Trhlina
The Rift
Réžia:
Peter BebjakScenár:
Tomáš BombíkKamera:
Martin RauHudba:
Juraj DobrakovHrajú:
Matej Marušín, Mary Bartalos, Tomáš Maštalír, Dávid Hartl, Juraj Loj, Tomáš Mischura, Jaroslav Mottl, Martin Šalacha, Emanuel Hason, Ela Lehotská (viac)VOD (3)
Obsahy(2)
Nezamestnaný absolvent Igor objaví záznamy výpovedí psychiatrického pacienta Waltera Fischera. Ten pred sedemdesiatimi rokmi záhadne zmizol v pohorí Tribeč a keď sa po vyše dvoch mesiacoch rovnako záhadne objavil, mal na tele čudné popáleniny a zranenia. Bol dezorientovaný, nedokázal vysvetliť, čo sa mu stalo, už nikdy sa nespamätal. Igor pátra ďalej a s údivom zisťuje, že Fischerov prípad nie je ojedinelý – zmienky o tajomnom miznutí ľudí v tomto pohorí siahajú hlboko do histórie. Hrôzostrašných prípadov pribúda. Igor s priateľkou Miou, konšpirátorom Andrejom a tvrdým skeptikom Dávidom preniká čoraz hlbšie a odhaľuje skutočnosti, ktoré sú oveľa desivejšie než akákoľvek fantázia. Vyberú sa na výpravu priamo do tribečských lesov, kde zažijú čosi vymykajúce sa chápaniu. Spočiatku nevinné pátranie sa končí tragicky. Toto tajomstvo má totiž príšerne ostré zuby… (Continental film)
(viac)Videá (8)
Recenzie (477)
Dokážem si predstaviť, ako báječne si film užil divák bez znalosti predlohy. Mnohé závažné a šokujúce dejové zvraty sa totiž vo filme vo vzťahu ku knihe zopakovali jedna k jednej, logickou otázkou teda je, čo také mohlo osloviť čitateľa, ktorý mal naopak to šťastie, že najprv zhltol knihu. Film totiž stavil na vysokú popularitu literárnej predlohy. Je to jednoduché. Mária Havranová (ktorá si mala ponechať toto nádherné dievčenské meno) je najväčší súčasný slovenský ženský sexsymbol, a to sa zaobíde úplne bez mejkapu (!). Matej Marušin najväčším mužským sexsymbolom bude až vo chvíli, keď sa ostrihá nakrátko, je šťastie, že vo filme ho vidno väčšinou v čiapke. Už jeho fyziognómia stojí za návštevu kina ako nejaký špeciálny bonus. Režisér je však určite zvedavý na iné, takže - široko-ďaleko neexistuje lepší mysteriózny triler. To menej lichotivé nasleduje. Niektoré scény sú zostrihané príliš unáhlene (doslova blesková návšteva cvokhausu v noci), vidno, že strih primárne slúžil tomu, aby bola dĺžka materiálu určená pre seriál prispôsobená potrebám filmu. Uprednostniť seriál pred kvalitami filmu je niečo, čo nikdy nepochopím, aj keď žijem v kapitalistickej spoločnosti. Režisér sa totiž do dejín kinematografie zapisuje filmami, nie seriálmi. Z dôležitých vecí tu hapruje budovanie napätia. Ak viem, že robím hororový mysteriózny triler, alfou a omegou je napätie, ktoré by síce malo byť kolísavej intenzity, ale nikdy nezmiznúť (vo filme Votrelec je tam permanentne, bez odľahčujúcich scén). Ak idem do kina na niečo strašidelné, potrebujem sa báť k posraniu (napr. oceňujem zvuky, ktoré vydáva to malé chlapča v lese). Napätie musí vystupovať z plátna vo "vysokom reliéfe", ako asambláž, a to i v úvodnej polhodinke. Čosi také sa najlepšie dosahuje hudbou, či skôr - v tomto žánri - nápaditým hudobným alebo zvukovým motívom, ktorý by mal jemne vibrovať aj v pokojnejších častiach (motív v Trhline však zďaleka nie je tak dobrý, ako sa píše). Aby si to človek uvedomil, nemusí mať štátnice z dejín kinematografie. Keďže dávam štyri hviezdy, všetko ostatné je samozrejme fajn a nepociťujem potrebu to rozoberať. ()
Námet ako prasa, na slovenské pomery veľmi podarená kniha (odporúčam ale českú audioknihu, kvôli veľmi sugestívnemu načítaniu) ale film je slabý. Niekoľko momentov skvelých ale ako celok to trpí na typické neduhy slovenských filmov - až divadelné prehrávanie hercov a slabý scenár. Začínam sa báť o Správu. 4/10 ()
Trpí to podobnými problémami ako kniha, teda papierovými, neprirodzenými dialógmi (samozrejme, vo filme to prekáža citeľne viac, miestami ma pri slovách ako "nemenší" až mykalo) a značnou rozvláčnosťou, za čo môže najmä prvá polovica príbehu s poslabšou výstavbou vzťahov a celkom nefunkčnými motiváciami. Všetko okolo búrania blázinca a odhaľovania obsahu trezoru mohlo byť výrazne stručnejšie, takže je divák už asi v polovici celkom unavený a samotný výlet do lesa už nemá jeho plnú pozornosť (rozdelenie na tri časti v TV tento problém zrejme odbúra). Navyše je to vo filme "okorenené" srandovnými akože ľakačkami, ktoré v dobe Jamesa Wana už môžu vystrašiť naozaj len tie tetušky, čo prišli do kina vymasírované kampaňou na JOJke a v bulvári (zaujímavý fenomén - nepamätám si v kine také