M.a.t.t.

Sľubný námet, výborný rozjazd, no potom sa zjavne niečo zaseklo. Pauza v nakrúcaní nikomu neprospela a od zvratu s plastikou jednej z dôležitých postáv ide kvalita seriálu od deviatich k piatim. Posun od mimoriadne vtipnej a trefnej satiry smerom až k futbalovému Kameňáku zamrzí o to viac, že k nemu došlo behom mimoriadne krátkej doby a je otázne, či ešte Lavi niekedy nájde stratenú formu.

Zone Blanche sa chvíľami až tak úporne snaží byť ďalšou variáciou na severské kriminálky, že obzvlášť v epizodických zápletkách to seriálovému hitu Mathieua Missoffa občas až prekvapivo nevychádza. O to lepšie však funguje v mysterióznejších, až hororovejších pásážach a keď sa začne o niečo viac riešiť hlavný príbeh, ktorý silne tiahne výborná Suliane Brahim. Kvalita, aj potenciál do budúcna tu rozhodne je, ale žánrová všehochuť občas prináša až zbytočne veľa hluchých miest. 70%

Tag je technicky dobre zrealizovaná záležitosť, ktorá však čiastočne dopláca na nerozhodnosť, či chce byť bláznivou komédiou, alebo melancholicky ladeným filmom s určitou hĺbkou. Túto rozpoltenosť dobre podtrhuje i samotný záver, ktorý sa k celkovému vyzneniu vlastne ani veľmi nehodí, no i napriek tomu pôsobí zaujímavejšie, ako mnoho z toho, čo sa odohrávalo predtým. Takto je to len príjemná a neurážajúca komédia s netradičným námetom a trochu nevyužitými vedľajšími postavami.

I keď dokument hovorí o relevantných veciach a ukazuje, aká veľká pozornosť bola venovaná jednotlivým detailom v rámci seriálu, v skutočnosti neprináša takmer žiadne nové informácie. Pokiaľ sa teda chcete dozvedieť niečo skutočne zaujímavé zo zákulisia, či priamo nakrúcania, v Beyond the Reasons toho veľa nenájdete.

Dobrý nápad, no iba obstojné spracovanie. Čo je vzhľadom k osobe Andrewa Niccola škoda, pretože nech je Anon akokoľvek sympatická záležitosť so zaujímavým, a úmyselne odťažitým, vizuálom budúcnosti, filmu v konečnom dôsledku chýba o niečo väčšia prepracovanosť a ťah na bránku.

Príjemne nakrútený film s výbornou záverečnou scénou, ale ani navzdory silnej téme a oduševnenému výkonu Meryl Streep v roli Katherine Graham ma úplne nestrhol a nedokázal vo mne zanechať až tak silné pocity. No i napriek tomu si The Post zaslúži určitú pozornosť.70%

Ďalšia slepá filmová ulička Netflixu a tentokrát i film, ktorý ma vyložene uráža svojou existenciou. Aký má zmysel napojenie na režisérov debut? K čomu sú dobré sci-fi prvky, keď z hľadiska príbehu nehrajú žiadnu rolu? Prečo je vlastne hlavný hrdina nemý? Nesúrodý zlepenec samoúčelných, až bizarných, nápadov, ktoré majú pravdepodobne maskovať chabo vyskladanú detektívnu zápletku plnú nefunkčných postáv. Čo sa stalo s talentovaným tvorcom, ktorý dal kedysi svetu Moon či Source Code?

Nadšenie síce nezdieľam, ale minimálne za vizuálnu stránku si Roman Gregorička zaslúži obrovský palec nahor. Nabudúce by to však už chcelo aj skutočný príbeh, i keď mi je jasné, že na tak krátkej ploche to mali tvorcovia výrazne sťažené.

Mdlé a zameniteľné sci-fi béčko s množstvom nesúrodých scenáristických nápadov a so solídnym, no trestuhodne nevyužitým medzinárodným obsadením. Napojenie na sériu Cloverfield, ktoré sa podľa všetkého udialo až dodatočne, z neho aspoň papierovo činí o niečo zaujímavejšiu záležitosť, ale v konečnom dôsledku výsledku i tak viac škodí ako pomáha. Mrzí ma, že Netflix zase raz kvalitatívne šliapol vedľa, avšak uvedenie The Cloverfield Paradox v kinách by bolo určite väčšou pohromou.

Ukážkový rýchlo zabudnuteľný sequel na objednávku. Jon Lucas a Scott Moore si zjavne myslia, že stačí zvýšiť počet postáv pridaním matiek hlavných hrdiniek, situovať zápletku do vianočných kulís a k tomu umelo tlačiť na emócie, pretože Vianoce sú predsa sviatkom pokoja a zmierenia. Nestačí.