Boku no kanodžo wa saibógu

Na tomto filme už vidno Kwakov úpadok z ktorého sa dodnes nespamätal. Najlepšie funguje úvod, ktorý ma kvalitou blízko ku Kwakovým romantickým klasikám. Ona je roztomilá a on je typický ňouma. Perfektne sa k sebe hodia a chémia medzi nimi funguje na jednotku. Na tento skvelý úvod dojímavo nadviaže aj záver, ktorý dodá filmu peknú pointu. Lenže medzi krátkym úvodom a záverom je dlhý úsek v ktorom sledujeme síce nádherného Cyborga v podaní dokonalej Haruky, ale keďže je úplne vygumovaná a všetko o ľudskom správaní sa musí učiť, tak medzi ňou a hlavným hrdinom nefunguje žiadny vzťah. Čo je logické. Jak nadviažete vzťah s tupým robotom, ktorý nič nechápe. Túto časť filmu mali pravdepodobne naplniť komediálne scény v ktorých Cyborg stvára rôzne trapasy. Ale väčšina z nich bola len trápna. Keby tam nehrala Haruka na ktorú sa dobre pozerá aj keď len stojí pred kamerou, tak by to bola neznesiteľná nuda. Sem tam poteší len nejaká tá akčná scéna. Sklamaním je aj nevýrazný soundtrack na ktorom si predtým dával Kwak záležať. Takže výsledné kvality tohto nevyrovnaného filmu sú priemerne. Proste film tak na jedno pozretie napriek tomu, že záver mal asi dodať úvodu pointu vďaka čomu by mal film na druhýkrát fungovať lepšie. U mňa sa stal opak a tretíkrát si to pravdepodobne nepustím ani kvôli Haruke. 5/10. (15.07.2019)

Scénář: Jae-young Kwak .. Když asijští tvůrci reflektují současnost nebo se ohlíží dozadu, jde jim to dobře, ale jakmile se zakoukají dopředu a přimíchají cyber/future-svět není to příliš zábavné a ani moc romantické (viz třeba také Saibogujiman kwenchana). ___ Skřípe stavba, konečné časoprostorové smyčky by nerozluštil ani Albert Einstein, emoce jsou umělé a vše nakonec maskuje nějaká vizuální, tentokrát především demoliční, exhibice. Hlavní herec je tak trochu idiot, ale co si umí Kwak stále vybrat jsou herečky - tentokrát jistá a zatraceně přitažlivá Japonka Haruka Ayase, která nejvíce válí při robotickém tanci a vůbec ty strojové i lidské pohyby a výrazy zvládá přesvědčivě. Díky ni dám za tři, ale jinak je Cyborg Girl žánrově hodně chladná a slabá. (15.12.2008)

Pěkný snímek, kde hraje velkou roli láska a cestování časem... Přesuny v čase vás však nakonec můžou trošku zmást. :) Boku no kanojo wa saibôgu se sice určitě řadí mezi zajímavá a nadprůměrná díla, přesto se mě to nedotklo tak jako jiné filmy. Spokojenost na čtyři hvězdičky. ~(4,0★)~ (07.09.2009)

Cestovanie v čase s príchuťou romantiky. Teda vlastne romantika s cestovaním v čase. V podstate to bola taká blbinka, ale veľmi milá ... a na Haruku sa úžasne pozeralo, tá je snáď prototyp dokonalej Japonky. Pred koncom na nás vybalili riadnu hromadu sci-fi ... a úplny záver ani nemuseli dávať, mne by smutný koniec nevadil. (30.11.2016)

Romanticko komediálno melodramatický žánrový mix, v ktorom akčnejšie scény, cestovanie v čase či iné scifi prvky pôsobia prirodzene ako v obyčajnej romantike, o ktorú vlastne ide aj tu v prvom rade. Nezameniteľná azijská estetika a odzbrojujúci záver, úžasným spôsobom dopointujúci predošlé dianie je niečo čo sa nedotkne snaď len najväčšieho cynika. Tým našťastie nie som a vďaka spomínaným prvkom je Cyborg Girl unikátnym filmovým zážitkom, ktorý si s radosťou zopakujem viac krát. (07.01.2012)