dominic_joel

…môj zápis č.18: Za bezpochyby kvalitného tvorcu sa Guy Ritchie určite označiť dá. Úmyselne podotýkam, že za tvorcu - keďže je režisér, scenárista, autor námetov či aj producent. Z mojej strany je prekvapivé, že ho mám v rebríčku obľúbených aj napriek tomu, že jeho “štýl” nie je tak úplne jasný. Filmy ako Podfu(c)k, RocknRolla, Gentlemani, atď. beriem ako čosi nemu najtypickejšie. Sherlock Holmes bola príjemná odbočka, kde však svoje typické prvky prekonvertoval za mňa famózne pre námet “dedukcie” a celkovo charakter a schopnosti Sherlocka Holmesa… a potom tu sú úplne iné odbočky ako Kráľ Artuš jedným smerom, Aladin tamtým smerom… alebo práve Covenant - ktorý Ritchiemu neskutočne sadol. Vlastne komorný príbeh je rozprávaný s citom pre detail, ale netlačí zbytočne smerom na doják, ani urputné stotožnenia sa s postavami, ako to pri podobných filmoch býva časté (a väčšinou to priveľmi nevyjde). Film som sledoval jedným dychom (ho po nedávnej sračke menom Operace Fortuna som bol trochu v tom, že možno film rýchlo vypnem), ale nestalo sa tak a dávam plný počet. Z počiatku som mal pocit, že herci hrajú trochu sucho, najmä Gyllenhall - avšak zrejme chápem správne, že to bol tak trochu zámer, keďže ak to bolo potrebné, tak ožil + mimo daných zopár okamihov si svoju úlohu plnil dla režijného smeru a atmosféry. Keďže podobne spracovanému filmu ťažko čosi vyčítať, tak spomeniem hádam iba za mňa jedno “mínus” a jedno “plus”, ktoré by som za seba rád vypichol. Po dlhej pasáži so záchranou vidíme hneď (a žia ešte v tesnom slede) žalostne dlhé flashbackové opáčko z tejto sekvencie, pri ktorom som mal trochu trpký pocit… Ozaj len cez výber detailov na Jakev ksicht z predošlej polhodinky vieme navodiť jeho aktuálny pocit/výčitku voči jeho traumatickom zážitku a záchrancovi? A naopak čo má krásne potešilo, bol úžasný záverečný detail v podobe posledného záberu, kedy (bez toho, aby sa na to predtým tlačilo zbytočne dramaticky na pílu) vidíme, ako hlavný hrdina už môže pokojne spať.

…môj zápis č.17: V zárodku až McDonaghovský námet, ktorý (nielen) vizuálne vykráda The End of the F***ing World. Napriek tomuto faktu avšak viem uznať, že kamera je príjemná (technicky a vizuálne, nie rozprávačky), farby sú môjmu oku milé (hoc kontrast je nie vždy vyrovnaný) a ťažko povediac, či mala produkcia iba zlého strihača, alebo či je chyba na strane kamery, ktorá nenatočila všetko pre plynulý chod. Nakoľko sa občas kamsi my (či aj postava) teleportujeme, občas akcia na okraji obrazu jemne zamrzne a počká si na svoj vlastný záber a niekedy jednoducho len dostaneme suchý záver scény, ktorá zdanlivo gradovala ku… gradácií?! Asi to lepšie napíšem, avšak na budovanie atmosféry a napätia cez sound design, príhodné záberovanie a vhodný strih sa buď to tvorcovia vykašlali, alebo to len jednoducho nevedia. A myslím, že sa jedná skôr o ten druhý problém. V polovici sa pre mňa seriál rozpadol, hoc v prvých dvoch epizódach si ma celkom získal (a to som myslel, že to vypnem hneď na začiatku, ale chcel som dať šancu po dlhšom čase čomusi poľskému). Škaredí ľudia, nesympatické postavy, až priveľmi bulvárna zápletka skze nehodu, ktorá sa však stala skôr, než seriál dostatočne predostrel svoj typ humoru. Čo ma však nadchlo bol zdanlivý koncept dostatočne záživného príbehu, ktorý stojí na pár postavách, aute, lese, hromade dialógov skupinky exotov, ktorí sa absurdnou formou zoznamujú, škodia si a pomáhajú, hoc každý kope sám za seba. Tá idea sa mi neskutočne páčila, keďže natočiť také čosi by stálo iba ozaj dobrý scenár, ktorý by väčšinu budgetu zhltol na natočenie flashbackov. S treťou epizódov sa však toto obrátilo naruby a získali sme ¾ epizódy trvajúci takmer úplne zbytočný flashback na okolnosti vykrádačky… Vo výsledku teda nič moc, avšak určite pre mňa nápaditejšie, než väčšina nadhodnotených seriálov z americkej tvorby.

