maddy

Episode 1: Nosedive = 4* (8/10) / Episode 2: Playtest = 4* (8/10) / Episode 3: Shut Up and Dance = 4* (8/10) / Episode 4: San Junipero = 3* (6/10) / Episode 5: Men Against Fire = 4,5* (9/10) / Episode 6: Hated in the Nation = 3,5* (7/10)

Episode 1: USS Callister = 4,5* (9/10) / Episode 2: Arkangel = 4* (8/10) / Episode 3: Crocodile = 4* (8/10) / Episode 4: Hang the DJ = 3,5* (7/10) / Episode 5: Metalhead = 1* (2/10) / Episode 6: Black Museum = 3* (6/10)

What the fuck have I just seen? A prečo sa to vlastne muselo odohrávať v rovnakom svete ako Moon? Je síce chvályhodné, že Netflix dáva tvorcom dostatok slobody na realizovanie ich vízie, ale ako sa začína čoraz častejšie ukazovať pri filmoch z Netflix produkcie niekedy to je skôr na škodu a chýba silná ruka producenta, ktorá by aspoň trocha usmernila režisérov čo si vlastne natočia. Pri Duncanovi si totiž vážne začínam myslieť, že ten Source Code bola iba akási zhoda náhod, ktorá sa už nebude opakovať, pretože od tohto filmu to s ním už ide iba dole vodou (Warcraft) a s aktuálnym Mute klesol snáď až na samotné dno. Nezaujímavý film, ktorý dokonale vystihuje jeho názov - Mute (nemý) - film, ktorý nemá čo povedať. Ba navyše ešte bez akejkoľvek atmosféry alebo zaujímavej myšlienky (akciu alebo akékoľvek napätie, keďže v žánri je uvedené aj thriller by ste hľadali už úplne márne). Keď si nechcete nechať skaziť príjemné spomienky na Moon, tak zabudnite, že toto niekedy vzniklo a ušetríte si neskutočne dlhé dve hodiny, v ktorých sa nič nedeje a ešte je to aj celé podporené pomerne druhotriednym vizuálom. CELKOVO: 1,5* (3/10)

Paul Thomas Anderson, ako ťa ja len neznášam! Jediný súčasný režisér, u ktorého nikdy neviem odhadnúť čo prinesie na plátno a s ktorého kvalitou jeho tvorby to je u mňa ako na horskej dráhe a tým pádom ku každému ďalšieho kúsku pristupujem s obozretnosťou. Dokáže ma totiž otráviť kúskami, ktoré idú úplne mimo mňa a nedokážem ich takmer zniesť (Inherent Vice), unudiť ma síce technicky zdatnými, ale zbytočne dlhými filmami (The Master), ale na druhej aj neskutočne zaujať kúskami ako Boogie Nights, Magnolia a k ním sa našťastie radí aj aktuálny Phantom Thread. Štúdia vzťahov, lásky, spolunažívania, obety, prispôsobovaní sa, ktorá po tradičnej prvej polovici, kde film pôsobí takmer ako kúsok z červenej knižnice sa začne v tej druhej uberať nečakanými odbočkami, kde na scénu nastupujú nepríjemné pocity ako paranoja, žiarlivosť, stiesnenosť. Jedna bez druhej by však nefungovali a trpezlivejšiemu divákovi sa tak film odmení komplexným zážitkom, v ktorom je striedanie rôznych nálad tak prirodzené (jemná romantika, psychologická dráma, thriller), že ich premenu občas ani nebadať. 120 minút zo 130 minútového filmu som tak bol maximálne spokojný a uvažoval o plnej palbe. Bohužiaľ, záverečná desať minútovka bola na môj vkus až príliš divná a samotné zakončenie už až príliš hra na "art", namiesto toho, aby film skončil v tej depresii pri scéne s poslednou večerou, ktorá dokonale zaklincovala nečakanú story. Trocha mi to tak prišlo, že Anderson tentoraz neustiehol (čo u neho býva skôr pravidlom) kedy prestať a nesnažiť sa ešte o niečo viac, čo už nie je potrebné. CELKOVO: 4* (8/10)

