George Stobbart

Žraločie horory sú upadnutým a keby nebolo Sharknada, tak by som povedal, že už aj vymierajúcim hororovým subžánrom. No ja ich mám od mala rád a asi preto nepohrdnem žiadnou takouto novinkou. Hoci zväčša už za nič nestoja a ich tvorcovia sa vlastne už ani nesnažia - o nejaké napätie či reálne hororové aspekty - skôr to odbijú zámerne priblblým dianím, polonahými ženskými a absurdnými žraločími útokmi nejakého CGI nepodarku, či papierovej makety. A tento "Raiders of the Lost Shark" je práve takým prípadom. K tomu je ešte celkovo až príliš amatérsky spracovaný, takže tá 1* je len zo subjektívnej milosti.

Milla beží o život... Aj keď ten príbeh je v podstate len taký balast, ako aj vážne sa berúca špiónsko-teroristická omáčka, ktorú navyše dochutili niektorými ingredienciami, čo mi v USA hitovkách vyložene dvíhajú žalúdok (patriotický nádych, extra-dôležité bezpečnostné kamery vždy na správnych miestach, nekonečný komplex z 9/11, novoročná NY guľa...), tak som s tým nakoniec problém nemal. Millu mám rád, do takýchto úloh sa bezproblémovo hodí a bavila ma jej chytľavá, nepoľavujúca naháňačka s Piercom, ktorý s anti-bondovskou eleganciou zase ukázal, že nájomného vraha vie zahrať x-krát inakšie (moju najobľúbenejšiu kreáciu predviedol pred 10 rokmi v "The Matador"). Navyše je film kvalitne natočený, príjemne sa pozerá, odohráva sa vo fajn prostredí a má trochu ten old-school nádych, ktorý zafungoval aj v minuloročnom "Jack Ryan: Shadow Recruit". Mne to medzi závalom preefektovaných či preafektovaných akčákov dnešnej doby proste sadlo.

Film síce cez poster láka na hororovo známejšie mená Hoddera a Moseleyho, no v skutočnosti sú hlavnými predstaviteľmi postavy omnoho mladšie. Čo však nejako nevadí, pretože vedľajšie úlohy 2 spomínaných tiež nie sú na zahodenie a osobne čakám, že sa už onedlho spolu poriadne vyblbnú v "Old 37". Ale to už odbieham. "Almost Mercy" je malý, vcelku slušný coming-of-age revenge počin o zblúdilom duu, ktoré už od mlada nezapadalo do bežnej spoločnosti ich malomesta a to, čo na vlastnej koži pociťovali, sa po rokoch rozhodli spoločnosti vrátiť. Aj s úrokmi. Jednému sa to nepodarilo, no druhého to naštartovalo o to viac.. čo v konečnom dôsledku ani nie je až také zásadné, pretože niekedy ide skôr o celkové vyznenie než o konkrétny (brutálny) akt. Ale to krvavé finále bolo fakt lahodné, pokojne mohlo trvať aj dlhšie. Režisér DeNucci rozhodne nie je márny a z trojice jeho hororových počinov je tento najvyspelejší a najpôsobivejší.

Chlapík si po 20 rokoch spomenie, že mu v Happy Campe zmizol brat a tak berie kamery, kámošov a ide tam hútať... Totálne nudný, prázdny a nezaujímavý found shitage, zameniteľný s ľubovoľnými FF odohrávajúcimi sa v prírodných oblastiach, kde sa totálne nič nedeje. Strata času. Pokiaľ sa chce človek ale zasmiať nad neskutočne absurdnou stupídnosťou, tak nech preskočí celú prvú hodinu a nakukne iba, čo surovo nastrúhali do záverečnej 9-minútovky. Dal by som za to hviezdu pre komediálny prínos, ale to by film musel mať tak o hodinu menej:)