…môj zápis č.16: Rozmohl se nám tady takový nešvar… Herci s cechom Marvelu smerujú do seriálov lačniaci po dramatickej úlohe, kde by konečne mohli naozaj hrať a ukázať svoj talent - a televízie ich smelo volajú, keďže známe superhrdinské tváre sú zárukou diváckeho záujmu a dobrej reklamy. Avšak niekedy to vyjde lepšie, niekedy horšie. Láska & smrť je žiaľ ten druhý prípad… Začnem tým, že táto látka nie je určite materiál na sedem epizód. TSkôr tak na 3-4, možno však ale ideálne na film. Či by avšak ten film kohosi zaujímal? Príbeh to zlý nie je, ale pri iných “true story” nedávnych počinoch, počínajúc Dahmerom a končiac famóznou Volavkou, je predsa len tento príbeh trošku nudný a tvorcovia očividne ísť do hĺbky charakterov ísť nevedia, rovnako ani ako budovať atmosféru. Základ so “sprchou”, ako priestorom opakovanej očisty, avšak aj zašpinenia bol síce skvelý nápad - ale škoda, že bol iba jediný a utopený v závale suchých scén. Že tvorcovia nie sú zrovna majstri remesla sa dalo všimnúť už po nahnutom úvode, kedy sme si trochu pojazdili na kolotoči v záplave nájazdov a príjazdov kamery, ktoré očividne nikto nepremyslel a len tým seriál zbytočne upozornil na fakt, že kamery boli ozaj kvalitné stroje, ktoré si však pán DOP nezaslúžil. Na Elizabeth Olsen túžba konečne po poriadnej vážnej úlohe bola citeľná už dlho. Porovnanie jej snahy brať Marvel vážne v Age of Ultron si prešiel obrovskou zmenou, až sme sa dostali k takmer nechuti tváriť sa seriózne v Multiverse of Madness. Úlohu si užívala, dokonca sa po takmer 10 rokoch aj pred kamerou vyzliekla (napriek jej niekoľko ročným problémom, že jej Scarlett Wich má výstrih), avšak jej afektované (skoro až) prehrávanie bolo na úkor príjemnosti seriál sledovať. Netvrdím, že hrala zle - je to ako keby Hopkinsovi prilepíte na hlavu umelý roh jednorožca. Aj tak bude skvelý, iba akýsi rušivý aspekt zabráni to plne oceniť. Jesse Plemons je skvelý herec, ktorého chvíľa snáď ešte príde? Budem dúfať, že áno. Jeho voľbu by som bral ako skvelý ťah, keby nám tvorcovia viac dovolia dýchať nosom slečny Olsen, aby sme aj my zacítili tú “vôňu sexu”, lebo to cez tri volejbalové slowmo zábery ku mne fakt nepreniklo. Lokácie a farby skvelé. Napadá mi, že najviac zaujímavá pre mňa bola otrepaná dohra v záverečných titulkoch, kedy vidíme čiernobiele fotky skutočných ľudí s informáciami a zvyšku ich života. Škoda, že aspoň posledné dve epizódy tvorcovia radšej nevenovali tomu, aby ich kroky po “tejto” udalosti zachytili. Pretože to by potom bolo oveľa zaujímavejšie, videli by sme dve časové obdobia, možno odstup postáv v ich pocitoch… to je veru škoda, že to napadlo až mne.

