Tracey: Fragmenty

Experimentální pohled do nitra tak trochu "jiné" patnáctileté puberťačky. Celkem zajímavé řešení obrazu, rozděleného někdy do pár a jindy do nespočtu okýnek, přičemž velmi často se v každém okně děje něco jiného, případně je některá scéna natočena několika různými způsoby a ty je pak možno vidět souběžně vedle sebe, nad sebou, pod sebou... Rozhodně sympaticky zajímavé dílko, které však přeci jen mohlo být trochu propracovanější i po scénáristické stránce. (3,5*') (03.07.2007)

Jedna hviezdička za Ellen Page, ktorá bola výborná, ako vždy. A inak nič. Zvyšok filmu je len umelecká onania, nezaujímavá, ako len pokus o indie umenie môže byť. Autorka predlohy (ktorú som mimochodom nečítal) má na svedomí aj scenár, tak neviem, či mala posledné slovo ona, alebo režisér a na koho vlastne hodiť vinu. Tracey Fragments každopádne rozpráva o vážnych témach a snaží sa citovo vydierať, čo sa nedarí, pretože jeho postavy sa stali už v zárodku vlastnými karikatúrami. Napríklad Tracy-na psychiatrička. Prečo ju hrá Julian Richings? Malo to byť Tracy-ne subjektívne vnímanie jej (jeho) postavy? A aký to malo zmysel, keď všetky ostatné tie najnesympatickejšie postavy pod slnkom, videla ako sexi blondíny, alebo štylizovaných francúzskych umelcov? A prečo Lancea, ktorý sa jej ako jediný aspoň pokúšal pomôcť, videla ako alkohlickú, žebrácku trosku? A jej rodičia, tí si nezalúžili ani aby ich postavy mali charakter? Akykoľvek? Veď obidvaja dohromady boli iba súčasťou akejsi divnej slučky, ktorá striedala matkin krik a otcov monotónny hlas, rozprávajúci o zákaze vychádzok. A ten malý, to bol asi najväčší extrém. Tak o túto postavu sme mali mať strach. Jej nám malo byť lúto. Bez znalosti predlohy (a možno aj tak) proste nie je šanca zistiť, či bol ten chlapec naozaj postihnutý, alebo mal znázorňovať len ďalšiu karikatúru - Medvedovej opakovanú civilizačnú paródiu a la nevieme vyvolať pocity, buďme alternatívni. Hanba. A najviac mi vadilo asi to šikanovanie hlavnej hrdinky a všetko to "máš malé kozy" a tak. Oni si vážne myslia, že to takto niekde na svete chodí? Dobre, šikana je a vždy bude, ale takto sa preboha správajú osemročné deti a nie stredoškoláci. A navodzovanie atmosféry? Starý homeless černoch sa smeje v metre. Oproti nemu sedí Tracy a smeje sa tiež. A takto sa to strieda ešte chvíľku a potom vystúpi. Tak táto scéna mala zobrazovať chvíľku šťastia v Tracynom krutom svete. Alebo opak: Tracyni rodičia sú nešťastní a kričia na ňu. Tracy je tiež nešťastná a tiež kričí, ale ako môže podobná scéna fungovať, ak z tej hádky vidíme (počujeme) iba zhruba dve vety? Režisér zo začiatku scény preskakuje automaticky do okamžiku najväčšej vyhrotenosti a vo výsledku je to vlastne rovnako stupídne ako afektované. Roztrieštenosť obrazu bol ešte zaujímavý nápad, ale nakoniec aj tak proste musí zlyhávať, pretože sa ním autor nechal absolútne pohltiť, namiesto aby iba dopĺňal zážitok zo silnej obsahovej stránky. A tou film práve nedisponuje. Áno, v pozadí niečo je, ale nemám nejako chuť riešiť vnútornú rozorvanosť postáv, alebo nejaké existenciálne otázky, keď film bez akejkoľvek súdržnej dejovej linky, v závere predsa len dáva zmysel a pritom neobsahuje jedinú uveriteľnú emóciu. Film s výpovednou hodnotou prasknutého prezervatívu. Pseudoumelecký shit. (30.12.2012)

Mohl bych tu pět pouze chválu na Ellen a je fakt že tři hvězdy ze čtyř jsou skutečně kvůli ní. Ale snímek celkově mě zaujal, netradiční pojetí se cení, příběh to tak vygradovalo a veškeré naděje, které jsem si v průběhu dělal se postupně jen vytrácely v stále tragičtějších skutečnostech. Povedené, živé, poutavé a hlavně prostor pro jedinečnou Ellen. (21.02.2011)

Tento film je určení ľudom, ktorých sere život, všetci ľudia okolo, trpia depresiami, stavmi úzkosti, psychickou labilnosťou a celkovo sa považujú za šialencov v tomto až príliš normálnom svete, a tiež mali obdobie kedy sa chceli zabiť a možno že sa o to aj pokúsili ale nakoniec sa s toho dostali. The Tracey Fragments je film zložený z obrazov. Mozaika osudov a pocitov 15 ročného dievčaťa, ktoré ale nepochopíte a ani sa s ním nevcítite. Ale o to vôbec nejde. Vôbec tu nejde o to či tomu budete rozumiete, príbeh ako taký je priveľmi priamočiary a nie veľmi originálny ale spracovanie a preskakovanie medzi scénami robí s toho akúsi odyseu do duše NORMÁLNEHO dievčaťa. Tým nemyslím dievča čo si mysli že JE normálne, a ani žiadnu hlúpu bábiku, ktorá si myslí že dievča by malo mať veľké prsia, veľký výstrih a veľké nechty na rukách nafarbené na červeno. Myslím tím dievča ktoré si nič nemyslí - ono vie. Bruce Mcdonald mál veľa skúseností s filmami a so seriálmi a to mu dopomohlo aby udržal túto fantasmagóriu v celku. Page - o nej sa nemusím rozpisovať - úprimne, dievča ktoré dokáže zahrať na psychiku a neskĺzavá do trápnosti a samoúčelnosti považujem za dokonalú a ona je k tomu ešte aj herečka. S každého rozmozaikovaného políčka doslova srší jej genialita. Preto ona jediná hraje psychicky labilne - teda normálne dievčatá. Vedľajšie postavy sú pre príbeh vedľajšie tak isto ako pre tracey - umocňujú len šialenosť v ktorej sa nachádza. Určite tento film nezažne veľký úspech. A rozhodne mu veľa ľudí nepochopí, lenže moja rada znie ani sa o to nesnažte - len si s toho zoberte to čo v tom nájdete aj keby toho bolo veľmi málo. pretože takýto pravdivý pohľad plný streštených a zmätených emócií dievčenskej duše - okorenené životnými postrehmi a pravdami len tak ľahko nenájdete- po dopozeraní ma opäť chytil stav úzkosti. o tom to je. (10.01.2009)

Syrový herecký koncert Ellen Page, který je mimoto velmi výrazný svou vizuální stránkou (obraz rozbitý do střepů, posunuté časové osy...). Přesto, že se ve filmu toho příliš neděje, tak mi chvílemi jen z náznaků mrazilo v zádech - část myšlení se nechává na divákovi. "Do you remember the news, when two retards and the kid...? That was me.. Just kidding." 7/10 (02.03.2008)