Shakers

Drámy nie sú môj štýl, romantické sa dajú, ale životopisné už vôbec nie. Tiež som si pokladal otázku, prečo to vlastne idem pozerať. Vlastne kvôli tomu, že tento filmík mal na Oscaroch dosť ocenení. Tak som si povedal, že prečo nie. Ron Howard natočil dobrý životopisný film (Čista duša), ktorý ma bavil. Skúsil som šťastie, pri niečo neznámom (áno neznámom, o Hawkingovii viem len to, že je slávny). A musím povedať, že aj keď som fandil na Oscaroch Benedictovi Cumberbatchovi za Imitation Game, ani Eddie Redmayne to nezahral zle. Celý film je celkom slušne zostrihaný, takže nuda pri dvoch hodinách a pri celkom zaujímavom príbehu sa nedostaví. Síce ma nedojal, tak ako by mal a tak ako si tvorcovia predstavovali, ale buď sa im to nepodarilo, alebo som skratka tvrdý chlap. Asi to druhé. Určite to druhé a niečo aj s toho prvého. Inak okrem samotného filmu a baví aj samotný soundtrack. Ten považujem nie len za veľmi dobrý, ale aj hlavne ako jeden z výrazných kladou filmu. No najlepšia skladba nepochádza od Jóhanna Jóhannssona (Arrival Of The Birds). Oblúbený soundtrack: Jóhann Jóhannsson - Cambridge, 1963, A Game Of Croquet, Forces Of Attraction. The Cinematic Orchestra - Arrival Of The Birds, Transformation. 80% - 4*

Neil Blomkapp dokáže priniesť fajn sci-fi výpravu, ale dlho mu to nevydrží a vždy utečie točiť niekde na absolútne odporné a nezaujímavé smetisko. Tak isto je tomu tu. Hlavná postava a robot v jednom, Chappie, ma fajn dizajn a okrem akcii sa Blomkampovi podarilo napísať aj dobrú postavu, ktorej fandíte a je vám jej lúto. Potešia aj ďalšie postavy, ktoré nosia známe xsichty (Jackman, Weaver, Patel), ale ani ďalšie známe meno (Zimmer) Blomkampovi nepomôže, pretože príbeh, nemá čím strhnúť a ani moc upútať (okrem Chappieho) a navyše, tempo filmu sa tak trochu vlečie. Škoda, potenciál to malo a očakávania neboli malé. 60% - 3*