…môj zápis č.15: Často sa sám sebe javím ako sup, ktorý krúži nad ČSFD a inými platformami a hľadá seriál, ktorý ho zasýti. Ba vlastne nie… čosi viac! Čo ma zatlačí do sedačky a donúti takmer pred svitaním sa nútiť do spánku, lebo veď “táto epizóda skončila fajn a ak by som zhltol ďalšiu, ktorá by mala náhodou väčší cliffhanger, tak by som nezaspal a musel ísť do ďalšej”! A… tiež mi umožní kamsi odcestovať, mať na okamih nových známych, vnoriť sa do príbehu. No ale poďme postupne… Od MAID som očakával čosi iné. Neviem prečo - či to bolo plagátom, celkovo mnou zachyteným promom alebo čímkoľvek, čakal som skrátka čosi uvolnenejšie na spôsob povedzme Parazita. O prefíkanej matke, ktorá sa postaví na nohy a druhých posadí na zadok! Rýchlo som sa však nechal vyviesť z omylu a musím apelovať na cit a realistickosť, s ktorou je tento seriál spracovaný. Réžia by pokojne mohla pracovať s drsnejším naratívom, vyhrocovať situácie - tie zlé aj tie dobré. Často som to vlastne už aj čakal (a to neraz), že uvidíme expresívne hrdinské kroky, rozmarné konanie, filantropické zvraty. Ale nie... Seriál sprostredkováva danú tematiku v ešte (žiaľ) miernej forme ako výstrahu k tomu, že už aj “tu” vzniká problém, ktorý treba riešiť. Scenár neformuje zbytočné dramatické oblúky, uzavretia všetkých liniek ani nevypointováva k dokonalosti všetky odbočky, ako by to u “dokonalého umelého diela” malo byť. Čo neskutočne obdivujem. Lebo toľko krát som si povedal, že “škoda, že tuto sa nestalo toto a teraz sa mohol tento zachovať takto”, ale to už by potom tento počin nebol tak úžasne (ešte k tomu v danej tematike) svojský, ako je... Krásna Margaret Qualley je dokonalá. Len málokedy som si povšimol tie “slabšie” momenty, kedy som si povedal, že len “výborne hrá” - pretože takmer väčšinu stopáže som mal pocit, že sledujem dokument, kedy je reálna mladá mamička, ktorá nechala školu a nehodou si urobila dcérku s trtolom. Pretože… Je to čudné, ale “ony” vyzerajú presne takto, presne čosi podobné majú v očiach. Jej obsadenie, jej herecký výkon, jej výzor (práca s vlasmi, oblečením, atď. - všetko geniálne (ne)vyumelkované.). Nerád by som však tvrdil, že aj seriál je dokonalý. Ôsma a časť deviatej epizódy sú hrozné. Tu zlyháva scenár aj okolnosti a celkový návrat k Seanovi je zle odrozprávaným omylom, ku ktorému neviedli cestičky, ani dôvody (hoc výsledok áno, je predstaviteľný). Postava matky Alex je tiež “až moc”. Nerád by som bol “nekorektný”, pretože u tohto seriálu sa to just ešte väčšmi nehodí, ale epizódy v réžií žien (ale ozaj to vnímam ako čistú náhodu, nie dôvod pohlavia!) trošku plávu inam. Sú štylisticky odlišné voči ostatku (aj medzi sebou), používajú iné (pre danú epizódu ojedinelé) výrazové prostriedky a trochu plávajú na inej nôte... Čo mi kazí celistvosť, ale našťastie viac-menej iba vizuálnu. Napriek tomu tieto chyby a nedostatky snáď dostatočne zatieňuje fakt, že (nedá mi to sa k tomu nevrátiť) seriál skvelo využíva relatívne mierne okolnosti k vyrozprávaniu silného a ťažkého roku života a nepotrebuje k tomu (scenáristickú ani režijnú) extravaganciu. Aj takú podzápletku s Billym beriem ako veľmi odvážny krok, kedy sa Alex stotožnila so životom “asi väzneného chlapca” a rozprávačsky tam vhodili tvorcovia túto okolnosť ako hororový nedoriešený prvok, ktorý sa však stal skvelým symbolom na pre aktuálny pocit hlavnej hrdinky. Oveľa lepšie ako ležať na dne čiernej priepasti alebo sa nechať vcucnúť do gauča po neuchopene zakomponovanej trtkačke. Rovnako by ma zaujímalo, či “až dve” zpamätania sa Seana vnímali tvorcovia ako suchý životný happyend a nádej pre divákov v ľudské hovädá, alebo… neviem… Avšak nevadí… Na koniec iba dodám, že aj vo mne samom otvoril dvierka k zopár starým strašiakom v skrini.

