Recenzie (1)
Rovnomenná Kingova poviedka (zo zbierky "Všetko je možné - 1. diel" / "Všechno je definitivní") patrí k najlepším a najpôsobivejším, aké som od neho čítal. Jej sila nespočíva v nejakých dych vyrážajúcich dejových zvratoch, ani v desivosti samotných udalostí, ako skôr v tom, aký dopad mali na hlavného hrdinu. Príbeh je rozprávaný starým Garym, ktorý cíti, že sa jeho čas na tomto svete kráti, a tesne pred smrťou sa odhodlá rozpovedať denníčku tajomstvo, ktoré ho ťažilo po celý život (podobne je na tom Green Mile, s tým rozdielom, že tam sa spomínalo skôr na pozitívne udalosti a rozprávalo sa osobe, nie papieru). Rozprávanie od začiatku doprevádza príjemne tajomná atmosféra a čitateľova zvedavosť je dráždená vetami ako "Sľubujem, že nepôjdem za miesto, kde sa potok rozvetvuje."... a jeho nervy sú dráždene vo chvíli, keď chlapec sľub poruší. A keď je po všetkom, vraciame sa do prítomnosti, aby Gary hodil zopár slov na záver (kde pre zmenu dostáva trochu priestoru "melancholický King", akého poznáme zo Shawshanku alebo Míle), a aby vám geniálnou záverečnou vetou vysypal za krk vedro ľadu. Keď som zatvoril knižku a spamätal sa (čo chvíľu trvalo), napadlo mi, ako by to asi celé fungovalo, nebyť prológu a epilógu, keby sa proste celý príbeh odohrával "teraz". Film mi túto otázku jednoznačne zodpovedal - nefunguje to. Práve absencia motívu človeka, neobvyklou udalosťou poznačeného na celý život, a teraz, na jeho sklonku, obávajúceho sa smrti oveľa viac, ako ktokoľvek iný, oberá príbeh o drvivú väčšinu pôsobivosti. A človek, ktorý predlohu nečítal, môže pri sledovaní maximálne dvíhať obočie a hovoriť si: Toto že je podľa Kinga? A to sa už dostávame k základnému problému väčšiny adaptácií diel tohto autora... ()