Kusko.t2

To sú fóry toto. Neviem síce či Takashi Shimizu tieto svoje Ju-ony točil každý samostatne alebo naraz ako jednu víziu, ktorú bohvie prečo rozkrájal. Jednoznačne môj dojem smeruje práve k tej druhej sprznenej možnosti. Ju-on 2 by som teda nazval neplnohodnotným, vlastným remakeom. A ten úvodný pohľad späť sa ani flashbackom nazvať nedá ako obyčajne. Veď pol hodina už známych záberov z prvej časti ešte raz, to nie je flashback ale demencia. Tí, ktorí videli najprv prvú časť budú hodnotiť asi tak ako ja (prekvapilo by ma ak by sa ich hodnotenia nejako výrazne líšili) a tí ostatní, ktorí sa k prvej časti nedostali – u nich to môže byť tak na 4* (80%) ak majú fakt radi tento druh filmu. Treba si však potom uvedomiť, že z tých potencionálnych 80% je zhruba 30% kvality originálu (viď ten suprový polhodinový kvázi flashback). Čiže Ju-on 2 – do 50% a to objektívne.

Televízna kamera a jednoduchosť Ju-onu vo mne spočiatku vyvolávala zdržanlivý pocit naznačujúci, že je predo mnou ďalší z rady nudných amatérskych bubu hovadín. O rýchle odbúranie tohto dojmu sa zaslúžili tradičné (v zmysle kategorizácie), husté japonské obrazy, ktoré nezostali iba pri precízne budovanej atmosfére, ale často skĺzli (za to veľká chvála) aj k hnusnejším prejavom – viď napr. postava Kanny. Proste horor za málo peňazí, ale veľa muziky. PS – Pred prahom japonského domu pre istotu povinne obrátiť fľašu saké dole hrdlom :o

Saint Louis, rok 1977. Delírium veteránov z Vietnamu prepuká a to hlavne v hlave vymetenca Charlieho, poznačeného hrôzami vietnamského konfliktu (úsmevné flashbacky), ktorý sa po krajine bezcieľne túla a zabíja náhodne vybraté obete, čoby “vojín” očisťujúci túto spoločnosť. Zaujímavé je, že za celý film ani raz neprehovoril – muž činu tento Charlie. A aby toho nebolo málo, režisér Peter Maris do svojho lacného režisérskeho krimi debutu s prvkami hororu, zakomponoval aj Charlieho plešatého kolegu a kamaráta, podobného crazy mana ako on, ktorému jeho osud nie je ukradnutý a snaží sa tiež prispieť svojou troškou. Saint-louiská polícia však takéto vyčíňanie nehodlá akceptovať! Z filmu ako takého je trocha cítiť, že je to prvotina. Režisér si tu odskúšal to čo chcel, nech má na čom vo svojej ďalšej práci stavať a od niečoho hmatateľného sa odpichnúť. Niečo mu vyšlo (z časti napr. hudba – aj keď som sa myslím niekde dočítal, že ju trocha vykradol, alebo kamera, výber ženského osadenstva, atď...) a niečo si z tej kvality iba trocha lízlo (scenár a filmová nevyváženosť, či už v oblasti kvality alebo mixovania žánrov). Celkovo teda priemerný krimi horor, známy aj pod názvom “Psycho Puppet“, sa dostal dokonca vo Veľkej Británii zhruba po roku od svojho tunajšieho releasu distribučným štúdiom “VTC“ (Video Tape Centre) z júla 1982, na zoznam tzv. "Video nasties" v novembri 1983. Ban na distribúciu filmu netrval dlho, iba do mája 1985, kedy ho cenzori z BBFC zo zoznamu vyradili. Re-releaseu "Deliria", tentoraz pod názvom “Psycho Puppet“, sa britské publikum dočkalo zásluhou distribučného štúdia “Global Sales video“, ktoré v roku 1987 pod záštitou BBFC nahodilo na trh a do požičovní VHS-ky označené prístupnosťou Rated:18. Jedná sa o Cut verziu, skrátenú o 16 sekúnd. Uncut verzia na britskom trhu nie je doposiaľ k dispozícii. K znovuvydaniu sa už nepristúpilo.

Afrika očami dokumentaristov, ktorým reálny pohľad na to, čo bolo súčasťou domorodých afrických kultúr, nerobil žiaden problém zobraziť. Chlapi za kamerou (resp. produkciou), fascinovaní jednoduchým spôsobom života spätého s divokou prírodou, si lepšie miesto ako Afriku vybrať nemohli. Dokument zobrazuje témy, o ktorých sa v širokej spoločnosti (vtedy ani dnes) moc nehovorí. Zábery posmrtného rituálu, konzumácia afrických mňamiek, mužská a ženská obriezka a ďalšie, to nie sú podnety do všednej diskusie. Vo svojej podstate nie je Africa ama nejako zvrátená alebo násilná, ale ľudsky zameraná na spôsob života, ktorý sa nám stal cudzím a označujeme ho zaostalým a menejhodnotným, čo je blbosť ktorá je spôsobená nedostatkom informácii, respektíve ich účelovou separáciou. Ale dosť bolo už mojej obhajoby jednej zaujímavej kultúry, ktorá je tu zachytená veľmi podmanivo a to bez náznakov vynášania nejakých súdov o morálke. Alfredo, Angelo a iní proste bodujú na poli “shockumentov“.

