Zapadákov

Depresivní studie o tom, že alkohol, nula peněz a zapocené prostředí odlehlého zapadákova k lepší budoucnosti prostě nevedou. Neodolatelně buranský Donald Pleasence a přesvědčivé znázornění jednosměrné cesty na absolutní morální i fyzické dno. Což mě trochu znepokojuje, protože hrát v tom já, tak mám jasnýho Oscara - všichni tam furt jenom chlastají pivo (a jak pravil sám Pleasence: "Může to být horší. Můžou dojít zásoby piva."). Amen. (23.09.2018)

Tenhle film můžu dost těžko komentovat, protože jsem pomalu dvacet minut musela rychloposuvem přejíždět scénu na lov klokanů (pro mě za mě, můžou k tomu napsat jaký chtějí dovětek, já to prostě nesnáším). Jinak se děj odehrává většinou v lihovém oparu po barech, při různých sázkách, kde nevíte jestli padnou hlavy nebo křížky a podobně. Bylo mně chudáka Johnyho líto, přála jsem mu, aby se nemusel do té Tiboondy vrátit, ale když jsem to tak sledovala, tak Johne buď rád, že jsi se k Charliemu a jeho flašce nakonec v relativně zdravém stavu dostal nazpátek. Byl to takovej chlapskej syrovej film. (27.11.2014)

Kromě piva mi ještě utkvěla skvělá ústřední melodie, která hraje na začátku a na konci filmu. Film je spíše taková depka. Zahořklej učitel z australského hyperzapadákova prohraje všechny prachy a nemůže se dostat pryč z města, tak parazituje na ostatních. Chlastá, střílí klokany a je znechucenej sám ze sebe. Má to dost ojedinělou atmosféru prachu, potu, piva a svérázných pohostinných buranů, kterou nelze popsat. (28.02.2019)

V akom prostredí žiješ, takým človekom sa stávaš, alebo „tá naša zlatá, austrálska povaha, milá” ... Prirovnal by som túto ozrutánsku krajinu - ku peknému obalu knihy, ktorá skrýva v obsahu nepríjemné tajomstvá, pričom k tejto téme by mohol cieľavedomý učiteľ John Grant, veľmi dlhý čas rozprávať, až hlava by sa mu normálne zatočila. Áno, práve on zakúsi, aké je to byť v zhýralej spoločnosti, ktorá ho extrémne pokazí, čo sa začne jedným pitím piva ( z jedného budú 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 20, 30, 40... ,už voda sa mu hnusí... ), môže ľahko skončiť ku hazardnému hraniu ( gamblerstvo nielen z jedného človeka spravilo bezdomovca, ktorý spí pod mostom...), a vtedy príde o všetky peniaze, nekontroluje sa, a robí také činy a skutky, ktoré bežného, racionálne uvažujúceho človeka, spoľahlivo vydesia na smrť, lebo komu niet rady, tomu niet pomoci, a pritom, z jeho pozície, sa taktiež sprvoti jednalo o pragmatického jedinca, ktorý sa teší na prázdniny, a že pôjde za priateľkou do veličizného mesta Sydney, bohužiaľ, cestou sa zastaví v zapadnutom, baníckom mestečku, kde chce pôvodne len na jednu noc prespať, ale čoskoro zisťuje, že sa namočil do totálneho bahna, z ktorého sa len tak nedostane. Už som spomínal, čo bude praktizovať, ale to som ešte nepovedal úplne všetko, to by ste potom pravdepodobne nedopozerali film do konca. Nerobí to sám, ale ani tí, ktorí sú s nim, ani im to nijak neprekáža. Johnny sa nachádza v takých sračkách, z ktorých bude mať drastický problém spamätať sa, lebo sa to jednak ani nedá, keď má okolo seba ľudí, ktorí si tieto veci, či zvyky - plnými dúškami vychutnávajú, skrátka, udomácnilo sa to, a nemienia to za žiadnych okolností zmeniť, žije to v nich, vo vnútrozemí to srší presne týmito náladami a pocitmi, aspoň určite v 20. storočí, konkrétne v druhej polovici, a tak by som sa chcel stotožniť, nie zo svojho uhľa pohľadu, ale z ich, že zachytili dokonalú atmosféru „sedliacky primitívnych, austrálskych mozgov”... Nebezpečný film, ktorý odporúčam silným povahám, ktoré nezlomia, to, čo tu uvidia, ja mám ešte aktuálne, práve teraz - nepríjemný, mrazivý, sugestívny a depresívny pocit, že reálna surovosť, je tým správnym nazvaním celej situácie. Zaujímalo by ma, ako dopadol Grant neskôr, keď vystúpil z vlaku, lebo počas toho, ako nasadol, bohužiaľ pre neho, stále koketoval s alkoholickým nápojom, ktorý ho predurčil, aby vyšiel na psí tridsiatok... Je to v každom z nás, či slabomyseľne podľahneme tomuto, akémukoľvek nákazlivému, notorickému pokušeniu, lebo môžme skončiť presne, ako ANTI HRDINA JOHN GRANT. (09.08.2017)

ak sa vam raz podari skoncit v australskom "outbacku" a zapocujete vetu "NEW TO THE YABBA?" tak utekajte kade lahsie lebo by sa vam kludne mohlo stat ze Australsku pohostinost nezvladnete. Ted Kotcheff s kanadskym odstupom ukazuje ako to bolo v australskej spolocnosti s ich prehnanou laskou k alkoholu a strielaniu klokanov (iba pre silnejsie nervy). depresivnost a bezmocnost ktoru zaziva hlavny hrdina ked sa snazi zbavit svojich novych "kamaratov" (pri com exceluje donald pleasence) je skvela, ale skoda ze sa to casom zacne opakovat a straca to na udernosti... (15.02.2021)