No moriré sola

No moriré sola je z mého pohledu průměrná pocta klasikům "rape and revenge" ze sedmdesátých let (zejména I Spit on Your Grave), ale nic víc... Nemůžu si pomoct, ale nepřijde mi, že by tvůrci oproti starším a kvalitnějším kouskům nějak moc přitvrdili, navíc mi roztřepaná kamera a celkově amatérský look docela vadil... V rámci subžánru "rape and revenge" pro mě The Last House on the Left (1972) zůstal opět nepřekonán... (16.08.2012)

Bola to docela sranda.Pri takýchto filmoch sa nemá riešiť logika-tak neriešim,Herecké prejavy boli katastrofálne-neriešim,totálne odpozeraný a nezaujímavý príbeh-neriešim.Keby som k všetkému v tomto filme pristupoval nerieš,tak filmu by som musel napáliť 5* no ale že mám zdravý rozum tak to riešiť musím.Ani neviem či som videl vo filme viac početné znásilnenie a práve v tom film u mňa vzbudil záujem.Je brutálny,je krutý ale hlavne je sprosto naivný.Príbeh je fádny,jednoduchý a totálne bez originality.Buchot srdca pri znásilneniach bol veľmi mrazivý.Ale film je točený nudnou formou,keby bol svižnejší určite by mu to pomohlo.Film dopláca na nezáživnosť a je celý ako sa hovorí bez gúľ.Tak Bogliano ma ešte nepresvedčil o jeho režijných kvalitách a dúfam že ten ďalší film od neho už áno. (06.10.2014)

Riadne brutálny filmík, len smola že je tak amatérsky natočený. Hlavne tá jednoduchá kamera. Tvorcovia asi chceli diváka šokovať, no vidieť dnes vo filme znásilnenia a gore scény to mne už nestačí. Možno pred 10.rokmi by som sa z toho posral, no dnes už nie. Fanúšikovia žánru Exploitation však budú určite nadšený. (24.01.2010)

Film No moriré sola (Neumri sama) je novým príspevkom k dlhodobo stagnujúcemu subžánru exploitation - rape and revange. Odohráva sa kdesi v argentínskej pampe a má veľa spoločného so známym meisterstückom, Zarchiho I Spit on Your Grave (1978). Bogliano vôbec nezakrýva, že cituje a preberá inšpiračné podnety práve z tohto filmu. Podobnosť No moriré sola a I Spit on Your Grave je očividná, nájdeme medzi nimi hneď niekoľko analógii. Napríklad: chata v lese, kde sa stane zopár brutalít, je v oboch filmoch takmer na vlas podobná, scéna znásilňovania je zase podobne účelovo predlžovaná a absenciu hudby zo Zarchiho filmu tu nahrádza rovnako efektívna redukcia hovoreného slova na minimum. Odhiadnúc od hispánskych osobitostí (neschopnosť polície, prostredie, ľudia), a toho, že No moriré sola sa snaží pritlačiť na pílu vyrovnaným počtom zabitých obetí a agresorov (3:3), zostáva tento film verný svojmu vzoru. Ponúka však o niečo väčšiu dezilúziu a rozpitvávanie detailov. (26.07.2010)

Podobné rape & revenge a exploitation brutality se v poslední době začínají objevovat jako houby po dešti, co ale tento snímek staví na poněkud odlišnou kolej je jeho bizarní plynutí. Až neúnosně dlouhé pomalé a tiché scény, včetně těch kde je vyobrazeno to nejbrutálnější násilí na nebohých holčinách diváka tlačí až na samý práh žaludeční nevolnosti. Toto dělá ze snímku velmi obskurní a obtížně stravitelný horor-thriller, který se jen tak nevidí. Ne každý tohle rozdýchá. Sledovat raději o samotě. (05.02.2010)