Adrian

Sest korejskych zenskcy hereckych hviezd v generacnom rozmedzi 20 - 70 rokov sa stretava na Stedry vecer roku 2008 nafotit prvykrat v historii korejskeho priemyslu fotky = titulnu stranu casopisu Vogue. Kazda so silnym egom, prinasa do jednej miestnosti tenziu, ktora hrozi v cochvila vypuknut stabom nezvladnutelnu "zensku vojnu". Dokumentarnym stylom zachytany pohlad na zivot hereckej zenskej hviezdy v korejskej poslocnosti postupne prechadza od stylizovaneho k realnemu a hrdinky postupne demaskuju sami seba a odhaluju svoje vnutorne pochody. Nie su vobec dokonale, ale na druhej strane, dokonale oni same ani nechu byt. Bonusom su potom pre divaka znaleho tvorby jedntlivych hereciek ich vzajomne pokecy o svojich filmoch. V samotnom zavere filmu boli podla slov samotneho rezisera vsetky herecky uz naozaj opite, a preto mozno ta autenticita je taka silna :) [EFM 2010]

Presun zo zapadu na vychod, Zhangovove vyrazne farbicky z casti utlmene. Hlavnym posunom oproti Coenovcom je prechod od ciernej komedie k cistemu, situacnemu humoru v prvel polke snimku (ktory mi moc nesadol), pricom ten ciernohumorny prichadza az s bliziacim sa zaverom (a hned to zacne byt stavnatejsie). Snaha postupne minimalizovat dialogy a rozpravat co najviac obrazom mi prisla zaujimava a zvacsa aj obhajitelna. [EFM 2010]

Yoshihiro Nakamura pokracuje v svojom uspesnom tazeni vo vytvarani velmi kvalitnych a divacky atraktivnych filmov. Po jemne krimi diptychu z nemocnicneho prostredia "General Rouge" a vynikajucou variaciou temy "katastrofy planety Zem" Fish story prichadza z dalsim filmom, ktory na znamom pribehu spolahlivo a ucinne bori divacke ocakavania. Oblubeny Hitchcockov "maly muz vhrnuty do viru velkych konspiracnych udalosti, v ktorych musi na uteku dokazat svoju nevinu" vytvara odzbrojujuco vtipnu kolaz pitoresknych momentov, skrz-naskrz s nezamenitelnym japonskym feelingom. Situcie, ktore by v Hollywoode vacsinou koncili explozivnymi akcnymi scenami nahradza vyborne pointovanymi malymi scenami, ktore su plne ludske a preto aj ovela viac uveritelne. Skoda len toho nadstavovaneho zaveru, ktory je zbytocne doslovny a tak trochu vybocuje z celkovej koncepcie rozpravania. 90% [EFM 2010]

Do umelosti a neprekvapivej sterility vybruseny cinsky velkofilm. [EFM 2010]

Sleepless Taipei Chingku, alebo pribeh piatich mladikov na ich ceste zo skolskych lavic na vyslnie miestneho gangu v pribehu o priatelstve, laske, zrade a pomste. Uz z tejto strucnej anotacie je jasne, ze oproti podobnym pribehom je jednou z hlavnych obmien Taiwain, resp. mesto Taipei. Ovsem neokukane tvare, presvedcive herecke vykony a uveritelna realnost prostredia i interakcia charakterov robia film zaujimavym po celu dlzku jeho stopaze. [EFM 2010]

Abslutna zbytocnost natacit niektore sekvencie v 3D (umelost prostredia bila o to viac do oci, hold nie kazdy je Cameron - nema tolko financii a neobmedzeny cas na pilovanie efektov) a koncepcia rozdelenia filmu na dve polovice boli veci, ktore mi bud vadili, pripadne som nad nimi krutil nepochopiac hlavou. Ak Bodyguards and Assassins kombinovali suboje v intenciach "realnost" versus "fantazijnost" v pomere, ktory dost rusil, tak True Legend v tom ide oste ovela dalej. Ten predelovy skok je sity tak hrubou nitou, ze vdaka tomu som sa na druhu polovicu filmu nedokazal az do konca naladit a stale som mal pocit, ze sledujem kotuc z uplne neho filmu. Choreografia je miestami vynikajuca a da spomenut na Yuenove najlepsie rezijne kusky, miestami ak sa do toho zacne motat prilis vela pixelov schadzame do priestoru priemieru (ovsem je to stale ten lepsi priemer nez napr. to, co predviedol Daniel Lee v 14Blades). Pribeh liciaci zivotne osudy popredneho majstra tzv. "Drunken fist" stylu je rozpravany tradicne (teda az na spominany necitlivy predel na dve kapitoly), ako sme si zvykli u cinskych historickych filmov hlavne z dekady 80' s[EFM 2010]