Ukážková definícia pojmu "akademická nuda". Na prvý pohľad bezchybná filmárčina ako je u Spielberga zvykom, doplnená o prvotriedne herecké výkony Meryl Streep a Toma Hanksa, ale vo všetkých iných oblastiach až nepríjemne neriskante natočený film, ktorý sa absolútne nedokáže dostať pod kožu, vyvolať záujem o postavy, dovoliť s nimi prežívať (skutočný) príbeh alebo akokoľvek emočne zasiahnuť. Keď si to porovnám s tri roky starou, obdobne novinárskou oscarovkou Spotlight, tak je The Post iba chudým bratríčkom. Tak bezpečne natočený film, ktorý nechce vážnou témou nikoho pobúriť, ani uraziť, že tým pádom nemá (odhliadnuc od hereckých výkonov) ani koho a čím akokoľvek výrazne zaujať. Tá najtypickejšia, najrutinnejšia oscarovka, ktorá musí vzniknúť každý rok, aby vyplnila povinné škatulky nominácii na najlepší herecký výkon, film a pod., no inak iba obyčajná stávka na istotu, ktorá je natočená s takou presnosťou, že tu nie je priestor na akékoľvek napätie. To platilo už pri Bridge of Spies a bohužiaľ odvtedy sa u Spielberga príliš nezmenilo. CELKOVO: 3* (6/10)

Season 1: Murder House = 5* (10/10) / Season 2: Asylum = 4,5* (9/10) / Season 3: Coven = 4* (8/10) / Season 4: Freak Show = 5* (10/10) / Season 5: Hotel = 2,5* (5/10) / Season 6: My Roanoke Nightmare = 3* (6/10) / Season 7: Cult = 2,5* (5/10) / Season 8: Apocalypse = 1,5* (3/10) / Season 9: 1984 = 2,5* (5/10) / Season 10: Double Feature = 3,5* (7/10) / Season 11: New York City = 2* (4/10)

Totálna hipsterčina. Film, ktorý vyvolá príjemný úsmev na tvári, zároveň jemné znechutenie, hlasitý smiech, nechápavý výraz, i hrejivý pocit na duši a to všetko nie postupne, ale konštantne po celú stopáž. Ale tak čo iné chcieť od na prvý pohľad survival drámy v lese, kde „Harry Potter“ stvárňuje prdiacu mŕtvolu a hlboko filozofuje nad podstatou masturbácie a erekcie a pomedzi to ešte zažije romantické vzplanutie so svojím, ehm, ako ho nazvať, záchrancom (?). Asi ten najbizarnejší snímok na poli komédii/drám, ktorý sa tento rok dostane do kín, avšak zároveň ten najpohodovejší film. Veselý film o priateľstve, zároveň smutný film o osamelosti človeka. Do toho záveru, v ktorom sa zmení aj tón filmu sa to síce mohlo useknúť o desať/pätnásť minút skôr a zotrvať v tomto tóne o niečo dlhšie, ale inak spokojnosť. Spokojnosť s jedným z najoriginálnejších filmov tohto roku, z najbizarnejších filmov tohto roku, zároveň však s filmom s veľkým srdcom. A po Swiss Army Man som presvedčený, že Daniel Radcliffe dokáže odohrať všetko a tento rok sa po tomto filme a tiež veľmi slušnom Imperium definitívne zbavuje nálepky Harryho Pottera! CELKOVO: 4* (8/10)