…môj zápis č.14: Po dlhej odsúvania som si tento mini-seriál konečne zapol a získal si ma najmä tým, že som ho nevypol pred koncom prvej epizódy, ako tomu bolo u posledných XY pokusov o dobrý seriálový zážitok. Nie, že by ma Slow Horses vtiahli do deja, zamiloval som si postavy a po konci epizódy lačnel hneď nedočkavo po ďalšej - to ozaj nie. Nie na 100%, tak na 50% možno. Postavy toho v sebe priveľmi nemajú, ale ťahajú ich sympatický herci. Gary Oldman je vždy dobrý, avšak aj tu cítiť, že ktosi iný by si so zaujímavým námetom na inak sucho vykresleného “vedúceho oddelenia” neporadil a nedal mu život. Prvá epizóda je skvelým nábojom pre začiatok, u ktorej už na konci viete, že “toto bolo len intro” a od druhej Vás to chytí za gule! Ibaže nie… Seriál rovnako ako človek bez kondičky (teda ako napríklad ja) sa rozbehne a po chvíli stratí dych. Takže si dá pauzu, postaví sa na nohy, odhodláva sa rozuťekať, potom aj chvíľu beží - a znovu dookola. Najhoršie je na tom posledná epizóda, kde zmysel pre réžiu zmizol úplne a finálna konfrontácia je ako čistá improvizácia hercov z amatérskeho divadla. Tým nechcem však kritizovať ich, ale scenár - keďže tam chovanie postáv, motanie sa po okolí finálnej lokácie a trochu zmena správania ozaj nemá priveľmi hlavu ani pätu. Pôvodne som sa čudoval, že autorom scenára je trochu iný Will Smith, avšak po pozretí prvej série som sa nechal vyviesť z omylu. Ako veľké plus seriálu beriem, že nemá jednoduchú kostru, nedáva divákovi všetko polopate a mnohé nám neukáže a nedá na zlatom podnose - teda treba pozorne sledovať a najmä počúvať. Na druhú stranu u práve tohto počinu z toho nadšený nie som, nakoľko som veľa z toho nevstrebal - avšak to bude zrejme moja vina, nakoľko politike vôbec nerozumiem a preto výskytu dvoch (či troch? ) postáv vôbec nerozumiem, rovnako ako ani existencií podobného “oddelenia” plus ich sledovania zo strany “vedenia”, napriek tomu, že boli aj súčasťou plánu, aj… Čo?! Nerozumiem… Rovnako ako nerozumiem metamorfóze unesenej postavy - ktorá po slzách, strese a krutom zaobchádzaní dvakrát zmení svoj charakter - ako cez scenár, tak cez herecký výkon. Čo mi dosť pokazilo zážitok z uveriteľnosti (a možno z ľutovania tejto postavy), rovnako ako pre mňa budú asi navždy neskutočne trápne podobné mocné blondíny (rovnako ako všemocný rusáci na pozícií záporáka = pre mňa sú proste tieto dva koncepty trápny prežitok). Vizuál v interiéroch prekrásny, v exteriéri značne surovejší - ale na seriálovu tvorbu je to stále veľmi pekne odvedené remeslo, najmä z hľadiska gradingu. Druhá séria za mňa strata času, nuda - záležitosť do dlhšieho filmu. Nerozumiem tomu vyššiemu hodnoteniu, oproti prvej sérií, ktoré mala jasne vyššie kvality. Jediné plus tu vidím scénu, kedy si Gary Oldman pochúťal na rezancoch. Zrejme to bôli kvôli Vašutovi, ktorého pre jeho arogantnosť nemám rád - resp. aroganica mi nevadí, ak človek aspoň čosi vie. Ale on je tak nemastný, neslaný,.. až som dúfal, že aspoň tu sa bude trochu snažiť. Ale očividne to odrapotal s mienkou, že aj Odlman by sa mal od neho učiť. Druhá séria tiež pokulháva v tom, že tu tvorcovia svoje postavy vnímajú ako väčších sympaťákov, než v realite pre diváka sú.