Ukážky vyzerali pekne akčné, ale príbehom nepresvedčivo (dobre zamaskovaný Remake originálu?) a miestami divne (Pratt na motorke v sprievode Velociraptorov ?!) . Po tom ako som vyliezol z IMAX sály som si (prekvapivo) povedal: Je to tam! Bál som sa čo predvedie (debutujúci Blockbusterista) Colin Trevorrow, ale musím priznať, že to zvládol až prekvapivo dobre. Jasné, mal za chrbtom Spielberga na producentskej stoličke a za scénarom stáli majstri svojho pera, ktorý zachránili (vzkriesili) Planétu opíc. A teraz už aj Jurský Park / Svet. Štúdio Universal môže začať otvárať fľaše, búchať šampanské, rozhadzovať Benjaminové bankovky, mastiť si ruky a aj niečo iné, pretože po (už miliardovej) sérii Rýchlo a zbesilo sa im (ale aj nám) otvoril Jurský Svet. Jurassic World nezabúchal na bránu kín ako iné filmy, ale doslova ich s Indominusom Rexom roztrhal (tretí najvyšší Opening/ Single Day v histórii). Ak mám pravdu povedať, ani sa nedivím. Jurrasic World, ale vlastne celý tým, ktorý stál za týmto filmom si to zaslúži. V prvom rade som nesmierne rád, že sa neRemakoval Spielbergov originál, ale upravilo sa to do podoby polo Remaku a Sequelu. Príbeh je v podstate rovnaký aký mal prvý diel, no zároveň sa posúva ďalej, do skoro bezpečnej budúcnosti akú si predstavoval John Hammond, ale tý, ktorým pod pojmom Jurský Park nepoznajú len slovo Dinosaurus vedia, že život si vždy nájde cestu. Trevorrow a Spielberg nás znova pozvú na Isla Nublar, znova sa stretávame s otvorením (tento krát modernejšieho) parku. A znova sa stretávame s problémami. V istom smere je Jurský Svet kopírka prvého dielu, no tam kde by sa väčšina filmov zasekla, tu sa posúvame ďalej. Či už postavami, nápaditou, priehľadnou a dobre natočenou a ozvučenou akciou alebo príbehom, v ktorom figuruje kopec žmurknutí, odkazov na diváka, ktoré mohol vidieť v predošlých dieloch. Hlavne tie odkazy ma veľmi milo prekvapili (žlté plášte, nočné videnie, auta a tričko zo "Spielbergovým" logom Jurský Park, rôzne úteky pred dinosaurom, či už samotné akcie s nimi - T-Rex vs. , ale predovšetkým opäť mohutný orchestrový hlavný motív legendárneho skladateľa Johna Williamsa). Keď už sme pri hudbe, Giacchino ma podobný štýl ako Williams. Nekopíruje tupo Williamsa v každej note, skôr len keď treba zabrnkať na nostalgickú notu (Welcome to Jurrasic World), inak sa nebojí prísť s vlastnými nápadmi (As the Jurrasic World Turns) a jeho hudba fajn zapadla medzi ústredný motív. Tak isto sa mi trafil do noty skvelý casting. Chris Star Lord Pratt a sexi ryšavka Bryce Dallas Howard s Osady, vytvorili ideálny pár. Uverite im akcie, uškrniete sa na ich podpichovaní, skratka chémia tu funguje na výbornú. Rovnako ako aj u Spielberga, aj tu sú dve línie. Jedna s vyššie menovanými a druha s deťmi. Prekvapivo tí mladí sopliaci neotravujú a celkovo nepôsobia ako rušivý element, ktorým želáte len tu najhoršiu smrť od vášho najobľúbenejšieho dinosaura. Prekvapil ma aj Rating filmu. Na to, že je to PG-13, v akčných scénach film balancuje na hranici krvavého R-ka. Celý film je dosť dobrý a slabé miesto sa tu nájde len obvykle (trošku prehnaný záver, ktorý sekundovými dojmami nebyť dramatickej akčnej hudby by pôsobil až parodicky, alebo až hlúpe vojdenie do klientky keď nevieme, kde sa dinosaurus nachádza a možno trošililinku aj tie menej krvilačne Raptory, ktoré keď sú proste hladné, nie sú to oni). Inak na to, že ma film dve hodiny, pomerne rýchlo a svižne film plynie, je tu toľko nových vecí a vnemov (alebo starých len v novšom prevedení) čo nám chcú tvorcovia ukázať, že sa nedá nudiť. Medzi to si pripočítajte hlavných hrdinov a dinosaurov. Dokonalá letná popcornová zábava, o chlp lepšia ako dvojka a o dva ako trojka. Obľúbený soundtrack: Welcome to Jurrasic World, As the Jurrasic World Turns. 85% - 4*

Robotický chladna (s prvkami thrilleru) komorná sci-fi dráma. Presne toto som dostal. Ďalší film (alebo režisér a scenárista v jednej osobe), ktorý dokáže ponúknuť veľa muziky za málo peňazí. Ex Machina vás naláka na zaujímavý a záhadný príbeh, pripúta vás k sedadlu vašou zvedavosťou a dostane vás svojou koncovkou. 75% - 4*

Musím priznať, že čím je Jennifer Lopez staršia, tým je krajšia (možno aj to je dôvod, prečo som si to pozrel). Inak je to nudné, predvídateľné, nezáživne, nezaujímavé ale zo sexi päťdesiatimi odtieňmi hnedej JLo. Keby som mal tiež takú susedku, asi by som konal rovnako, ako hlavny zloduch v prvej polovici filmu. 50% - 2*

Každý jeden film, ktorý Twohy natočil považujem za veľmi dobrý a vždy niečim zaujímavý. A rovnako je tomu aj tu. Ako scenárista vynikajúco mrká na fanúšikov filmov a zároveň sa hraje s divákmi. Ako režisér znovu dokázal namiešať perfektný kokteil dobrých hercov, výpravy ale predovšetkým atmosféry a napätia. Nie je to perfektné, ale v závere šikovne efektné. 85% - 4*

