Místnost sebevrahů. Hater

2011ková Místnost sebevrahů byla hodně zvláštním experimentem pro úzkou skupinu diváků, zejména stejných introvertů jako byl ústřední hrdina. O 9 let později k nám připlulo pokračování, které má mnohem větší tah na branku, ve všech ohledech lepší produkční základnu a o dost dospělejší zápletku. Vzhledem k politickému přesahu jsem si nejednou vzpomněl na našeho českého Modeláře a kvůli propagaci moci současných médií i na slovenskou Sviňu. Takhle dle mého vypadá neutichající thriller. [viděno na Netflixu 6.9.2020] (06.09.2020)

Nerozumiem, čím to je ale v poslednej dobe mám naozaj šťastie na filmy, ktoré sú a rozvíjajú sa úplne iným smerom, ako som očakával. (Možno to v tomto prípade bude tým najdebilnejším popisom, aký som za dlhú dobu videl a pod ktorým som si predstavoval čosi úplne iné). Miestnosť samovrahov. Hater (ach ten názov) je snáď jedným z najlepších filmov stvárňujúcich sociopatickú myseľ (mladého) človeka. Podobne dobre sa podarilo stvárniť a obsadiť Todovi Phillipsovu Jokera Phoenixom. Musialowski je totižto bravúrnym objavom a zrovnania k fantastickému a omnoho skúsenejšiemu Phoenixovi sa vôbec nebojím. Pod režisérskou taktovkou Jana Komasy (Corpus Christi) je zrejme radosť hrať, nakoľko môžeme hovoriť hneď o niekoľkých úžasných výkonoch. Komasa je vychádzajúca režisérska osobnosť Polskej kinematografie, avšak dovolím si tvrdiť že svetového formátu. Ak bol Corpus Christi príliš lokálnym filmom a nemal ambíciu byť aj komerčne úspešným vo zvyšku sveta, Miestnosť samovrahov. Hejter je už úplne iný príbeh. Problematika polarizácie spoločnosti na pravicu a lavicu, konzervatívcov a liberálov, nazi-extrémistov a ultraliberálov a problematika dezinformácii na sociálnych médiách a nasledovný vplyv na spoločnosť ako takú, či chorú myseľ istých typov osobností sú skrátka natoľko celosvetovo aktuálne a zaujímavé, že film má (alebo mal) rozhodne ambíciu byť úspešný aj v zahraničí. Komasa ponúka pohľad do tohoto sveta skrz oči hlavnej postavy, ktorá je zároveň pozorovateľom a sprostredkovateľom rôznych protichodných názorov a napokon i hýbateľom deja. Komasa sa opäť ponoril do hĺbky mysle človeka a jeho postavy sú plnohodnotnými živými postavami a nie oba figúrkami na šachovnici šikovného rozprávača. Poliaci vládnu kinematografii strednej i východnej Európy a zrejme ich ešte dlho nikto nedobehne. Neostáva iné než tešiť sa na ďalší Poľský film ktorý mi príde pod ruku. (P.S. - to že som film takéhoto rázu spoznal vďaka Netflixu ma veľmi príjemne prekvapilo) (25.03.2021)

Veľmi zaujímavé vyobrazenie súčasných trendov z politiky a pôsobenie antikampane v kombinácii so sondou do mysle psychopata, s ktorým miestami súcítite a inokedy ním opovrhujete. Na snímke mi azda prekážala len jej prvoplánovanosť. Niektoré scény boli značne účelové a hrdinovi všetko vychádzalo tak, aby dosiahol svojho cieľa. P.S. S prvou časťou to okrem názvu nemá naozaj nič spoločné. Možno len zapojenie online hier do reálneho sveta. (20.08.2020)

Že bych měl náladu hned po ránu na politiku se říct nedá (nic jsem o filmu nevěděl), čekal jsem úplně něco jiného, ale zklamaný vyloženě taky nejsem. Poláci jsou vlastenci jako svině, to už dávno vím, takže mě nic nepřekvapilo. Natočeno pěkně, Maciej Musiałowski zahrál na jedničku. Finále slušné. Ale nic, co bych chtěl vidět znovu. (27.09.2020)

Komasa se u mě pohybuje vždy na čtyřech hvězdičkách. Sice lízá jako jejich horní, tak spodní hranici, ale zdá se, že ji asi nikdy nepřeleze ať už jakýmkoli směrem. Trochu předlouhé a myslím si, že kyberpolicie by tomu přišla na kloub, ovšem v jakémkoli jiném hledisku absolutní pecka (herci, scénář, režie, originalita...) a my Polákům jen tiše závidíme. 90% (31.12.2020)