jasiska

Parádny film. Len škoda, že nie až taký prekvapivý, ako všetci tvrdia.

Nádherný film. Boli časy, keď ma kone a dostihy vôbec nezaujímali, dokonca ma dosť nudili. Potom prišlo obdobie Dicka Francisa a na dostihy som sa hneď začala pozerať ináč. S takto pozmeneným pohľadom bol pre mňa Seabiscuit neskutočným príbehom - o ľuďoch i zvieratách, ale hlavne o nezlomnej vôli. Z filmu vyžaruje teplo, ktoré sa divákovi usádza okola srdca a v cieľovej rovinke ani nedýcha, aby im to nepokazil.

Na môj vkus trochu moc brutálne, ale napriek tomu fakt dobré. Celý film (až na menšie časti) je založený na dialógoch, z ktorých spoznávame jednotlivé postavy, ktoré posúvajú dej a ktoré dávajú skvelý príležitosť hercom, aby sa predviedli. A koniec je geniálny.

No mne sa tento film veľmi páčil. Veľmi decentný, ale napriek tomu podrobný pohľad do jedného z najťažších okamihov života kráľovnej. (Aj keď uznávam, že je prinajmenšom bizarné, že popri všetkom, čo sa vo svete deje, to bola práve smrť Diany...) Nesúhlasím s tými, ktorí tvrdia, že film bol nudný. Ani na chvíľu som sa nenudila - scéna s kráľovnou, princom a kráľovnou matkou ako pozerajú televízor úplne zmenil môj pohľad na kráľovskú rodinu (kto by to bol povedal, že aj oni sú ľudia?) a scéna, kde to malé dievčatko dalo kráľovnej kvety zase dokazuje, že film nebol chladný a bez citu, ako niektorí tvrdia. Veľmi sa mi páčilo aj herecké obsadenie. Akurát neviem, či si mám myslieť, že Blair je naozaj taký sympaťák, alebo len že film bol zaujatý:-)

Film sa mi celkom páčil, ale vôbec netuším prečo. Veď to bola taká obyčajná limonádová vydieračina. V podstate to tu už všetko bolo, len lepšie a hlbšie prepracované. Zaujímavé obsadenie je však pozitívom. Aj hudba sa mi páčila.

Nechápem, ako mohol tento seriál tak dlho unikať mojej pozornosti. Úplne netradičný seriál z prostredia high school s parádnym obsadením. Ale prečo len jedna séria?

No a čo, že je to hollywoodska komercia. Aj tak je to parádny film. Obzvlášť sa mi páčil DiCapriov Robert-Jordanovský koniec a aj posledný telefonát, ktorý napriek tomu, že bol trochu cítiť klišé, zabral tak, ako mal.

Film bol narvaný dejom, občas, hlavne na začiatku, na úkor prehľadnosti. Divákovi to však zabránilo v tom, aby sa čo i len na chvíľku nudil. A koniec síce bol nezvyčajný a tým pádom aj veľmi osviežujúci (aj keď to slovo sa mi trošku zasekáva v krku pri pomyslení na ten krvavý kúpeľ), ale zdal sa mi aj trochu prekombinovaný - ešte som si nestihla uvedomiť jeden zvrat a už tam bol aj druhý. Niekedy je menej proste viac. Treba však povedať, že kamera a hudba boli výborné. K hercom: páčili sa mi DiCaprio, ktorý bol božský, aj Damon, u ktorého nie som zvyknutá na toľké prejavy citov (akože normálne sa mu na tvári hýbali mimické svaly, nie len obočie!), ale rozhodne sa mi tento odklon od zvyčajného páčil. Jack Nicholson bol naproti tomu nevýrazný - keby nemal v scenári toľko fuckov a pod.

Žiadne cool technické hračičky, robotické serepetičky, ani iné úchvatné vymoženosti budúcnosti. Ani tie autá nevyzerajú, že by sa bohvieako zmenili. Napriek tomu, je tento pohľad na zmenený svet veľmi zaujímavý a rušivý. Oproti iným dystópiám má totiž jednu veľkú výhodu - fakt by sa to mohlo stať. Nemyslím ani tak tú neplodnosť, ale všetko to ostatné. Perfektne dotvorenie doby boli všetky tie všadeprítomné billboardy a reklamy. Alebo tá zaprášená tradičná červená telefónna búdka uprostred warzone. Najsilnejšie (pre mňa) z celého filmu boli zábery, ktoré nasledovali po tom, ako Miriam vytiahli z autobusu. Napriek tomu nedám plné hodnotenie. Jednak preto, lebo mi pripadalo, že to tvorcovia trochu prehnali s tým technickým spracovaním - ako keby sa chceli ukázať "Aha, akí sme my umelci." A jednak preto, že okrem dokonale prepracovanej spoločnosti zajtrajška, scenár nebol bohvieako do hĺbky - napríklad: chápala som, prečo je to novorodeňa such a big deal, ale necítila som to - a umenie by malo byť o pocitoch.

Začalo sa to dosť dobre. Will Smith nás previedol životom posledného človeka v New Yorku. Videli sme jeho dennú rutinu, rozhovory s figurínami a so psom, sledovali sme jeho pokusy nájsť liek (možno je škoda že hľadaní lieku sa autori nevenovali podrobnejšie). Dozvedeli sme sa o víruse a čo sa stalo so zvyškom polulácie. Zistili sme, čo sa deje po západe slnka a dosť nás to vyľakalo (aspoň mňa určite:-) Potom sa to však zvrtlo k akože "vyvrcholeniu" a čo sme dostali?? Nejakú čudnú pascu (so sestrou sme sa nezhodli v názore, kto ju akože nastražil), smrť psa a náhly pokus o samovraždu (pri tom mi chýbali emócie). A bum - noví preživší, liek, výbuch, koniec. Pripadá mi to, ako keby človek staval dom - od základov tehlu po tehle, škridlu po škridle a potom, keď má omietnuť steny, tak mu šibne a odflákne to.