Radko

Ostrov alebo Nosiči vody. "Humanistický film", ako sa píše v popise z Letní filmové školy je zároveň režisérom zrejme nezamýšľanou adoráciou protestantských hodnôt - večnej práce a odriekania v prospech budúcich generácií. Rodičovská reťazovitá otročina, nerušená meniacimi sa ročnými obdobiami. Pretrhne ju len rodinný výlet. Ten ale je tiež zameraný len na uspokojenie detských snov a túžob, vytrhávajúcich potomkov aspoň na zlomok času z rutiny života na ostrove. Sami pre seba si rodičia nedoprajú žiadnu zábavu, ani ň. Žena stále v tom istom úbore si pri návšteve obchodov nedopraje rozptýlenie v podobe zmeny odedze. naopak, kupuje synom tielko. Druhým prerušením neustálej namáhavej driny je synova choroba a jej smutný následok. Snáď jediné, čo sa zmení je, že náznaky manželkinho emotívneho prejavenia smútku, spôsobiace daromné vyliatie dreveného džberu vody nemajú tentoraz za následok trest v podobe obvyklej manželovej facky. Naopak, tentokrát vlastným príkladom upozorní partnerku na potrebu kontinuálneho pokračovania v drsnej práci. Nič sa nemení, otrocká práca pokračuje. Obrazovo silné, no osobne filozoficky neprijateľné. 70%

Vynikajúco vystihnutá atmosféra smútku a kultúrneho šoku, ktorý náhle postihol dovtedy slobodomyseľné a umenie ctiace Československo. Židovský chlapček spracováva vo svojej mysli a tvorbe podivuhodne tragickú atmosféru doby vo vlastnej rodine, ociachovanej povinným nosením žltej hviezdy a pásky na rukáve, prostredníctvom intuitívnej kolážovitej interpretácie slávneho protivojnového obrazu Pabla Picassa.

Donald si lepí vystrihnuté recepty do zošita. Pri inšpiratívnom nakuknutí do nich s hrôzou a hnevom zistí, že mu ponúkajú kanibalskú pochúťku. Pozornosť teda obráti k milému hlasu z rádia. Láka ho na vlastnoručne pripravené vafle. Poliate roztopeným maslom a štedrou dávkou javorového sirupu. Kto by odolal? Vďaka zámene jednej z ingrediencií však dôjde k sérii stupňujúcich sa katastrôf. Pečenie podľa láskavého hlasu v rádiu sa mení, z Donaldom predpokladanej idylky s chutnou dobrotou v ruke, na turbulentnú pohromu.

Očné inferno. Tvorcovia sa v úvodnom titulku zriekajú zodpovednosti za prípadné zdravotné komplikácie spôsobené sledovaním filmu. Dobre robia. Stroboskopický efekt ultrarýchlo preblikávajúceho pohľadu na svetelný bod, zaberajúci celý obraz, v sprievode prazvláštnej hudobnej linky, pripomínajúcej akúsi tlmenú zubnú vŕtačku, nenechá chladným nikoho, kto toto štrukturálne psychedelické šialenstvo dopozerá dokonca. Epileptikom a osobám, očakávajúcim od filmu nejaký/akýkoľvek dej či príbeh výrazne neodporúčam, ostatným výhradne na vlastné riziko. Pretože, ako píše dwi, očiam to dá riadne zabrať.

Zelenojedovatý čarodej a jeho suita zelených oharpúnovaných gnómov. Miznú v kúdeľoch prachu, dymu, alebo jednoducho sa len tak stratia v podlahe. Tam kdesi, do kráľovstva zlomyseľnej mágie unesú princeznú. Záchranná akcia na seba nenechádlho čakať. Loď s udatnými hrdinami ale podľahne nepriazni počasia a mizne pod morskou hladinou. Tam sa začne otvárať svet ďalších, pre režisérove filmy príznačných čarov, plných ožívajúcich mŕtvych, nadprirodzených bytostí, života v prostredí, ktoré je pre bežný život neprirodzené. Svet kúziel, fantázie, čarokrásnych trikov a dobrodružstiev, snažiaci sa zachrániť život a česť spanilej dievčiny. Všetko nádherné kolorované. Radosť pozerať.