staré publikum, obzvlášť na hororoch zvyknem byť najstarší divák, tu to bolo naopak). No a potom sa ide na výlet a tak ako v knihe, konečne to začne byť zaujímavé. Niežeby to bolo naozaj strašidelné, ale sú tam dobré nápady a niektorým scénami nechýba pôsobivosť. Herecké výkony omladiny mi nevadili, Maštalír s bajúzmi bol zábavný, z nejakého dôvodu sa na ňom celé kino smialo, hoci hovoril veci ako "tie dvere tam predtým neboli!", ktoré mali byť desuplné. Veľmi dobrá práca s ruchmi a podľa mňa výborná hudba. Bebjakovo remeslo solídne, aj keď, samozrejme, stále je to televízny projekt zostrihaný do kina. Celkovo mierne prevažujú pozitívne dojmy, takých 6/10 a veľmi sa teším z komerčného úspechu, lebo to pomôže kinám i tvorcom, ktorí by radi natáčali žánrové veci pre širšie publikum. ()
"Ačkoli podle bestselleru... bez šťávy, chuti... i bez celeru." Vesměs nesympatičtí a trhlí tydýti, vedeni zkušeným osloprůvodcem, se asi hodinu marně snaží vystoupit na vrchol "tajemné" hory, v reálu jen nevýrazný pahrbek uprostřed sympatických lesů (záběry z dronu byly šik, hned bych tam vyrazil na vandr). Naši hororoví hejslováci totiž zapomněli na základní poučku Klubu českých turistů, že vrchol se nejlépe hledá výstupem směrem vzhůru, místo toho zkušeně bloudí pod vrcholem furt kolem dokola, po vrstevnicích :-)). Dobré tak do komedie, v hororu opruz. V průběhu bloudění se pak zodpovědně snaží hysterčit a zakopávat o každý kořen, chcíplého drevokocůra nebo scenáristické oslí můstky. Občas šlápnou i do bačova lejna či louže zapáchajícího mysteriózna, sledováni vyšilujícím kameramanem, kterému se, buďto po předávkování bezcelerem nebo jen strachem amatéra uprostřed "velkého" filmu, otravně třesou ruce. Zralé na odpad. Hvězdu dávám za liškochlapečka a jeho pištící chechtavé skřeky, ten by sám utáhl dobrý horor. Sem bohužel strčil svůj liščí čumák jen jednou a byl fuč. ()
Zmatená šílenost dosahující až parodických rozměrů slovenského pojetí Záhady Blair witch. Sám nevím, jestli jsem ten film vnímal nebo, spal či bděl a bylo to tak nějak jedno - myšlenky mi utíkaly jinam a ten film byl tak zmatený, že jestli jsem vynechal pět minut nebo třicet ve výsledku se to neprojevilo. ()
Galéria (40)
Zaujímavosti (28)
- Vo filme je spomenuté, že psychiatri počas vojny pacientom trhali zuby. Verili, že dôvod psychického ochorenia boli zápalové ochorenia v čeľusti. Táto brutálna metóda liečby sa ozaj praktizovala. Túto metódu začal ako prvý používať americký psychiater Henry Cotton v roku 1907, ktorý bol presvedčený, že psychické problémy sú spôsobené bakteriálnymi infekciami. Penicilín ešte nebol objavený a jediný spôsob, akým sa v tom čase dala eliminovať infekcia, bolo chirurgické odstránenie infikovaného orgánu. Tvrdil, že v ústach žije obrovské množstvo baktérií, a tak začal pacientom trhať zuby. Doktor dokonca zašiel tak ďaleko, že si dal sám vytrhať zuby a prikázal to aj manželke a dvom synom. Lenže trhanie zubov psychické problémy nevyliečilo. Cotton teda prešiel k vyberaniu mandlí a následne začal odstraňovať sleziny, časti hrubého čreva, semenníky, vaječníky, žlčníky a ďalšie orgány. Svoje operácie podkladal falošnými správami, že vyliečil až 85 percent pacientov. Keď pacient zomrel, to pripisoval zlému fyzickému stavu pacientov. Neraz sa stalo, že o zákroku neinformovali ani príbuzných pacientov v psychiatrickom ústave. Až v roku 1924 sa začalo vyšetrovanie Cottonových metód, ale nie intenzívne a niektoré správy sa nedostali na verejnosť. Henry Cotton praktizoval svoju metódu 25 rokov. Celkovo Henry Cotton a jeho asistenti vytrhli viac ako 11 000 zubov a vykonali 645 veľkých operácií, pri ktorých celkovo zabil vyše 300 ľudí a mnoho ďalších zmrzačil. V roku 1933 bol obvinený, ale svojho trestu sa nedožil, nakoľko zakrátko v tom roku zomrel na infarkt. [Zdroj: Pluska] (Raccoon.city)
- Autor knihy, Jozef Karika, tvrdí, že tá je napísaná podľa skutočnej udalosti. Istý človek za ním prišiel a celé mu to vyrozprával. Tvrdí ale, že sám nevie, čo si má o tom všetkom myslieť a tak úsudok necháva na čitateľovi. (Milsa)
- Únos spisovateľa v knižnej predlohe vôbec nie je. Je to výmysel scenáristu filmu. (emdvojka)
Súvisiace novinky
21. ročník festivalu Kino na Hranici se blíží
Letošní ročník mezinárodního filmového festivalu Kino na Hranici v Těšíně (27. 4. – 3. 5. 2019) představí více než 150 hraných a dokumentárních filmů z Polska, Česka a dalších zemí střední a východní… (viac)
Reklama