec nie." (11.01.2024)

Takmer dokonalý portrét kráľovnej slovenského herectva, ktorý v prvej polovici funguje aj ako mimoriadne vzrušujúcí náhľad do spoločensko-politickej situácie krajiny a do filmového a divadelného umenia. Prekvapuje hravou formou, ktorá je ale stále dostatočne klasicky dokumentárna pre mainstreamového diváka (ďalší Moonage Daydream sa teda nekoná). Zbytočne nerozpitváva bulvárne témy, aj keď ich dostatočne úderne načrtne v zmysle Show, don't tell. Má to mnoho zaujímavých nápadov, odsýpa to perfektne a pri mnohých dobových záberoch či myšlienkach a vedomostiach Milky sa zatajuje dych. Najväčšia sila tohto životopisu pre mňa plynie z faktu, že Emília sa stala ikonou (česko)slovenskej kultúry vďaka svojej vysokej inteligencii, tvrdej drine a pragmatizmu, a nie (len) preto, že je niekedy povrchne vnímaná len ako tá romantická kráska. Formovaná poctivosťou, vzdelávaním a túžbe pochopiť a povzniesť. Nesmierne inšpiratívny a okúzľujúci človek aj dokument. Jemné výhrady súvisia s tým, že divák neznalý pomerov slovenského divadla a filmu neocení mnohé komentáre a detaily a takisto by záver (za mňa) mohol byť gradovaný smerom k silnejšiemu emočnému dopadu. (09.12.2023)