Berberian Sound Studio

O tom, aké je najstrašideľnejšie to, čo nevidíme, o čom sú nám poskytnuté len náznaky a obrysy a naša myseľ, presnejšie fantázia si obraz dotvorí sama sa popísalo nehorázne veľa, napr. samotný majster hororovej literatúry, H.P. Lovecraft, tento fakt veľmi rád zachytával v texte svojim častým "slovami neopísateľné". ......... A v tom spočíva báza aj funkcia celého Berberian Sound Studia. Obraz síce ostáva naďalej bohatou pastvou pre oči, prísun podmanivých obrazov oveľa prevyšuje kdejaký súčasný "čistý horor", pritom si postačí bez zobrazovania explicitných orgií alebo priamočiarych bizarností, jeho najdesivejšou charakterovou stránkou je klaustrofobický ráz - celý film sa odohráva v uzavretých tesných priestoroch, kde je svetlo vyslovene syntetickou záležitosťou a kopy zeleniny tvoria spoľahlivo makabrózny ekvivalent hororových rekvizít. ......... Ďalej sa už do popredia sunie zvuková stopa, využitá so sympatickou dávkou jak desivosti, tak čierneho humoru. je to v podstate film, ktorého jadro vychádza z iného filmu, ktorý divák pozná len z fragmentov jeho zvukovej stopy a spomenutých poznámok o jednotlivých scénach jasne narážajúcich na Argentovu SUSPIRIU a iné snímky z radov talianskeho giallo filmu, ba čo viac, niektoré z "hviezd" danej filmovej odnože prispeli do Berberian S. Studia nahratím svojho ikonického kriku - ozveny (zlatých) rokov sedemdesiatych. ......... Práve mystérium talianskeho subžánru giallo sa časom prediera do snímky samotnej, film vstupuje do filmu - Berberian sound studio sa stáva zaujímavou poctou a invenčnou hrou so subžánrom zároveň. Zachytáva klasické overené postupy filmárskeho umenia ale nepôsobí ako klišé, keďže ich ohýba do formy svojho zaujímavého kľúčového nápadu. Sledujete prienik filmu do filmu, zaujímavú viac plánovú hru a zároveň sugestívnu žánrovku, vychutnávajúcu si jej klasické fragmenty precízneho remesla , vychádzajúcu niekde z útrob psychiky - kľúčový je neurčitok. Snímka sa utápa v neistote, nepodáva divákovi veľa informácii, a rozpitej dejovej línii, ktorá sa s radosťou stráca a ponecháva miesto čistému psychologickému prenikaniu hlboko pod kožu. Vytvára vskutku husté mystérium, aj keď s deficitom redšieho scenáru. Stáva sa, že s naťahovaním plôch vznikajú hluché miesta, kam nedočahuje atmosféra a inak mimoridna sugestívnosť, ktorou je dielo vo väčšine prípadov signifikantné. (09.09.2013)

Prazvláštny film, ktorý podivne balansuje medzi dokumentom a psycho-thrillerom/hororom, čo mu viac škodí ako pomáha. Prvá polovica je až priveľmi dokumentárne podaná – sledujeme zábery zo štúdia, ktoré nahráva zvuky do fitkívneho hororu. Bohužiaľ neprináša vôbec nič nové a popravde nie som si istý, čo tým chcel „dokument“ povedať, pretože to, že sa namiesto ľudského mäsa bodá nôž do kalerábu vedia už dávno všetci. Tie pomalé zábery na zeleninu a opakujúce sa kričiace tváre vyznejú maximálne do prázdna. Navyše zabíja to úmorná dĺžka, keďže toto (ne)dianie trvá takmer hodinu. V poslednej polhodinke sa film zázračne pokúša o mysterióznu psycho-story ala Lynch, ale čo z toho, keď ma to už po úmornej zdĺhavej hodine ani nezaujímalo a postavy mi boli ukradnuté. Určitý nápad a originalitu sa filmu nedá uprieť, ale 3/4 času som sa musel premáhať k sledovaniu. CELKOVO: 2* (04.01.2013)

Ani jeden z konfliktov, ktoré by mali byť nosnou časťou filmu, nefunguje a to hlavne paranoja hlavného hrdinu, ktorá je úplne vycucaná z prsta. Vizuálna stránka je síce skvelá, ale na rozdiel od takej Amer ani zďaleka nie taká podmanivá, aby dokázala vyvážiť vyprahnutý scenár. Takto vyzerá film, ktorý točí niekto, kto sa nikdy nemal stať režisérom a mal robiť kameramana/zvukára. (11.10.2016)

Nejdivnější (ne)horor roku. Děj by se dal shrnout do věty "Anglický soundmajstr Toby Jones odjíždí do obskurního italského zvukového studia pracovat na obskurním italském hororu obskurních italských tvůrců a začíná mu z toho mírně hrabat". Vyprávěcí struktura se navíc v poslední třetině začíná spolu s hrdinovou psychikou hroutit, takže původní normální bezdějovost se mění na skoro až lynchovskou bezdějovost. A stejně to svého diváka pohlcuje perfektní atmosférou, založenou takřka pouze na zvucích. Krvelační a lekuchtiví diváci jsou tady na špatné adrese. Ani pro mne to není typ hororu, na který bych se chtěl dívat často. Hodně zajímavé a osobité dílo to je, to bezesporu. Ale ohromený nejsem. 7/10 (30.12.2012)

Podivný kríženec talianskej giallo-horror tvorby a mysterióznych thrillerov dráždiacich rozum a zmysly diváka (Blow Out, The Conversation, Blow-up). Anglický zvukár je prizvaný k práci na talianskom horore, no počas jeho vyčerpávajúceho pobytu vo zvukovom štúdiu sa zdá, že sa tu deje aj niečo viac, čo na neho bude mať väčší dopad, než by sa dalo očakávať. Aj keď sa film primárne prezentuje ako horor, v skutočnosti ide hlavne o psychologickú hrátku, ktorá je síce štýlovo, atmosféricky natočená, no občas je naozaj ťažké ju sledovať a ešte ťažšie sa správne zorientovať v tom, čo vlastne chce povedať. Osobne si myslím, že vyznenie je podobné napr. mainstreamovo milovanej Black Swan (a samozrejme Lynchovkám), no je pravdepodobné, že sa obdobného prijatia nedočká, už len kvôli svojej náročnosti a chladnému prístupu. (30.12.2012)