George Stobbart

Výborný mysteriózny kúsok o záhadnom cudzincovi, ktorý sa na Vianoce dovlečie na policajnú stanicu a oznámi, že sa prišiel priznať k vražde. Je mlčanlivý, na pohľad nepríjemný, meno neprezradí (teda si ho zaradia ako Mr. Nobody) a jediné čo ponúka je svoje priznanie. Počas toho sa však začnú diať veci, ktoré pripravia zúčastneným policajtom priam pekelnú noc. The Traveler má neskutočne hustú atmosféru, kvalitný napínavý príbeh, veľmi vydarenú vizuálnu stránku a nepohrdne ani otvorenými scénami s množstvom gore. Navyše, Val Kilmer bol v úlohe cudzinca naozaj strašidelný a miestami som z neho mal aj zimomriavky. Filmík mi zľahka pripomenul 2 seriály - jednak Akty X (časť melódie, ktorú si Mr. Nobody píska) a jednak Fear Itself; konkrétne skvelý diel "Eater", ktorý sa v podobnej atmosfére odohrával tiež na policajnej stanici. Ja som s týmto filmom veľmi spokojný, nevylučujem ani že si ho pozriem znovu a tiež potešilo, že sa Kilmer po čase objavil vo vydarenej hlavnej úlohe.

V druhom pokračovaní sa Psycho Cop viac priblížil svojmu vzoru (Maniac Cop) a svoje pôsobisko presunul z nenápadných prírodných končín priamo do veľkomesta, resp. skôr do jednej budovy, kde si chlapíci pripravili po pracovnej dobe tajnú rozlúčku so slobodou. A nebol by to správny psycho fízel, aby im ju neprišiel skontrolovať. Oproti prvému dielu sa trochu pritlačilo na pílu a všetkého je viac; brutality, napätia, akcie, čierneho humoru, neskutočných psychocopových hlášok i polonahých sexi kočiek, ktoré potešia oko pánskeho diváka. Mne sa film páčil ešte trochu viac ako prvý diel, prakticky to bolo po celý čas veľmi podarené.

Čo vznikne skrížením Maniac Copa a Friday the 13th? Psycho Cop! Našťastie sa ale jedná o vydarený, svojský mix, len škoda že dosť neznámy. Partia mladých sa vyberie víkendovať do odľahlého domu v prírode, kde ich však sleduje pochybný policajt, ktorý ich postupne začne likvidovať. Na rozdiel od spomínaného Maniac Copa sa však tento blázon v policajnej uniforme pri tom očividne baví, rehoce sa na plnú hubu a hláškuje ako o život. Herci sú takí akurát; niektorí sympatickí, iní otravní, ale to ich "herectvo" je v niektorých scénach hrozné aj na takýto béčkový film. Za to však predstaviteľ psycho fízla Robert R. Shafer bol vo svojej úlohe naozaj výborný a jeho choromyseľný úškrn nemal chyby. Hororové momenty miestami preskakujú až k čiernej komédii a ku koncu som mal pocit, že ten film si začína robiť srandu sám zo seba. Je to však zaujímavé a hlavne zábavné, objaví sa aj nejaká tá ľakačka a na to, že som čakal obyčajnú kópiu Maniac Copa, som bol príjemne prekvapený.

Tretí a zároveň posledný diel policajnej, akčne hororovej trilógie Maniac Cop má nenápadnejší rozbeh a priznám sa, že zo začiatku ma až tak nebavil. Vrátil sa vyšetrovateľ Robert Davi z druhého dielu, ktorý postupne odhaľuje, že za novými vraždami v meste sa skrýva starý známy Matt Cordell, ktorého v závere druhého dielu pochovali. Bol však oživený pochybným šamanom a pomocou voodoo a iných sračiek sa z neho stal chodiaci Zombie Cop, ktorý pochytil slasherovské spôsoby. Vyzerá to trochu zvláštne, ale nakoniec to fungovalo celkom dobre a filmík ma s postupom času a stopáže bavil čoraz viac. V porovnaní s druhým dielom sa zvýšilo množstvo strašidelných scén a celé to má aj napínavejšiu atmosféru. Myslím si, že ide o veľmi slušné, i keď štýlovo už trochu iné zakončenie tejto skvelej trilógie.

Druhý príbeh šialeného policajta Matta Cordella už síce trochu stratil zo svojho pôvodného kúzla i mrazivej atmosféry, no stále ide o veľmi pozerateľný a zábavný kúsok. Škoda, že tvorcovia zúfalo nevyužili potenciál Brucea Campbella, ktorý tu dostane priestor len na nejakých 15 minút a následne sa do vedenia dostáva nový vyšetrovateľ, ktorého stvárňuje Robert Davi a vďaka ktorému film miestami získava nádych noirovej atmosféry. Ináč je to samozrejme opäť béčko ako vyšité, späť je aj tradičná známa hudba z jednotky, ktorá k Maniac Copovi už sedí tak ako klavírny motív k Halloweenu a oko poteší aj mini úloha Dannyho Treja. Bohužiaľ však na úkor akcie ubudlo hororových momentov a celkovo je film o niečo slabší než prvý diel.

