女囚７０１号 さそり
Female Prisoner #701: Scorpion
Recenzie (19)
Vizuálně a filmařsky naprosto skvělé a to nejen "vzhledem k rozpočtu" ale i v porovnání s méně "obnaženými" a serioznějšími konkurenty. Hned několik nezapomenutelných scén a opravdu pozoruhodné úvodní titulky. Co dodat víc než, že jde o naprostou klasiku žánru, které neumím nic vytknout a tak uznale zvedám z původně zamýšlených čtyř na pět. ()
Prva cast japonskej vazenskej tetralogie (Female Convict Scorpion) radiaca sa svojou brutalitou k asian exploitation. V hlavnej ulohe vazenkyme Matsu the Scorpion si zrahrala vo vsetkych castiach popularna Meiko Kaji (v 70.rokoch bola najvacsou zenskou star v Japonsku), ktora bola napr. v Lady Snowblood inspiraciou pre samotneho Tarantina a jeho postavy v Kill Bill - konkretne Nevesty a O-Ren-Ishii. A ked sme pri Kill Bill, tak aj pesnicka pocas zaverecnych titulkov druheho dielu (Urami-Bushi) je prave ustrednou pesnickou celej Scorpion tetralogie naspievanej samotnou hlavnou predstavitelkou Meiko Kaji. ()
Děj nemá smysl řešit, prostě ženská věznice a pomsta. Ale co mě zaujalo, bylo provedení. Samozřejmě, pořád je to laciné béčko o ženské věznici, ale ta neustále těkající kamera a ty naprosto nezvyklé a znepokojující úhly záběrů, divadelně stylizované kulisy i surreálné dokreslovačky mě naprosto dostaly. ()
Meiko Kadži poznáme asi najviac z duológie Lady Snowblood. Je stvárnenie Matsu v sérií Female Prisoner sa nesie v podobnom duchu. Máme tu silnú ženskú hrdinku, veľa krvi a dejové zvraty takže sa jedná v zásade o taký malý exploitation. Film sa nebojí ukázať nahotu, má veľmi funkčné budovanie - hoci koniec je v tradícií podobných filmov zbúchaný len aby sa nepovedalo, má to ústrednú melódiu, ktorá krásne popisuje vnútro hrdinky a výbornú výpravu. Či už divadelné alebo filmové postupy sú tu zvládnuté na jedničku. Ak teda oželiete facky do vzduchu, namiesto úderu priloženie palice na telo, a občas nejaký ten motúzik pri praktických efektoch. Nebráni sa to prehrávaniu ani akejsi snahy o hĺbku, ktorá je síce úsmevná, ale ako si sem patrí. Predsa len hlavná hrdinka dokáže aj nemožné na svojej ceste za pomstou. Ak vám takýto druh filmov nevadí, tak budete nadšení. Je tu všetko čo sa dá na tomto žánri mať rád. (Scéna s policajtkou je top). Ak vám takýto žáner nič nehovorí, asi vás to bude dosť štvať. Som zvedavý kam sa séria bude uberať. ()
Vážna hudba ku veľkým vlnám lámucim sa o útesy, trademarku Toei production. Začína sa pochvalou dozorcov, ktorá preruší siréna. Vidíme umenie režiséra, keď strihne obraz rýchlo na viaceré skupiny tvárí. Hneď vidíme, že na úteku trsmi trávy sa na kamerách nešetrilo, ako to bolo vo WiP filmoch s Pam Grier, ktoré navyše začínali ľahkovážne alebo trochu nudne. Tu ideme ani nie po prvej minúte hneď do akcie podporenej vizuálom viacerých uhlov pohľadu (viacerých kamier, neskôr sa pridá aj pohľad cez transparentnú podlahu, či otáčajúca sa dynamická kamera pri kopaní jamy) aj audiom. Sebaobrana pred psom palicou nie je úplne šťastne zobrazená. Herečka hlavnej hrdinky je správna badass. Toľko nenávisti, čo má v očiach, neuvidíte u žiadnej ex. Nepotrebovala by ani flashback na podkreslenie jej postavy, kde tvorcovia zobrazujú vlajku Japonska ako rozširujúcu sa krvavú škvrnu po plachte. Aj vo flashbacku však tvorcovia ponúkajú hlavne formálne zaujímavé scény, na ktoré sa je radosť pozerať. Názov filmu prichádza v správnej minúte a úvodné titulky spolu so songom naladia. Úžasná je aj hra svetla a tieňa v temnici na samotke. Film si rýchlo diváka získa obsahovou zábavnosťou a vysokou formálnou kvalitou, ktorá okrem kvalitnej kamery zabieha aj do štylizácie postáv hororov pri krvavých útokoch (splatter a ružové a červené svetlá pri vzbure sú geniálne) a ešte viac tým zvyšuje formálnu kvalitu filmu. Niektoré veci sú tu vyšperkované ako z komixu. Královská podívaná. ()
Reklama