Son Ye-jin, Han Suk-gyu, soundtrack plny nadhernej klasickej hudby a mohutny prival emocii. Uz od prvych minut to pripominalo v tom najlepsom slova zmysle "Scarlet letter" (a zdaleka vobec nie iba vdaka Hanovi). Na ploche 140 min precizne vystavany thriller s tazivym pribehom plneho bolesti, nenavisti, pomsty, odpusteni a vasne. Kazdy zaber vysustruzlikany do dokonalosti, dej majstrovsky a chirurgicky presne davkovany v pomalom tempe, ale o to s vacsim emocialnym dopadom. Zaverecna scena ma nasla v slzach - jednak nad pribehom, ale i radostou nad (pre mna) jednym z najlepsich korejskych komercnych filmov za uplynulu dekadu, kde spatne povodne mozno jednoduche symboly davaju po poskladani v zavere novy synergicky vyznam a silu. [EFM 2010]

Este vacsi mismas ako Three Kingdoms. Prestylizovane lacnymi CGi, akcia sprasena necitlivym strihom, ktory akoby naschval zakryva nez ukazuje. Pritom ak mate Donnieho pred kamerou, na podobne manevre sa este minimalne 5-7 rokov netreba uchylovat.Scenar sa zacne rozpadavat a drolit este skor, nez nieco podstatne povie. Ostava aspon na posluch pekna epicka hudba, herecka Zhao Wei, westernove prvky a obcasne vydarene 'zabavne' momenty na odlahcenie. [EFM 2010]

Merantau - starodavna tradicia prerodu mladika v dospeleho muza tak po stranke psychickej ako aj fyzickej. Na tento filmik som sa tesil prakticky od prvej zmienky, ze sa pripravuje. Prvy indonezsky MA film za hodne dlhu dobu predstavujuci bojove umenie Silat. Zatial co doma v Indonezii sa premieta povodna 134min verzia, vo svete putuje skratena verzia, podla slov Todda Browna (prevadzkovatela a majitela twitchfilm.net a zaroven vlastni US prava na film) vhodnejsia pre zapadne publikum. A hoc mam Todda vo velkej oblube rovnako ako aj jeho web, tentokrat si dovolim s nim nesuhlasit. Skratena verzia totiz citelne ochudubnuje charatker hlavnej postavy a celok potom vyznieva ako stokrat prevareny pribeh o mladikovi z dediny, ktory sa z cistym srdcom a so skusenostami v umeni Silat vydava do velkomesta, kde musi celit jeho zhubnym nastraham a popri tom este zachranit mladu, chudobnu dievcinu a jej brata. V zosekanej verzii v podstate nasleduje jedna bojova sekvencia za druhou, pricom v povodnej verzii je rovnaky podiel venovany nielen Silatu ale i pozadiu pribehu. V tejto verzii, s lepsou drobnokresbou hlavnej postavy i prostredia potom ovela lepsie funguje aj dramaticka linia a s nou suvisiaci apel po uchovavani a cteni si tradicnych hodnot, ako stabilnej protivahy k marazmu velkomiest. Po bojovej stranke sa mi choreografia velmi pacila - sceny su patricne dlhe, strih nic nekazi, nechava bojove taktiky pekne vyzniet. Silat mozno voci Muay je vo filme viac stylizovanejsi, ovsem pocetne laktovacky a kolenne udery maju potrebnu razanciu a tvrdost. Iko Uwais nastastie okrem fyzickej podoby s Tonam Jaa ma vacsie herecke nadanie a vdaka tomu i neakcne sekvencie neposobia trapne. _______[EFM 2010]_________PS: Bonbonikom na torte potom pre mna bola ucast Laurenta Bussona na strane zaporakov. Tento Francuz je clenom zoskupenia Z-Team (www.z-team.net) - povacsine francuzov, ktori v mladosti odisli do CIny studovat bojove umenia a natocili aj zopar kratasov, pricom hlavne Brother svojho casu vyvoval opravnene nadsene reakcie nad bojovou zrucnostou tychto mladikov.

Smerom ku mne typicky Marshall. Je to drsne, spinave, rubacky maju patricnu stavu, ale mam tu zas rovnaky problem ako pri Marshallovych predchodzich filmoch. Neprehladny strih a nadvaznost. Viacere sceny su sami o sebe minimalne remeselne dobre zvladnute, ale to ich vzajomne prepojenie skripe horsie ako loziska, ktore nevidel olej uz peknych par rokov. [EFM 2010]