m.a.t.o.

„Ako ste sa dostali do tejto kaše?" – „Výborne poznám toto väzenie. Bol som tu istý čas na formálnej návšteve." Nadupaná pecka s krásnou kamerou, výbornou réžiou a ešte lepším hereckým obsadením. Hudba výbroná, The Rock OST počúvam dodnes. Scenár, síce nič výnimočné či prešpekulované, no urobený tak, že celý film je jedna veľká (a hlavne dlhá) adrenalínová jazda od začiatku až do konca. A Sean Connery so samopalom v ruke je coolovejší, než Bruce Willis v zakrvavenom tielku. A nie, že nie! 100 %.

„Marty, ste mi akýsi povedomý. Nepoznám náhodou vašu matku?" – „Áno...myslím, že áno." Zrejme každý filmový fanúšik má nejaký „zlomový" film. Teda film, pri ktorom si zamiloval kinematografiu ako takú. U mňa je to jednoznačne Návrat do budúcnosti. Nebudem tu písať ódy o perfektnom námete, učebnicovom scenári, Zemeckisovej citlivej réžii, neopakovateľnom Christopherovi Lloyodvi, či veľkolepej Silvestriho hudbe. To všetko si môžete prečítať v iných komentároch. Čo si na Návrate do budúcnosti cením najviac je fakt, že v dospelosti ma aj pri x-tej repríze baví rovnako ako keď som ho v detstve videl prvý krát. A takých filmov je naozaj málo. 100 %