gogo76

Keď režisér Peter Solan premietol skladateľovi hudby Wiliamovi Bukovému hrubý zostrih, vyhlásil, že tento film hudbu nepotrebuje. Nakoniec skomponoval asi 5 minút hudby, čo bolo dosť neobvyklé.

Po projekcii, v sále plnej komunistickej predstaviteľov, rozsvietili svetlo a nastala asi minúta absolútneho ticha. „Bola to najdlhšia minúta môjho života,“ priznal režisér.

Scenár bol z ideologických dôvodov zamietnutý. Námet neprešiel politickými kritériami pre podozrenie z propagácie fašizmu. Najvyššie politické miesta v roku 1958 usúdili, že ide o profašistický film. Keď sa Nemec tvári, že hraje fair-play, to pre nich znamenalo, že film ukazuje dobrého Nemca.

Štefan Kvietik (Jan Komínek) naviazal veľmi blízky vzťah s Edwinom Marianom, ktorý hrá postavu pucáka Williho. Spriatelil sa i Manfredom Krugom (Kraft), no na tréningoch boxovali oddelene.

Medzi dokončením scenára a nakrúcaním bolo štvorročné "vákuum".

Štefan Kvietik (Jan Komínek) pri prezentovaní filmu na festivale v Írskom Corku spoznal Petera O'Toolea. S boxermi z miestneho klubu sa bavil až do rána. Dostal i lukratívnu ponuku na spoluprácu v zahraničnom filme, ale z ideologických dôvodov z toho nakoniec nič nebolo.

Vo filme museli Komínka (Štefan Kvietik) vykŕmiť za 3 dni. V skutočnosti to trvalo o niečo dlhšie.

Tréner Henrich Velický vynikajúco kondične pripravil Štefana Kvietika (Jan Komínek). Tri mesiace cvičil bez rukavíc, iba švihadlá a švihadlá... „Keď dnes vidím švihadlá, je mi zle," vtipkoval po rokoch Kvietik.

Komparz tvorili ľudia z Prievidze a Novákov.

Dôkazom, že ide o fikciu, je aj zmienka o džezovom festivale na Isle of Lucy, pretože žiadny takýto ostrov patriaci Veľkej Británii neexistuje. [Zdroj: Cinema]

Ozzy Osbourne tvrdil, že sa pri premiére narozdiel od ľudí v sále nesmial, pretože naozaj veril v reálnu existenciu skupiny Spinal Tap.

Kritici knihy autorovi často vyčítali nepravdepodobnosť. Henri Charrière stále trval na svojom a hovoril: „Nič som neprifarbil, všetko je úplne pravdivé."

Problémom okrem rozkrádania bola i miestna znamenitá marihuana, ktorej časť štábu holdovala, čo pracovnej morálke neprispievalo.

Henri Charrière ako bývalý zlodej, väzeň a majiteľ nočného klubu napísal svoj príbeh až v 62 rokoch. Svoj príbeh písaný ručne do školských zošitov poslal vydavateľovi s poznámkou: „Toto je moje dobrodružstvo. Nechajte ho profesionálne prepísať.“ Vydavateľovi slúži ku cti, že text vydal bez úprav a kniha sa okamžite stala bestsellerom.

V nemecky hovoriacich krajinách sa ujal výraz "Rosenkrieg" ako označenie neľútostného súperenia o majetok a používajú ho dokonca i tí, ktorí film nikdy nevideli.

Vo filme používaná zbraň Smith & Wesson 500 bola v tom čase najväčšia a najsilnejšia zbraň na trhu. Pri slepých nábojoch nie je spätný náraz tak silný, preto ho herci museli hrať.

Guľomet Vickers bol vo filme označovaný ako guľomet z roku 1939. V skutočnosti sa jednalo o Vickers z roku 1916. Bol funkčný a využitý v obidvoch svetových vojnách. Je to jeden z prvých guľometov využitých vo vojne. Jedná sa o historickú zbraň z 1. svetovej vojny. Nábojové pásy doň merajú až 8 metrov!

Autá pre natáčanie naháňačky v kukuričnom poli boli špeciálne upravené. Herci sa iba tvárili, že šoférujú. V skutočnosti autá riadili kaskadéri, ktorí sedeli nad ich hlavami. Na strechách áut boli pripevnené špeciálne ovládacie klietky, hlavne z dôvodu, aby cez kukuricu videli, kam idú.

Filmári kúpili 24 árov kukuričného poľa na nakrúcanie naháňačky. Natáčať sa muselo veľmi hospodárne, pretože každý prejazd autom znamená zničený pás poľa. Preto používali i malý vrtuľník s kamerou, pre lepší prehľad zhora. Počasie im tiež veľmi neprialo. Natáčalo sa v januári, tesne pred natáčaním snežilo, urobilo sa blato a kolesá na autách sa pretáčali.

Podľa scenára malo byť kukuričné pole hneď za mestom. Filmári mali na konci ulice zelenú zástenu a dodali ho tam následne.