Malice (robotická slečinka), ktorej jediné potešenie a účel v ďalekej budúcnosti je, bez výhrad plniť erotické priania svojich zákazníkov túžiacich po rozkoši s bábikou, ktorá neodvráva. Stále rozvíjajúca technika zasiahla aj do tejto oblasti ľudského potešenia, kde sa sex s cyber-organizmom stal bežnou súčasťou ľudskej existencie. Pekne formované bábiky sa evidentne využívali nemálo, čomu nasvedčovala aj scéna, v ktorej si dokonca jedna z bábik pošle pre olej, pretože jej to v rozkroku začína už vŕzgať a škrípať :o Bizarnosť a to nie len JEMNE sexuálna (viď hentai v keywords), ale aj celková príbehová, poskytujúca úžasný vizuálny zážitok, ktorý ešte dokresľuje tak ako má hudba a rôzne ruchy pridávajúce na atmosfére. Malice @ Doll to jest japonský animovaný film určený nie moc pre deti, ale pre vyzretejšie publikum, s príbehom miestami skĺzajúcim k hororovým prvkom, ktorý vo mne vyvolal veľa, okrem iného aj paralelu k AIDS.

Dokument zameraný na problematiku UFO, ktorý sa mi zdal trocha nevyvážený čo sa týka jeho prezentácie informácii, ktoré boli často jednostranné. Buď tomu človek proste uverí alebo to odmietne. To je na zvážení každého. Hodina a pol zozbieraných informácii, zabalených do balíka s nálepkou UFO'S ARE REAL, poskytuje zväčša amatérske fotografie zachytávajúce lietajúce objekty diskového tvaru (spolu aj s infom o roku vzniku a lokácií) a taktiež aj podivné výpovede, či už jednoduchých ľudí, ktorí zažili blízke stretnutie, alebo tých, ktorí si myslia že sú kompetentný sa k tomu vyjadrovať. Taká priemerná UFO záležitosť, z ktorej som mal dojem, že bola hlavne produkovaná ako provokácia proti vláde a určená na rozvírenie hladiny v spoločnosti, než na zobrazenie serióznych faktov v širokých súvislostiach. Ale je to zaujímavosť.

Erotická dráma s jednoduchou zápletkou, zato však so spracovaním, ktoré pre mňa nebolo najjednoduchšie vstrebať. Vcítiť sa do mysle Garyho Gravera bol trocha oriešok. Zvolenie extra podivnej hudby, ktorá by bola dosť divná aj ako soundtrack k nejakému lacnému talianskemu hororu (nie to ešte na drámu) a miestami nič nehovoriacim záberom nasnímaných kamerou o ktorej by sa dalo povedať, že sem-tam skĺza z podivnosti do amaterizmu, film rozhodne ozvláštnilo. Tieto spomínané veci boli síce žalostné, avšak ich absenciou by sa pravdepodobne dosiahlo ešte zhoršenie kvality, čo je trocha paradox.

Zameranie Africa addio je vďaka svojej dĺžke celkom široké a rozmanité. Okrem kontrastu medzi krásou prírody a barbarstvom človeka voči nej (masové zabíjanie zvierat), Jacopetti nezabudol ani na utrpenie človeka pri rôznych čistkách a ozbrojených konfliktoch. Krutý africký život, dehonestovaný zásahom človeka proti prírode a sebe samému, nie je pozeraníčko na nedeľné (ani iné) oddychové popoludnie. Zaujímavosti typu afrického lovu zvierat, “balónikového” odchytu krokodílov, a správania človeka, ktorému momentálna prevaha dáva silu rozhodovať čo je správne a čo nie (prípadne sa pri práci trocha zabaviť a odreagovať na úkor toho druhého) – tak takéto a podobné nelichotivé zábery (niektoré sú v norme), ponúka tento mondo dokument. Silný zážitok je podobne ako u MONDO CANE doprevádzaný príležitostnou kvílivou hudbou, ktorá ako keby miestami vykríkla za tých, ktorí boli umlčaní.

Krátky, ľudský a herecký profil Jozefa Kronera, produkovaný pre Slovenskú televíziu pod taktovkou Fera Feniča, okrem výpovednej hodnoty charakteristický podmanivým okom kamery, za ktorou stál Jozef Lietavec. Kvalitná práca!

Slovo, ktoré asi najvýstižnejšie charakterizuje tento produkt je WIPéčko – a to doslova. Ženské väzenie tu D'Amato použil čisto iba ako kulisu k pornu. Aj na IMDb je uvedené pri štýle iba adult a tak tvrdý sex môže začať! Spracovanie Fuga di mezzanotte je slabšie, s až moc bezhlavo cielenou orientáciou na šuky-šuky, pri ktorej sa D'Amato vykašlal na logiku, ale pochybujem že ju mal v úmysle vôbec použiť. Ženský “otvor“ Joe využil dokonca aj pri scéne, v ktorej hlavná blond hrdinka týmto spôsobom prevážala drogy cez kontrolu na letisku :o, za čo však bola umiestnená (schválne neuvádzam že zavretá, pretože to bola riadna fraška) do väzenia, v ktorom si svoj pobyt spolu so všetkými čo sa tu objavili proste vychutnávala. Záverom - V globále sa jedná o slabšie porno s prízemným rozpočtom a komplet všetkým čo sa dalo len zanedbať. Zvuková kulisa orientálneho charakteru vyznieva spolu s erotickými scénami však miestami celkom zaujímavo.