Bohužiaľ, aj druhý krát od zlomového Drive, Refn dokazuje, že u neho forma víťazí nad (akýmkoľvek) obsahom. A presne taký je Neon Demon. Vizuálne síce nápaditý a Refn dokazuje, že sa dokáže do najmenšieho detailu vyhrať v každej scéne s kostýmami, prostredím, nasvietením a vytvoriť takmer až hypnotické obrazy. Ale čo z toho, keď je to iba o tej prvotriednej forme, ale poď ňou nie je žiaden obsah. Drive bol síce taktiež o tom vizuály, ale zároveň mal silné postavy a síce jednoduchý, ale dostatočne pútavý príbeh. Only God Forgives už mal iba tú formu a aj keď mňa ten film prevažne minul, dala sa o ňom viesť aspoň siahodlhá diskusia. The Neon Demon má bližšie práve k tomu druhému menovanému, avšak tentoraz už bez akejkoľvek diskusie. Ten film by asi aj chcel pojednávať o posadnutí krásou v dnešnej spoločnosti, o na oko krásnom, ale pri bližšom pohľade falošnom a skazenom módnom biznise, kde sú ľudia pre kúsok slávy ochotní urobiť čokoľvek. Problém je v tom, že BY CHCEL, ale nepojednáva. Na to je až priveľmi zahladený do seba a ukája sa sám na sebe, nad vlastnou formou. Pretože na podobné otázky by to chcelo aj niečo viac ako len tú formu. Na akúkoľvek diskusiu, nebodaj filozofovanie nad ním je Neon Demon skutočne až trestuhodne jednoduchý a v podstate banálny. Prvú hodinu ešte ako tak drží pozornosť ten niekoľkokrát spomínaný vizuál a hypnotické obrazy, ktoré Refn vie vytvoriť. Následne však film doplatí na vlastnú prázdnotu a nasledujúcu pol hodinu sa motá iba sám v sebe (s príchodom postavy do domu make-up artistky), vyslovene nič sa v ňom nedeje a v záverečnej pätnásť minútovke nastane jeden obyčajný zvrat, kde jedna z postáv umrie a do záveru film dôjde v tóne akéhosi podivného akože artového hororu. Takže ten kto od Neon Demon očakáva horor v akomkoľvek zmysle, nech sa pripraví na sklamanie. Po prevažnú väčšinu času sa jedná o prázdnu drámu, akurát vizuálne pôsobivo natočenú a ten záver je hororom akurát v tom, že predvedie jednu/dve nechutností typu, že v ňom niekto zje oko. U Refna som si síce prial, aby natočil horor a pri ohlásení The Neon Demon som bol nadšený, no po jeho zhliadnutí budem už k ďalším projektom režiséra pristupovať s veľkou opatrnosťou a radšej žiadnymi očakávaniami. Keby ma totiž ten Neon Demon aspoň rozhorčil, tak to je aspoň nejaká emócia, aj keď negatívna, ktorá by z toho filmu vyplynula. Takto to je však absolútne prázdne nič. CELKOM: 2,5* (5/10)

Vzhľadom na moje nízke hodnotenie by som na začiatok komentára mal podotknúť, že ho nepíšem ako „nehráč“ neznalý sveta Final Fantasy, ale ako dlhoročný fanúšik hernej série. Na druhej strane nie som typ zaslepeného fanúšika, ktorý bude adorovať všetko s nálepkou Final Fantasy odhliadnuc od výslednej kvality. A faktom je, že Kingsglaive: Final Fantasy XV jednoducho nie je dobrý film. Po prvých zahraničných recenziách som bol síce taktiež rozhorčený z absolútne zdrvujúcich hodnotení a vinil kritikov, ktorí nie sú „hráči“ a tak film nedokážu pochopiť a užiť si ho ... až dokým som sám nevidel výsledný produkt. Kingsglaive je síce hravo prístupný masám (de facto sa jedná o úplne novú story) a tak na rozdiel od takého Advent Children, ktorý bol akýmsi pokračovaním príbehu z hry Final Fantasy VII, určený výhradne fanúšikom (including me) a bez znalosti príbehu zo „sedmičky“ bolo iba veľmi ťažké pochopiť príbeh, ktorý sa už nezaoberal žiadym vysvetľovaním, ani predstavovaním postáv, tak v Kingsglaive na to síce priestor je, ale film zlyháva v tom najzákladnejšom. Predstaviť pútavý svet, pútavé postavy, s ktorými by divák (a následne hráč) chcel stráviť čas, zaujímal sa o nich, nosný konflikt, ktorý by sa tiahol celým filmom a následne prichádzajúcou hrou. Namiesto toho nastupuje úplne tuctová story s mixom fantasy a sci-fi, ktorý sme v sérii už niekoľko krát videli, tentoraz navyše až okato vykrádajúci Game of Thrones a zameniteľné postavy, kde si sympatie nezíska ani jedná z nich. Tobôž, aby sa tu vyskytol akýkoľvek ikonický záporák po vzoru Sephirotha. Tento príbehový prequel pred dianím vo Final Fantasy XV, tak namiesto toho, aby budil záujem o to prežiť s hrdinami ďalšie dlhé hodiny pred obrazovkou a s Playstation 4 skôr udupáva akékoľvek nadšenie na Final Fantasy XV do zeme. A to som sa na ten titul tešil už pomaly dlhých desať rokov od času, keď bol ešte ohlásený ako Final Fantasy Versus! Animácia je síce perfektná a skutočne som nečakal, že sa s tým v Square Enix až takto vyhrajú, tobôž nie pri filme, ktorý v podstate ani nejde v širokom nasadení do kín. To čo bolo svojho času dych berúcou animáciou v Spirits Within sa posunulo o značný kus ďalej (občas skutočne až na nerozoznanie od reality) a dnes už to pôsobí ako štandard. Animácia sa však po čase opozerá a neostáva nič iné než chabé postavy v nezaujímavom príbehu a akcia bez jediného momentu napätia. To je škoda, pretože napriek veľkolepým plánom Square Enix, takto ďalší ikonický prírastok v sérii Final Fantasy ako bola svojho času sedmička, prípadne desiatka nezačne. Teraz už iba dúfať, že s hrou to bude podstatne lepšie. CELKOVO: 2* (4/10)

