Arsenal83

Dvaja už na prvý pohľad inžinieri zo Senegalu tužia po lepšom živote, pretože doma ich už nebaví, ako ich foter posväcuje pľuvaním akejsi múčnej vody priamo do ksichtu. Toť, kultúre sa medze nekladú. Nuž a mladíci na to majú aj znalosti. Okrem základov duálneho vzdelávania v mäsokombinátovej terminológii typu "salám alejkum" sa dobre vyznajú aj v bubnovaním holými hnátmi a takých intelektuálov vo vyspelej Európe, potažmo ešte vyspelejšej Ameriky, predsa hľadajú priehrštím. Veď aj v Offspringu nedávno vyhodili bubeníka len pre to, že nemal správnu včelu a s ňou aj potrebný preukaz o absolútne zaručenej bezinfekčnosti, a kto iný by ho mal nahradiť, ako profesionáli z Afriky, ktorí žiadny taký očkovací preukaz nepotrebujú, keďže oni vlastne nepotrebujú ani občiansky, maximálne tak nejaký falošný pas. A tak za mečania kôz, ktoré súdiac podľa zvuku možno práve niekto obhospodároval, sa vyberú na vandrovku, na konci ktorej má byť fantastický prínos v podobe sebarealizácie všetkých svojich talentov pretavených do sociálnych dávok. Mladíkov však čakajú životu nebezpečné strasti. Ešte len nastúpia do najmodernejšieho autobusu zo šesťdesiateho druhého, v ktorom černosi nemusia sedieť len vzadu, keďže nikto iný tam ani nesedí, a už sa im kladú polená pod vyležané nohy, všade samé problémy, na každom rohu človek, ktorý sa chystá nadaných mladíkov nejako ošmeknúť, objavia sa aj altruistickí prevádzači, ktorí za minimálny poplatok zvládnu na korbu auta naložiť aj 90 ľudí a ak náhodou niekto po ceste cez púšť z korby vypadne, neváhajú mu poskytnúť nádherný all inclusive pobyt v naturálnom soláriu celkom zdarma. Pri pohľade na všetky tie trampoty si divák už len nervózne hryzie prsty - zvládnu sa obohacovači sociálnych úradov dostať až k nafukovačke na brehu Stredozemného mora? Nakoniec to našťastie nie je nafukovačka, ale celkom pevná loď, vďaka čomu zaplesá ucho nejedného rizmanovca: už sa blíži obohatenie a všetci dokonca, ako to vo filme vidíme, zborovo kričia ten nádherný progresívny slogan, ktoré každý eurohujer s tak veľkou slasťou počúva: Aláh akbar! Častokrát to síce bývajú posledné slová, ktoré v skutočnosti človek začuje, ale o to je ten hudobný zážitok lahodnejší. Srdcervúci záver presvedčí každého privilegovaného Európana, že kladieme tomu pokroku, rozmanitosti a rastu rozumovej kapacity až príliš veľké prekážky a tak riešením je zrejme spáchať rituálnu seppuku. Samozrejme, to sa týka hlavne bielych hetero mužov, ktorí dezolátsky imigrantov démonizujú a ako takí prašiví lenivci dokonca na nich odmietajú makať.

Áno, napätia tu veľa nie je, ale za to má to punc zaujímavosti. Zaujímavosti o tom, ako to v skutočnosti prebiehalo v Španielsku pri prechode na euro a že tak, ako pri všetkých finančných zmenách, je to skutočné el dorado pre podvodníkov. Len niektorým na to prídu a iní sú "úspešní podnikatelia".

Chvíľu to malo aspoň niečo do seba. Ale v momente, keď sa začali jesť vlastné zvratky som pochopil, že film je zvratkom sám. Môže režisérka povedať a naznačovať čo len chce, ale v rámci žánru je toto pre mňa za čiarou a popud na vyhľadanie gastroenterológa.