Deň po

To, čo sa odohralo v tomto filme nie je žiadna utópia, skutočne sa niečo také mohlo a ešte aj môže stať a ako varovanie poslúži tento film naozaj dobre. Po filmárskej stránke je to už ale o niečom inom. Tvorcovia, aj vzhľadom k tomu, že ide o televízny film, sa rozhodli ísť skromnejšou cestou a sústredili sa len na menšiu skupinku ľudí na americkom vidieku, ktorých táto katastrofa zasiahla. Čo je samozrejme škoda, lebo taký New York alebo Moskva by boli oveľa pôsobivejšie, ale to sa nedá brať ako chyba. Viac mi vadilo, že sa o nejakom konflikte medzi USA a Sovietským zväzom dozvedáme len z niekoľkých správ v televízii a onedlho už letia vzduchom desiatky rakiet. Tiež mi vadilo, ako chaoticky je film postrihaný - vidíme scénu, pár dialógov, v ktorých o nič nejde, potom strih, zase iná scéna s inými postavami, zase pár nudných dialógov... Iste, keď má film viacero hlavných postáv, tak musia byť časté strihy, ale toto nemalo hlavu ani pätu. Vzhľadom k téme, o akej tento film je, mi prišiel pomerne nudný, plný typických televíznych dialógov a slabých hereckých výkonov, pre mňa veľké sklamanie vzhľadom k hodnoteniu, aké tu má. Keby som nebol pacifista, tak mu tie tri hviezdy ani nedám. :) (19.07.2008)

hrozivé vízie o tom ako to bude vyzerať po tom. Troška mi vadili tie technické veci, nezdá sa mi aby tridsať mil od epicentra spadla po desiatich dňoch radiácia z 50 na "prijateľných" 5 radonov, tak isto doktorove zázračne prežitie v aute po výbuchu atomky na dohľad.. no čo už , o voľačom to už predsa len byť muselo. :) V čase vzniku film musel mať určite veľký ohlas ešte aj teraz po viac ako 30 rokoch je to pozerateľné. (27.01.2016)

Už nevím, jaká momentální ztráta soudnosti mě přiměla se na Den poté podívat a jaký záchvat autodestrukce mě u něj udržel do konce. Filmům o jaderných katastrofách se vyhýbám stejně úzkostlivě jako otevřeným kanálům. A tohle je otřesný film. Ne že by v něm dnešní člověk, otupělý denními porcemi hrůzy, kterou mu dodávají média až domů, viděl něco, před čím by musel zavřít oči a přidržet žaludek. Bez ohledu na všechny slabiny a nedostatky je Den poté film, u kterého vás přímo na solar zasáhne balvan pochopení, že jsou věci, které je není hrozné jen zažít, ale i přežít. A poslední scéna „to je můj dům“, vám navíc zaručí, že na to už nezapomenete. (15.11.2019)

The Day After zachytáva fiktívnu udalosť schyľovania sa k tretej svetovej vojne, dopad atómových bômb v Kansas City a niekoľkodňové následky na jej obyvateľstve. Najpôsobivejšie na tom je práve ako ľudia počúvajúc správy o hroziacom konflikte i keď diskutujú o tom a niektorý sa dokonca aj pripravujú na najhoršie, každý v kútiku duše dúfa že sa nenájde šialenec ktorý by dokázal takéto niečo rozpútať. V momente vyletujúcich jadrových bômb z neďalekej základne je však už hrozba neodvratná, pretože každému je jasné že na odpoveď nebudú čakať dlho. Nastáva chaos, rýchlo sa rabujú zásoby, bomby však dopadajú. Prvá vo vzduchu a všetko prestáva fungovať. Autá stoja, elektrina nefunguje, hodiny prestali tykať a tak sa zdá že čas sa zastavil. Nasleduje jadrový výbuch, tí ktorý to vidia už nikdy nič neuvidia, tlaková vlna ničí všetko, podtlak to dokončí. Jadrový spad vyzerá krásne ale jeho účinky na nechránených ľudí sú devastujúce. Vypadávajú vlasy, zuby, objavujú sa kožné popáleniny až nakoniec prichádza smrť. Vo svete plnom mŕtvol ľudí i zvierat, rádioaktívnych potravín a ornej pôdy sa ľudstvo musí pripraviť na vybudovanie novej civilizácie... TV film s ukážkovým spracovaním. (10.05.2008)

Vlastně standardní katastrofický film, jehož zajímavostí je, že zkázu nepřináší tsunami, tornádo, sopka nebo zemětřesení, ale atomová válka. Takže tu máme klasicky několik schematických postav, které bolí sledovat, které hrají příšerní herci, kteří pronášejí ještě příšernější repliky. Na mutanty vůbec nedojde, takže ani fanoušci Falloutu nemusí do pozoru. 50 % (23.04.2011)