Kusko.t2

Jeden z vianočných kraťasov Treya Parkera, v ktorom si to rozdá Jesus a Frosty. Ide o prvé predstavenie “southparkovských” hrdinov v ešte dosť amatérskej, ale o to zábavnejšej filmovej prácičke. Rozvoj legendárneho seriálu South Park pozvoľne začína!!!

“What The Hell Is That?” - Ide o hlášku použitú jedným z hercov, ktorá celkom výstižne charakterizuje môj nechvalný pocit z filmu ako celku. Nielenže označenie herec tu nadobúda vulgárny rozmer, tým myslím, že seriózne hrať som tam nevidel nikoho. Všetci mi pripadali ako ochotníci, ktorých vyškolili za dva týždne. A to z toho mali asi ešte prvý týždeň iba taký zoznamovací. O príbehu je dobré na celej čiare pomlčať, keďže je to neustály kolobeh absurdít, blbostí a hovadín produkcie a amaterizmu režiséra, ktorý mal v hlave patrične vymetené. Jednoznačne najlepšou zložkou filmu (najlepšia v kontexte s ostatnými prvkami len TOHTO filmu) sú nemŕtvi t.j. zombies. Hneď od začiatku bolo cítiť, že s tou finančnou stránkou to nie je žiadna sláva. Pár doláčov sa mohlo ušetriť napr. vyhodením celého úvodu a začať jednoducho prepadom tej partičky tupcov zombiekmi, v tom armádnom, absolútne nestráženom a plne vybavenom komplexe laboratórií. Ďalšie chyby a absurdity by som mohol písať ešte hodne riadkov, ale rozčarovanie a nedobrý dojem ma núti sa tomuto japonskému hororu viac už nevenovať. Niekedy sa stáva, že čím väčšia blbosť, tým väčšia zábava, ale tento raz sa u mňa tento dojem nedostavil. Všetko to zostalo iba pri tej blbosti.

Oproti predchádzajúcej časti sa v Mermaid in the Manhole neobjavili humorné prvky, čo bolo v prospech veci. Podobne ako u He Never Dies sa jedná o normálny film, ktorý sa na nič nehrá (tak ako to bolo v prvej a druhej časti), aj keď druhý porcovací diel túto ambíciu reálnosti celkom obstojne naplnil. Mermaid in the Manhole ponúka trocha netradičný príbeh maliara, ktorý si chodí pre inšpiráciu do kanála, v ktorom jedného tvorivého dňa objaví morskú (resp. kanálovú) pannu. Je to síce spestrenie jeho života, avšak tá nepríjemná vyrážka na tele panny nevyzerá najlákavejšie. Čo už, v kanály je predsa len o niečo špinavšia voda. Slabšie a tradičné morčacie hviezdičky s japonskou pannou.

Pohľad do zákulisia produkcie kultovej komédie, ktorej tvorbu sa snažilo ozrejmiť duo bratov Coenových zaujímavými postrehmi a vysvetlením niektorých faktov. Voľnejšie a trochu statické Making of.

Bonusový fotografický materiál k filmu Big Lebowski.

Pekný španielsky mix komédie a ľahšieho hororu o telefónnej búdke, v ktorej si ale moc nezatelefonujete. Režisér Antonio Mercero síce svoj príbeh začal trocha voľnejšie, avšak neustále nabaľoval na kvalite (či už obrazovej alebo hudobnej – tá sa mi obzvlášť páčila) až do záveru, v ktorom sa všetky zložky skĺbili tak ako mali. Ešte že sú dnes tie mobily.

“Nobody fucks with the Jesus.” Až na Dudea, ktorý pije stále to svoje biele, Waltera Sobchaka, ktorý dokáže zohnať odrezaný prst (aj nalakovaný!) a Donnyho, ktorý toho moc nenahovorí. Veľa zdaru chlapci pri bowlingu.

Ouuu, tak toto bol nečakaný zásek priamo na to pravé hororové miesto v rámci krátkometrážnej novodobej tvorby. Zdá sa, že režisér Edward Lyons má toho v rámci žánru dosť napozerané a tým pádom vie ako potešiť. Síce nie je to nič nové v rámci krátkeho hororu, ale komu by to vadilo. Veď tento príbeh o milom zoznámení Mary a Johna, ktorý ju nehodlal pustiť len tak, je tak sladko natočený, že tento kraťas, plný toho pravého hororového, zasiahol naplno moje zmysly. Veľká pochvala produkcii a samozrejme aj sladkej Mary, ktorá sa v živote nestratí. Žienka jedna :-)

“Každý rok sa stratí 1000 študentov. Rachel Jones je jedna z nich.“ Tak týmito slovami sa začína mysteriózny short Matthew Junmara, ktorý sa tu zameral hlavne na atmosféru. Záhadné a nečakané zjavenie Rachel počas neskorej tichej noci jej smútiaceho priateľa vzpruží z pochmúrnej nálady. Nádej z objavenia je však doprevádzaná zvláštnym správaním Rachel.

Guinea Pig odbočila od svojho pôvodného prístupu, ktorý v Senritsu! Shinanai otoko dostal príchuť humoru. Síce lacného a často trápneho, ale humoru, ktorý hneď ako sa prejavil, udal zameranie tohto dielu. Krvavý, trápne zábavný kraťas o znudenom nesympatickom Japoncovi (bol síce zo všetkých najsympatickejší, ale aj tak), ktorý je otrávený prácou a svojou bezvýznamnou existenciou až natoľko, že si z toho nezačne trhať vlasy, ale rovno črevá, zaujal skoro bezvýznamné miesto v mojom dojme. U mňa proste horšie ako predošlé dve časti. Aj keď sa jedná o krátkometrážnu záležitosť, zdalo sa mi to dlhé. Za to môže tá významná miera nudy a NEnápadu. 1* za pár (doslova) efektov a fórikov.