Na začiatok by som podotkol, že Sausage Party skutočne nie je pre nikoho pod pätnásť (v niektorých scénach dokonca osemnásť) rokov. Že to nie je animák pre deti je síce zrejmé už podľa trailerov a R-kového ratingu, no Sausage Party by som neodporúčal pozerať ani tým odrastenejším puberťákom, ktorí sa iba dostávajú do puberty a chceli by si užiť trocha vulgárnejší animák. Toto je skutočne animák pre dospelých oproti ktorému je aj taký South Park iba slabý čajíček. Sausage Party okrem toho, že je neskutočne vulgárny film (očakávane), neskutočne nekorektný film, je zároveň aj neskutočne sexistický film. Už len základná premisa je o tom ako si chce klobása/párok „zasunúť“ do buchty. Prenesene, aj doslovne povedané. Našťastie a v podstate aj celkom prekvapivo sa však Seth Rogen neuspokojil iba s tým. Mohol sa síce pokojne uspokojiť s tým, že predvedie čo najviac prasačiniek a vulgárností, avšak Sausage Party má okrem toho množstva nadávok a sexu v príbehu zakomponované aj určité „layers“. Nikdy sa síce nejedná o akokoľvek inteligentný animák s hlbokou myšlienkou, to rozhodne nie, no Rogenovi sa v príbehu podarilo šikovne zakomponovať ako odkazy na náboženstvo (v podstate celá story je akousi zvrhlou alegóriou na kresťanstvo), zároveň si však šikovne uťahovať napríklad z boja medzi Palestínou a Izraelom a všeobecne búrať všetky predsudky, či už rasistické, náboženské, sexuálne atď. Preto rozhodne bod za odvahu, že sa v súčasnej prehnane „politicky korektnej“ Amerike odvážil natočiť takto politicky nekorektný film, ktorému nie je nič sväté (a že mu ho vôbec niekto povolil natočiť a dal na neho peniaze). Áno, všetky tieto narážky robí prvoplánovo, ale určite je zaujímavé vidieť, že s celou story Sausage Party sa vyhral a nejedná sa iba o obyčajné fuckovanie na každú stranu. I keď to fuckovanie je občas až kontraproduktívne a je ho tu nadmieru, zaznieva snáď v každej vete a postavy doslovne pičujú aj tam kde to nie je potrebné. Pozerať sa na nadávajúce potraviny je síce zábava, ale občas to v takomto nekontrolovateľnom množstve stráca požadovaný efekt. Nieže by som bol puritán a akokoľvek mi to vadilo, no pokiaľ by bol timing nadávok vyváženejší mali by určite lepší dopad ako keď ich počujete štyridsaťšesť krát za minútu. A ono tu Rogen pošle do miest kde nesvieti Slnko skutočne každého. Od černoch a homosexuálov cez Židov a Aziatov až po Stephena Hawkinga. Možno to môže niekoho uraziť, ale to nie je potrebné riešiť. Pretože to čo urazí a pobaví jedného, to v ďalšej minúte film oplatí druhému a urazí zase jeho. Tu sa totiž skutočne uráža komplet všetko a kompletne všetci bez ohľadu na náboženské vyznanie, orientáciu alebo rasu. Našťastie po celý čas veľmi vtipne a hlavne neustále veľmi šikovne, kde sú predsudky z reálneho sveta humorne aplikované na tú ktorú potravinu. A pokiaľ si už po necelej hodinke a pol poviete, že ste pripravený na všetko nastúpi záverečná desať minútovka, v ktorej výraz „food porn“ naberá nových rozmerov. Vyvrcholenie tu nenastáva iba to obrazné filmové vyvrcholenie, ale aj doslovné. To čo sa deje v závere sa ani nedá opísať slovami a zachádza to tak ďaleko, že verím, že aj poniektorá cieľovka tohto filmu to bude mať problém rozdýchať. Občas som sa až čudoval nad tým, že filmu prešiel aj ten dosť prísny rating R a nevyfasoval rovno nálepku NC-17. Každopádne vo výsledku maximálne originálny námet využitý v maximálnej možnej miere. Akurát byť v prípade Sausage Party skutočne pripravený na všetko. CELKOVO: 4* (8/10)