Tom 6 sa nedávno v niektorom rozhovore chválil, že jeho Stonožková trilógia bude pre dnešnú hororovú generáciu rovnako zásadná ako bol kedysi Texaský masaker a jeho pokračovania. Čo som najprv bral iba ako veľkohubosť, ale teraz už mi to až tak mimo nepripadá, zvlášť keď si vezmem, že TCM 2 a 3 až také špeciálne neboli a HC je aspoň diel od dielu iná a každá jedna má niečo nezabudnuteľné. Prvá prišla so šokujúcim nápadom, ktorý zaobalila do (v rámci možností) realistického, temného hororu a aj preto ju mám najradšej. Pokračovanie nápad rozšuplo vo väčšom štýle, už sa nebralo tak vážne a uletelo grotesknejším, no stále kvalitatívne brutálnym smerom. A aktuálna 3ka z nich pôsobí po väčšinu času najslabšie, tlačí na pílu aj tam kde nemusí a silené dianie občas preloží pôsobivým torture / gore úkazom či nepotrebnou sebaparódiou. Neskôr si ale našťastie uvedomí svoju podstatu a rozbehne Stonožkovské inferno. To je kvantitatívnym vyvrcholením a akceptovateľným uzavretím HC trilógie, i keď kvalitatívne to už nie je ono a čaro predošlých filmov sa nedostavilo.

Curse of Watching this Trash... by bol zrejme vhodnejší názov.

Mala to byť fanúšikovská pocta 80´s slasherom, no neviem... Neviem o tom, že by osemdesiatkové slashery mávali 2 hodiny, kvalitatívne vyzerali ako domáce videá z youtube, že by boli odohraté úplnými nehereckými amatérmi, alebo že by sa brali tak strašne vážne a navyše mali skoro všetky vraždy mimo záber... Takže toto nie. 1* za občasnú, vydarenú hudbu + za jedinú dobrú scénu – nočné exteriérové prenasledovanie; keby tak pojali celý film, tak to mohlo byť o niečom inom.

Nadrozmerný ex-väzeň na slobode sa vydáva za cestou pomsty voči svojmu bývalému gangu. Čiernobiely, grindhouse wannabe shit, občasne obalený červeným fuj filtrom. Amatérsky natočená revenge zlátanina z Necrostormu, ktorej sa ujal ten menej talentovaný z De Santi dua. Nebavilo ma to vôbec, zdalo sa mi to strašne trápne, nepomohlo tomu ani minimum dialógov a za tých pár lacných, umelých gore scénok to nadhodnocovať rozhodne nebudem.

Chlapíkovi zabije priateľku autobus, no problém zabudnúť dlho nemá, keďže narazí na novú a zaujímavú fešandu, s ktorou má toho spoločného viac. Jeho bývalá však v hrobe dlho nevydrží... aspoň nie sama. Obľúbený hororový hitmaker 80. rokov Joe Dante sa o comeback pokúšal už pred pár rokmi; s obstojným, avšak nie príliš uspokojivým kúskom "The Hole". "Burying the Ex" mu podľa mňa vyšlo lepšie, keďže vo svojom štýle priniesol retro závan toho, čo dnes už nevidieť tak často - nenútenú ľahkosť a chytľavosť hororových komédií, aké sa objavovali práve v rokoch osemdesiatych. Ako už býva zvykom, ide viac o komédiu než horor, takže od toho netreba čakať niečo strašidelné, ale zase to má slušné zombie masky, príjemnú atmosféru a viaceré hororové podpichnutia, ktoré žánrových fanúšikov môžu potešiť. Herecké trio je fajn, natočené je to kvalitne a ja som s tým žiadny výraznejší problém nemal, takže som zvedavý čo Dante predvedie nabudúce.

Dievča už od mladosti prenasledujú desivé nočné mory, s ktorými sa bude musieť popasovať aj po smrti svojej babičky, kedy ochorie v ich starom dome. Tu sa rozhodne hlbšie preniknúť do svojich snov, čo sa však pre ňu môže stať nebezpečným aj v reálnom živote. Starý dobrý hororový „nightmare“ námet, ktorý dokázala k dokonalosti priviesť už v 80. rokoch "A Nightmare on Elm Street" je tu zahalený do trochu bizarnejšieho / surreálnejšieho spracovania, ktoré napriek určitej zmätenosti stojí za pozornosť. Občasné miešanie snov a reality tu nemá zmysel kritizovať, keďže práve sekvencie nočných môr sú najpôsobivejšie a po čase sa mi pri horore stalo, že som to pauzol, rozsvietil si a išiel sa do vedľajšej izby pozrieť, či ten tieň je naozaj iba tieň. Takže na nočnú projekciu je to priam stvorené; atmosférických momentov je kopa, vizuálne je to štýlové, pohlcujúce a človek si pri tom spomenie na viacero kvalitných hororov; od starších Argentoviek až po novší "Livide". Na vyššie hodnotenie mi chýbal len silnejší celkový dojem, alebo aspoň účinnejší záver.