Ak mám pravdu povedať, neviem ktorého Afflecka vychváliť. Asi bude lepšie vychváliť celý film. Pustil som sa doňho absolútne bez prípravy a jediné čo som o ňom vedel je len to, že to toči Affleck a do hlavnej úlohy obsadil Affleck Afflecka mladšieho. Dost bolo Affleckovania. Sú tu aj ďalšie zvučné mená, či už Michelle Monaghan (ktorú moc nemusím) ako Afflecková parťáčka, skvelý Morgan Freeman ako policajný kapitán Jack Doyle, či taktiež vynikajúci Ed Harris ostrieľaný detektív Remy Bressant. Všetkým to dosť sadlo (aj mne), a sadlo to aj Affleckovi (ako režisérovi), pretože v celom filme sa nesie nielen napínavá, ale aj záhadná atmosféra, ktorá vyustí v skvelé nečakané finále. 80% - 4*

Tých animákov od DCčka je už toľko, že ani neviem či ich stíham všetky pozerať. Nie je to ako od majstra Jaya Olivu, ktorý nám za posledné roky priniesol veľa skvelých animákov, ale je to prekvapivo fajn. Príbeh je zaujímavý a pri takej krátkej stopáži (ani hodina!), je to dosť akčné, svižné a nestíha to nudiť. Slušnú animovaná jednohúbka, kde aj postavy sa podarili. Samozrejme Batman Forever! 80% - 4*

Škoda, mohlo to byť oveľa lepšie. Bart the Bear zahral čo mohol a spolu s ďalšími (Ačkovými) hercami (Marsden, Jane, Thorton, Perabo) si to celkom slušne rozdali medzi peknými lesmi. Námet je obyčajný, to absolútne neprekáža (kto čakal snáď niečo viac ako naháňačku s medveďom je na omyle). Tak trochu som bol ale na omyle aj ja. Čakal som väčšiu tajomnosť, ale tu sa s medveďom nešetrí. Naopak sa prekvapivo šetrí s napätím a atmosférou, takže žáner horor, je tak trochu podvod. Inak pohodička, ani ma to nenadchlo, ani nenudilo. 60% - 3*

Predošlých Maxov s Gibsonom som nevidel, no po tomto ich ani vidieť nepotrebujem. A vlastne ani nechcem. Jednak preto, že toto si ide vlastnou cestou a je to niečo ako Reboot alebo Remake. A za druhé preto, že neverím tomu, že predošlé diely sú tak vypečené, prepečené, dunivo-elektronickou akciou a Valhallov volajúcou do neba, ako tento. Asi by som bol po tejto neskutočnej diabolskej, strhujúcej, šialenosti, tak trochu "neuspokojený". A stavím sa, že nie len Miller, ale aj vek je už iste tiež podpísaný pod tými filmami. Pod týmto filmom je podpísaný nie len (tento krát už sedemdesiat ročný!) dynamický Miller, ale aj nehovoriaci sympaťák Hardy, bez ruká Charlize Theron a prekvapivo ! reálny - benzínový - púštny - akčný feeling !, ktorý medzi dnešnou tonou digitálnej akcie, poteší návrat ku (bolestivým deštruktívnym) koreňom. Okrem toho je Mad Max: Fury Road jeden s tých filmov, ktorým presne sedí názov filmu. Alebo mu sedí presná minutáž filmu. Pri takej smršti nápadov v akčných scénach sa nie lenže ani nestihnete pozrieť na hodiny, ale vás to vlastne ani nenapadá, pretože Geroge Miller presne vie kedy ma strihať, aby na púšti nebolo sucho. To isté platí aj o vynikajúcej kamere, ktorá tiež sedí perfektne. Vlastne bola tak dobrá, že som si ani neuvedomil, aké super prehliadne divoké akčné scény nám ponúka. Tak isto super sedí aj akčná, dunivá hudba. Jukie XL je macher v akčných pasážiach a vie filmu ešte pridať na tempe. Po tomto filme by som sa ani nedivil, keby sa premenoval na XXL. Jedine čo mi tu nesedelo bol príbeh, ktorý tu vlastne ani nieje. Je to len naháňačka z jedného konca na druhý. Ale pri takej smršti nápadov, ho Mad Max ani (moc) nepotrebuje. Obľúbený soundtrack: Storm is Comming, Brothers In Arms, Claw Trucks, The Chase. 90% - 5*