Aienji

Panensky sterilní drama plné slz a emocí. Ona nevinnost zachází tak daleko, že za erotické vrcholy lze považovat nesmělý a snový náznak polibku a záměnu výrazů keks a sex při telefonickém rozhovoru. Připočtu-li si k tomu mírně řečeno mírně nesympatickou hlavní hrdinku s mírně naznačeným poprsím a mírně chlapeckou postavou, cítím mírné zklamání. K lásce prostě erotika patří, nemusí být polopatická či vulgární, někdy stačí jen pohled či dotek a máte jasno, a to i ve filmu. Vymazat ji? Nelze. Díky předešlému pak patřičně silně nepůsobí ani onen motiv pohledu vstříc smrti. Slzička dojetí mi ale na samotném konci přece jen ukápla. A za ni, trojku. (06.05.2015)

Ak by som raz stál pred voľbou vybrať pre budúce generácie filmy, ktoré by najlepšie charakterizovali žáner romance, výber by pozostával takmer výlučne iba z juhokórejských snímok. Ich emociálny dopad na mňa sa veľakrát slovami ani nedá opísať - podobne ako nedokážete nikdy vystihnúť skutočnú lásku - áno, tú PRAVÚ - JEDINÚ, ktorú môžete iba zažiť a hlavne CÍTIŤ. Keď sa vám chce smiať a plakať zároveň, keď každým okamihom svojho bytia a každou bunkou v tele kričíte do sveta aké nádherné je ŽIŤ, MILOVAŤ a BYŤ MILOVANÝ. Keď pohľadom rozdávate lásku všetkým a všetkému naokolo, keď... . Vždy keď vidím ďaľší juhokórejský romantický film, ktorý ma emociálne vytiahne do neba, myslím si, že už nič krajšie (alebo prinajmenšom rovnaké) sa nedá natočiť. A pokaždé sa tak nádherne zmýlim. ...ing je toho ďalším dôkazom. Už od úvodnej sekvencie na prechode pre chodcov som dostal jedným milým pohľadom a jemnou hudbou jasný signál, že je tu ďalší filmík, ktorý si získa moje srdce. A krásne obrazy (postupne zaplavované objímajúcim a jemným humorom, ale i smútkom) sa rinuli ďalej. Netreba žiadne efekty - iba skutočné a na city nekonečne obsiahle srdce, ktoré dokáže viesť svoje ruky a pracovný tím naokolo k zobrazeniu nezobraziteľného. Vďaka takémuto prístupu aj zdanlivo "obyčajná" scéna navliekania baletných cvičiek dokázala moje telo roztriasť do neopísateľne emočne nabitých vibrácií, kedy som od dojatia musel stopnúť film a scénu si dopozerať až potom, keď sa trocha upokojím... . A keď sa upokojím ešte viac, tak si rozhodne tento film pustím znova a znova a... . (07.06.2005)

Je to vydarená romantická dráma. Má veľmi dobrý príbeh o nevyliečiteľne chorom dievčati, ktoré aj aj vďaka mame, ktorá sa s tým už aj celkom zmierila berie život tak, aký je a tak sa s tým už tiež vyrovnala. A keď sa do rovnakého domu nasťahuje sympatický mladík, ktorý sa do nej hneď zamiluje, svoje srdce mu postupne otvára a tak má dievča možnosť prežiť svoju prvú a zároveň aj poslednú lásku. Spracovanie je na tom veľmi dobre, dej je celý čas výborne podaný, nemá žiadne slabé miesto alebo čokoľvek, čo by mohlo aspoň trochu prekážať, je tu množstvo zaujímavých prvkov, hlavne nezabudnuteľný muž na prechode, ale aj tak mám pocit, že sa takmer zo všetkého dalo získať ešte o trošku viac. Ale to je prakticky to jediné, čo tu môžem vytknúť, pozerá sa na to skvelo aj kvôli množstvu rôznych skvelých situácií, ako napríklad fotenie baletiek a úplných maličkostí, ktoré diváka príjemne pohladia aj napriek tomu, že pre celkový dej nemajú prakticky žiadny význam a tak sa mi to páči. Herecké obsadenie je výborné, či už Im Soo-Jung, ktorá ma ale viac bavila vo viacerých iných úlohách, tu pôsobí až príliš mlado, podobne je na tom aj Kim Rae-Won, viac mi sedí v tých akčnejších úlohách, ale aj tu je dobrý a za hlavnou dvojicou o nič nezaostáva ani Lee Mi-Suk v skvelo podanej úlohe matky. A poteší aj niekoľko menších postáv, ako strážnik a samozrejme spomínaný muž na prechode. Réžia a technická stránka sú vydarené, na debut je to perfektná práca, to musím režisérku Lee Eon-Hie pochváliť a aj celkovo je to veľmi výrazný nadpriemer, ale za úplnou špičkou to podľa mňa trochu zaostáva, hlavne tie emócie sa u mňa nedostavili. ...ing je veľmi príjemný film, ktorý má pár menších slabín, hlavne tá dramatická zložka na mňa moc nezapôsobila, ale všetky ostatné už áno a tak nemôžem byť nespokojný. 78% (18.07.2012)

Taka komornejsia verzia neopakovatelneho A moment to remember. Nie tak "velke", nie tak zdrvujuce, nie tak nekonecne smutne ......a predsa skoro rovnako nadherne. Akoby sa ten pribeh odohral niekde poblizku v mojom susedstve, akoby som niektore postavy sam poznal. A uplne najsmutnejsou filmovou postavou pre mna navzdy zostane chlapik, ktory kazdy den stoji na prechode pre chodcov, smeruje premavku a dava pozor, aby sa nikomu nic nestalo. A ked niekedy prsi, po licach sa mu spolu s dazdovymi kvapkami leju slzy....(9/10) (13.10.2007)

...ing má vlastne príbeh na úrovni filmov, ktoré u mňa dostávajú bežne hodnotenie odpad. Viem si predstaviť, ako by takýto film dokázali sprasiť v Hollywoode. Lenže naštastie ho natočili Kórejci a natočili ho s neuveriteľným citom, bez tlačenia na pílu a veľmi inteligentne. Komediálne prvky sú výborne načasované, a vždy keď som čakal nejaké „veľké“ slová prišiel svieži vtip, ktorý ma presvedčil o tom, že žiadne klišé sa konať nebude. Nájde sa tu aj pár celkom podarených vizuálnych nápadov a hlavne skvelé pesničky. ...ing je krásny , citlivý a smutný film, ale napriek tragickému koncu, ktorý divák tuší od začiatku, nepôsobí depresívne. Je to oslava života na pokraji smrti a radosti z neho, oslava lásky a dôležitosti robiť štastnými tých, ktorých milujeme. Preto i keď si poriadne poplačete, bude to plač s úsmevom pochopenia na perách. 9/10 (16.12.2005)