Hodinový, amatérsky počin, natočený fanúšikmi Tomb Raidera a slúžiaci ako prequel k dvom filmom s Angelinou Jolie. V tomto prípade je v úlohe Lary Croft mladá neznáma angličanka Anna Tyrie. Jej Lara je miestami zvláštna, inokedy výborná, aj keď celkovo pôsobí neisto, no v rámci prequelu to podľa mňa úplne postačuje. Samozrejme sa film nevyhne občasnej nude a prázdnote, ten minimálny rozpočet je tu vidieť, ale celkovo mám z toho skôr pozitívny dojem a nájde sa tu pár dobrých momentov. Určite je to lepšie než napríklad taký fanúšikovský Hellraiser: Prophecy. Tí, čo majú Tomb Raidera radi (či už v hernej alebo filmovej podobe) by filmíku tú hodinu času zrejme mali venovať.

Skvelá, napínavá vec z konca 80. rokov, ktorá započala túto zaujímavú hororovú policajnú trilógiu. Znetvorený, polomŕtvy policajt začne robiť v New Yorku poriadky naozaj svojským spôsobom a neušetrí nikoho, kto ho naserie, či sa mu pripletie do cesty. Pátra po ňom vyšetrovateľ Frank McCrae (Tom Atkins, ktorý sa vyšvihol v neprávom zavrhovanom Halloweene 3) a v druhej polovici filmu to do svojich rúk berie falošne obvinený policajt Jack Forrest, ktorého si zahral hororový poloboh Bruce Campbell. Postava samotného Maniac Copa vzbudzuje rešpekt, má potrebnú charizmu, aby udržala záujem diváka až do konca a síce je to jasné béčko, ale veľmi zábavné, má pár nezabudnuteľných scén, mrazivú atmosféru a dokáže slušne zaujať aj v dnešnej dobe.

Jednoduchý béčkový hororík, pôsobiaci ako mix Jeepers Creepers, Wrong Turn a Predátora. Pracovníčku na lesnej strážnej veži začne ohrozovať neznáma bytosť, ktorá vyvolá sériu násilných udalostí a napínavých lesných naháňačiek, ktoré mám tak rád. Bohužiaľ je dej veľmi predvídateľný, miestami aj dosť tupý a vykrádanie niektorých scén Jeepers Creepers (dokonca oboch dielov) naozaj bije do očí. V hlavnej úlohe je moja obľúbená novodobá scream queen Cerina Vincent, ktorá filmík dvíha o stupeň vyššie a vďaka ktorej som ochotný prepáčiť to zbytočné zahadzovanie strašidelného potenciálu nočných scén, ktoré sa tu až moc rýchlo premieňajú do dňa (kedy je však atraktívnu hlavnú hrdinku aspoň lepšie vidieť:) A tiež mi tam nejak nepasovala tá zvláštna indiánska hudba. Ale inak ide o pozerateľný a občas aj vcelku strašidelný kúsok.

Kvalitný slasher, s názvom známej hororovej hernej série a zároveň aj novšieho akčne-hororového počinu, s ktorým však našťastie nič spoločné nemá. Donald Pleasence (Dr.Loomis z Halloweenu) sa predstavuje ako svojský riaditeľ psychiatrickej liečebne, kde má zatvorených aj 4 nebezpečných psychopatov, ktorým sa po výpadku prúdu podarí ujsť. Tí si to namieria do domu mladého psychiatra a pripravia jemu i jeho rodine nezabudnuteľnú noc. Práve títo štyria maniaci sú najväčším kladom filmu a poskytujú dostatočne rôznorodé násilnosti na to, aby dokázali privodiť strach z toho, čo sa stane ďalej. Špeciálne som si obľúbil postavu kazateľa Franka, do ktorého sa dokonale prevtelil Martin Landau a ktorý svojím psychopatickým pohľadom dokázal naozaj vydesiť. Samozrejme aj ostatné postavy sa úspešne posnažili a vytvorili naozaj špecifickú psycho partiu. Film má viacero skvelých, zapamätateľných scén a hoci je tu značná predvídateľnosť, pozitívom je, že takmer všetko je natočené v reálnych medziach, bez zbytočných efektov, preháňania, či nesmrteľných postáv. Fanúšikom slasherov by Alone in the Dark určite nemalo uniknúť.

Keď som narazil na obsah tohto filmu, veľmi som sa potešil a začal som naivne očakávať niečo v štýle úžasného El Habitante Incierto. Predsalen, nápad nezvaného hosťa, ktorý sa u niekoho nenápadne zabýva je podľa mňa skvelým a zároveň realisticky strašidelným motívom na hororové spracovanie. Open House sa toho však po chvíli neočakávane vzdá a nasmeruje si to do úplne iného žánru, ktorý je krížencom exploitationu a slasheru. A tak namiesto tichého strachu z neznáma sledujeme zvrátenú dvojicu; atraktívnu psychopatku a jej zaostalého druha Adolfa, ktorí zrejme nemajú na vlastné bývanie a tak chodia kurviť životy iným ľuďom. Adolfovi však chýba domáce zvieratko a preto nechá žiť aj pôvodnú obyvateľku domu, ktorú začne tajne kŕmiť a prikrývať dekou. Takto si v kľude nažívajú až kým si neuvedomia, že každý jeden z tohto trojuholníka chce niečo iné, čo vedie až k záverečnej katastrofe (alebo happy-endu?).