psy.cho

Applecart je zábavny, artový a jemne erotický film, ktorý sa skladá zo štyroch poviedok: The Sleepover, Caretaker, Dad, Let Me Show You Something, V celom filme nepadne ani jedlo slovo, iba dokonalá klavírna hudba od Kevina Macleoda a smiechu divákov ako to poznáme v sitkomoch. Jablká ako symbol hriechu? Stretávame sa s chlípnym otcom, zvrátenou opatrovateľkou atď. Mills si servítku neberie a pekne nám servíruje penisy, vagíny a masturbačné scény. Vynikajúca podivnosť.

Moderné Giallo? Uf, tak krásne prevedenie experimentálneho hororu plného snov a vízii. Atmosférou mi to trochu pripomínalo film Blood for Irina od Chrisa Alexandera.

Neznáma katastrofa na neznámom mieste v neznámom čase. Na mieste vidíme 50 ľudí, ktorí sú neživí a nemŕtvi. Ako keď veverička zje rybu. Film je tak pomalý, že akcia je len pohnutie ruky alebo žmurknutie. Sú to len obrazy, z ktorých sa niekedy niečo pohne. Celý film je nemý a doprovod mu robí hudba, ktorá znie vesmírne. Krásny experimentálny post-apo.

Psychgore.

Temné sny starého hrobára, ktorý sa vracia do časov írskeho hladomoru. Dokonalý dotyk smrti cez obraz a hudbu.

Hororová avantgarda.

Videná verzia 42 min 42 sec.

Z môjho pohľadu sa nejedná vôbec o zručne natočený horor, ale skôr o nejaký fantasy film do ktorého sa napchalo asi dvesto lakacích scén. Aj priemerný divák hororov ich asi 90 percent vie predvídať a stane sa to úmorné až trápne. Samo od seba sa hojdajúce kreslo, kresliaci chlapec čo kreslí vidiny, škaredé bábiky, tak toto tu už bolo asi milión krát. V celom filme mi chýbala tá správna atmosféra pri ktorej by mi bolo nepríjemne, lebo nalakať vie aj video z youtube. To ako už býva zvykom u amerických hororov, tak záver bol zaklincovaný tupým záverečným hero efektom. Dávam dve hviezdy za ksicht malého Edwarda a za pár scén, ktoré sa podarili.

Pri filme som dva krát zaspal, tak som to musel pozerať postojačky. Nakoniec som sa aj tak zobudil na zemi.

Pád pekelnou dierou. A zas dokonale temná hudba od Oliviera Borzeixa.