Strážcovia Zeme upozorňujú na alarmujúci stav brazílskych dažďových pralesov a antieko konanie dnešného prezidenta Brazílie Bolsonara, súznením hudobnej s obrazovkou zložkou videoklipu. Úvodnú gitarovú vybrnkávačku sprevádzajú oku lahodiace pohľady uhrančivej krásy pralesa, jeho zvieracích obyvateľov i domorodých kmeňov. Chorálový spev uzatvárajúci príjemnú melódiu strieda rev aj obraz ozrutného černošského speváka a neveľmi inovatívna rýchla metalová hudobná línia. V tejto časti piesenky sú zábery ničenia prírodného bohatstva človekom. Plošné výruby lesa, ropné ťažiace veže blízko rieky, narúšajúce a ničiace ekosystém, bagrovité mamutie mechanizmy, ťažiace štrk na stavbu ciest pretínajúcich lesy a nevratné meniacich korytá riek na bahnovitú sračku, vypaľovanie pralesných porastov v mene rýchleho získania poľnohospodárskej pôdy. Apokalyptické obrazy samozničenia "vyspelého a technologicky múdreho" ľudstva striedajú demonštrácie Indiánov s varovnými nápismi na transparentoch, požadujúcich zastavenie "trvalo udržateľných aktivít", likvidujúcich ich životný priestor. Záver lemuje snaha aktivistov a miestnych obyvateľov lopatami zastaviť šírenie devastujúceho lesného požiaru.

Výsledok nie je úplne presne očakávanou bombou, ale stále patrí k slušnému nadpriemeru. Totiž, navnadený čítaním Ladislava Klímu, ktorý rád a často Napoleona v svojom písanom diele spomínal, som čakal hlbší ponor do myšlienkového sveta veľkého francúzskeho vodcu a stratéga. Dočkal som sa skôr životopisnej ságy, vykresľujúcej komplexne svet okolo Napoleona, pričom jeho myšlienkový svet ostal len jemne poodkrytý. Nevadí, výpravné bojové scény, veľkorysé a pomerne presné kostýmy, svižne plynúci dej to dostatočne vynahradili.

Holokaust bol a je varovným biľagom na tvári všetkých kultúrne mimoriadne vysoko sa cítiacich národov, ktoré sa na ňom aktívne podieľali. Kľúč k minulosti je skrytý a len sťažka otvára ústa pamätníkov a potomkov pri odhaľovaní temného podielu Francúzska na likvidácii židovských spoluobčanov. Kľúč je zhrdzavený, dvere sa otvárajú stuha. Mnohé boľavé rany sú dodnes nezacelené, rodinná história zamlčiavaná. Odvážna novinárka postupne odkrýva tragický príbeh židovskej rodiny, obývajúcej kedysi byt, do ktorého sa má žurnalistkina rodina nasťahovať. Dejiny obydlia sú prepojené s dejinami rodiny jej muža. Paralelne sa odohráva dráma židovského dievčaťa, ktoré sľúbilo ukrytému bračekovi, že sa poňho vráti. Smutnú históriu čiastočne vyvažuje nádej na zrodenie nového života. Spočiatku je ohrozený, no poznanie histórie zabráni staršej novinárke v manželom požadovanom aborte. Konvenčná dráma s veľkými ambíciami a historicko apelatîvnym presahom, cielene spracovaná do polohy všeobecne prijateľného filmu. Z umeleckého hľadiska mierny podpriemer. Hodnotenie neznižuje potrebu hovoriť o temných stránkach histórie vlastného národa.

Rodinné šťastie uprostred krajinky - idylky. Fatálne ho zvráti profesná voľba hlavy rodiny - vidieckeho lekára. Pretože nie je jasné, čo by spôsobilo opačné rozhodnutie doktora, výsledkom je morálna dilema v progrese. Divák o nej môže po filme ďalej uvažovať. Melodráma s neveselým koncom je príkladom mimoriadneho talentu režiséra. Prináša skvele zrežírovaný príbeh. Zaujímavý a pútavý dnes, rovnako ako v dobe vzniku. Kvalitou vysoko vyčnieva nad iné dobové filmové dramatické pokusy.

Vzťahový príbeh nezvyčajného trojuholníka umne miešajúci melodrámu, mafiánsky príbeh, kolotočiarsku zábavu, stratené ambície. Všetko v dokonalých dobových kulisách, vynikajúcom piesňovom sprievode, s krásne otvoreným koncom a neustálym podpaľačským ohrozením. Že všetky tie kašírované atrakcie, rôzne budované vzťahy i pseudorodinné šťastie raz náhle môžu ľahnúť popolom. Na rozdiel od väčšiny ctených spolukomentátorov sa mi posledná etapa tvorby Woodyho Allena páči oveľa viac, než jeho najslávnejšie tvorivé obdobie. V ňom pomerne plocho a opakovane v komediálnej podobe trpkosladkého strihu predstavil všeobecne platné a osobným životom režiséra ovplyvnené psychoanalytické tézy. Alebo sa snažil vytvoriť pár mierne nadpriemerne rovnako tézovitých komédií, snažiacich sa vyjadrovať k všeobecnějším dobovým fenoménom. To, čo pri jeho novších dielach mnohí nazývajú únavou, senilitou a opakovaním už použitých postupov, volám ja zmúdrenou poučenosťou.