Normální lidi

Seriál, na ktorom ma bavilo prakticky všetko, okrem záveru. Tak ako to dopadlo, to môže byť pre niekoho autentické, áno, to sa stáva. Ale na druhej strane to zmazalo všetko, kvôli čomu som dvojici fandil. Objektívne sa však na to môžem pozrieť ako na dosť verne zobrazený príbeh obyčajného páru a kamošov okolo, a to je zdôraznené aj výberom hercov - nejde o žiadnych modelov z tituliek časopisov, hoci v Anglosasku zrejme takýchto ľudí nebol problém zohnať. O to je ich však hranie pravdivejšie a uveriteľnejšie. Mnohí mladí ľudia sa v deji seriálu určite nájdu, (23.05.2020)

Jestli emocionální život Irů funguje tak jako u této dvojice, pak se divím, že ještě nevymřeli. 1) Mlhavé dialogy jakoby naznačovaly rozostřené vnímání. Jevy nejsou pojmenovány, jen se krouží okolo, jako by autoři a autorky zkoušeli uchopit horkou pánev holýma rukama._____ 2) Zpočátku zajímavá love story se postupně mění v utahanou hru dvou introvertů. Jejich ztrápené obličeje, věru, normální lidi, jak je chápu, nepředstavují. Neustálé sebezpytování se dá snést pár minut, snad i hodinu, ale celý seriál?_____ 3) Myslím, že v jednu chvíli jsem k tobě začala něco cítit, říká Marianne svému partnerovi těsně po podařené souloži. Bing ho!_____ 4) Prý je to skvělé vylíčení toho, jak svět vnímají mileniálové. Hm...co horšího o nich lze říci?_____ 5) Pro 24letého podsaditého Ira Paula Mescala (hlavní postava, student Conell) to byl debut v hlavní roli seriálu. Zaujal mě i pěkný 23letý Ir Fionn O´Shea (student VŠ Jamie)._____ 6) Knihu jsem nečetl._____ 7) Výstižný koment: slatkakuca***. (01.05.2021)

Normálne o nenormálnych ľuďoch...lenže otázka znie, čo je normálne a čo nie....trieda, gender, TOXICKÉ VZŤAHY....strhujúce v pocitoch, v uvedomení si, aký som lucky, že nič podobné neriešim...a že si síce z detstva nesiem traumy, ale menšie a znesitelnejšie...silný seriál a konečne, Íri chválim, odvážny v zobrazení intimity. Skvelí herci, Daisy a Paul, fantastickí. A Sarah Greene, wow. (06.11.2020)

Írska miniséria, vychádzajú z pera spisovateľky Sally Rooney, v dvanástich relatívne krátkych epizódach sleduje osudy normálnych ľudí. Nielen snáď kvôli názvu, ale aj príbehu, ktorého ústrednými postavami sú Connell (Paul Mescal) a Marianne (Daisy Edgar-Jones) - niekdajší charakterovo úplne odlišní spolužiaci zo strednej školy, ktorí sa to rozhodli dať dohromady, aby ich v nasledujúcich rokoch vzťah citovo zraňoval a rozkladal. Pomerne pozoruhodný pohľad, ktorý práve skrz hlavné postavy odráža životy mnohých ľudí z generácií Y a Z, vzťahové komplikácie, osobné, rodinné a školské problémy, strach, depresie a mnohé iné veci, práve tak typické pre súdobú spoločnosť mladých. Možno povedať, že ide aj o akúsi sociologickú sondu do životov postáv (respektíve ľudí všeobecne), ktorá sa pokúša nájsť odpovede a riešenia ich problémov, pričom tie nepoznajú ani samotné postavy. Utápajú sa tak v chladnom (Írskom) mori nenaplnených vzťahov, ešte chladnejšej (ne)lásky, sexu, sadomasochistických praktík, sebazraňovania, nevyrovnanosti a psychickej labilnosti. Depresie dnešnú spoločnosť zožierajú viac než rakovina. Na príbeh sa zároveň možno pozerať aj dnes už "tradičnou" optikou toho, že hoci sme vďaka sociálnym sieťam k sebe bližšie, než kedykoľvek predtým, sme ako spoločnosť čím ďalej, tým viac od seba vzdialený. Normal People čiastočne nastavujú zrkadlo, ktoré ako normálni ľudia, ktorými sme, nechceme vidieť. Nechceme si pripustiť, že sa ako spoločnosť len zraňujeme, a že nakoniec každý aj tak zomrieme sami. Vývoj jednotlivých postáv je napísaný ako na horskej dráhe - raz s nimi súcitíte, inokedy vás doslova serú. Presne ako normálni ľudia. A presne ako pri normálnych ľuďoch, ani tu sa každému nebude páčiť, ako sa jednotlivé postavy nakoniec vyprofilujú. Marianne mala zostať introvertnou pannou bez kamarátov, goddamnit! Ale aj preto, že sa tak nestalo, seriál sem-tam - vlastne pomerne často - pripomína artové porno. Navodiť tu divákovi vzrušenie nie je cieľom, tým je povedať mu "Pozri sa, toto sa vlastne deje za všetkými dverami domov, bytov, spální, internátnych izieb, prezliekacích kabínok, áut a x ďalších miest", s tým, že "ale hoci sa milujú, v skutočnosti sa vlastne všetci nenávidia - navzájom aj osve". Divácky to nebude pochuti každému, ale aspoň majú Normálni ľudia nenormálne dobrý alternatívny a indie soundtrack. (20.07.2021)

Nebýt naprosto skvostného soundtracku, moje hodnocení by bylo určitě nižší. Slušný námět, perfektní hlavní dvojici a velmi vkusně natočené sexuální scény sráží dost dolů citové sebemrskačství obou hrdinů, nad kterým mi občas zůstával rozum stát. Víc, jak půlka dílů je naprosto skvělých, bohužel se najdou i takové, které za moc nestojí, takže ve finále stojí ta moje dnešní čtyřka na hodně hliněných nohou. A naprosto souhlasím s uživatelem FIAT 500, úplně mluví mi z duše. (04.06.2020)