Hebká koža

Psychologická štúdia krízy manželského života patrí k najúprimnejším kúskom od Francoisa Truffauta. Film mi pripomenul vzdialene filmy Ingmara Bergmana až nato poňatie, ktoré mi pripadalo menej analyzujúce a viac pozorujúce a film sa mi páčil aj preto, že z doterajších Truffautových filmov vyčnieva tým, že sa približuje bližšie realite a absentuje štylizovanejší a hravejší prístup, na ktorý som bol u autora navyknutý. K tomu pridám kvalitné herecké obsadenie a najmä krásnu ustrednú melódiu, ktorá pôsobivo zdôrazňuje atmosféru filmu. Naopak záver mi prišiel trochu prehnaný, ale čo môžem namietať, keď sa inšpiroval reálnym prípadom. (17.08.2005)

Vážnejšie filmy o nevere iba málokedy sklamú a tak je to aj v tomto prípade. Dosť ma prekvapila kvalita obrazu, na rok 1964 to bola fakt úžasná kvalita. Krásny čistý obraz s výraznou čiernou farbou, to sa v starších filmoch len tak nevidí. Príbeh spisovateľa, ktorý sa zahľadel do peknej letušky prebieha v prvej polovici pokľudne a romanticky, manželka nič netuší, všetko klape...Až to zistí, jej reakcia bola na môj vkus dosť mierna až som si hovoril, óó, aká super chápavá žena, ktorá berie veci tak ako sú. Lenže príde prekvapivý záver s typickým ženským skratom v hlave (ženáči vedia o čom hovorím) a potom zareaguje úplne inak. Až záver to u mňa dvihol o hviezdu vyššie. 70%. (13.09.2015)

Dobré, ale vzhledem k zoufale neoriginálnímu tématu trochu dlouhé. Manželský trojúhelník, muž zmítající se mezi pevnou a stálou, leč trochu uvadající láskou své manželky a osudovým poblouzněním krásnou letuškou, veliký příběh o lásce a nenávisti. Kolikrát jsme to už viděli? Jistě, Hebká kůže patří mezi ty lepší a díky svému konci snad i mezi ty nejlepší, ale stejně... (29.04.2007)

Čiernobieleho Truffauta v dramatickej polohe mám omnoho radšej, než jeho neskoršie farebné príbehy o deťoch. La Peau douce je vynikajúcou romantickou drámou klasického strihu o ženatom autorovi a vydavateľovi, ktorý začne ľúbostný románik s mladou letuškou, a ako to už býva, neskončí to dobre. Do vysokého nadpriemeru okrem inteligentného scenára posúvajú film aj výborná herecká ústredná trojica Desailly, Dórleac a Ceccaldi. (09.01.2014)

Kromě jiného, nádherně je zde vykreslana role náhody. Nebýt náhody, hlavnímu hrdinovi by uletělo letadlo a nikdy by nepoznal Nicole. Nebýt náhody, dovolal by se včas své ženě a zřejmě by přežil. Jestli ničím jiným, tím je tento Truffautův výborný film výjimečný. Na rozdíl od jiných melodramat nešíří fámu o osudovosti lidských příběhů a naopak připouští, že život je jen náhoda: Jednou jsi dole, jednou nahoře. Jednou se zamiluješ, jednou tě zastřelí brokovnicí. Kůže je hebká a láska jako jed. (26.06.2007)