…môj zápis č.13: Nemám rád Star Wars. Toľko k úvodu... A aj tak som sa filmy snažil pozrieť a “inteligentne” hľadieť na každý počin napriek tomu, že ide mimo môjho vkusu. Žiadnym filmom neberiem ich prvenstvá, originalitu a iné plusy. Na úvod sa však priznávam, že ani tento svet, ani rasy, ani technológie ani nič mi žiaľ sympatické nevie byť - no napriek tomu ma (cez tú všetku Star Wars tvorbu) jeden seriál zaujal a chcel som ho vidieť. Bol ním práve Mandalorian. Odkladal som jeho pozretie na čas, kedy bude buď jeho príbeh uzavretý, alebo sa seriál pokazí - a teraz, keď sa aspoň jedno z toho stalo (ak nie oboje, neviem), tak nastal môj čas. Jon Favreau je minimálne zaujímavý tvorca a áno… Mandalorian je v mnohom veľmi nápaditý. Hlavný hrdina v maske? Legendárna postava v “cute baby” verzií? Točiť vtedy relatívne neodskúšanou metódou (pred veľkými obrazovkami - ach, ako je len krásne vidieť v odraze helmy čosi naozajstné a nie len svetlo!!!)? Telatívne “komorný” príbeh na tak veľký svet,...? To je všetko fajn - čo faj nie je, je ozaj dosť mĺkvy scenár a prázdna réžia. Keby každá epizóda má 20 minút, tak za mňa paráda. Ale príbeh je jednoduchý a ničím viac nezaobalený - to by mi nevadilo, ak vezmem do úvahy iné “hviezdne” počiny (úmyselný dvojzmysel) a chyby, ktorými sa môže chváliť Obi-Wan. Avšak choreografia, spád, timming, postup deja,... Z toho textu (jednoduchého!!!) by sa dalo toľko vyťažiť, ale réžií sa očividne nechcelo. Prvá epizóda a nutnosť osedlať tú potvoru a následne dynamika a stratégia boja v kooperácií s tým robotom… To bolo len o trochu lepšie ako školské cvičenie na filmovej VŠ. Pekný vizuál brať nemôžem - čo môžem ale brať je, že ten kaskadér/asi herec/ktokoľvek, kto pred kamerou chodil v obleku Mandaloriana (keďže Pascal iba daboval a kto si myslí, že ho platili, aby bol celý čas v maske, tak… nie), je hrozne neforemný, (ne)scénický pajác, čo nezvládol očividne ani kurz herectva - lebo ani charakter chôdze, ani nejaká istota pohybov, prosto nič…

...môj zápis č.12: Ale áno, Gunn to vie. Ohľadom Marvelu toho mám na srdci veľa a netuším, “kam” to napísať. Preto aspoň základný zlomok z toho budem smerovať práve sem, pod tretích strážcov, nakoľko je to po dlhom čase konečne slušný film a asi na dlhý čas žiaľ aj posledný.  Ono takto - Marvel priveľmi nemusím. Tie filmy sú všetky v poriadku, všetky sú remeselne dobré. V mnohom zasluhujú palec hore za odvahu, prvenstvá a rekordy. Avšak ja som v srdci asi na trochu hlbšie a emotívnejšie interpretácie. Komiksový nadšenec nie som, avšak viem, s akými látkami tie obrázkové knihy pracujú a aké metafory obsahujú a aké témy riešia. Len to sa zatiaľ podarilo preniesť na plátno (resp. o to bola snaha) len pri Jokerovi (Dark Knight trilogy nepočítam). A žiaľ tie skvelé problematiky rozdvojených osobností, osobných problémov a konfrontácií s osudom sa Marvel rozhodol vyškrtnúť už od začiatku, čo je pre mňa škoda - čo dokazuje aj práve tento film. Je zábavný, ale aj smutný a občas citovo vydiera, avšak v dobrom. Ukazuje, že sa postavy vedia trápiť a báť - a pokojne kvôli tomu prehltnú aj trápnu hlášku a pošetria si ju na inokedy (a vtedy aspoň sadne lepšie, je menej čakaná a o to zábavnejšia). Nevravím, že by som od Marveloviek chcel, aby to boli depresívne sondy do duše - ale keby scenáristi nevymažú všetko relevantné z charakterov, tak vývoj postáv a náš vzťah film by nevysel iba na sympatickom castingu. Či už to bol Tonyho alkoholizmus v druhom Iron Manovi, či už to bolo čokoľvek iné - mohlo to zostať aspoň trochu, lebo inak tie filmy ostanú len pre divákov z tretej cenovej, hoc tam potenciál je. A ja sám, hoc Marvel za toto a mnoho ďalšieho nemusím, viem dať dobrým filmom aj plný počet - a to sú napríklad tretí Kapitán Amerika. Prečo? Lebo téma “občianskej vojny”. Alebo aj práve Strážci galaxie III, nakoľko okrem emócií (a konečne aj režijného štýlu!!! Ono chyba isto je, že skrz marvelovky debutujú režiséri, ktorý predtým robili reklamy na toaleťák, ale verím súčasne aj tomu, že prejsť cez producentov s jasným biznis plánom, je ťažké - nakoľko si to nevedel ustrážiť ani Sam Raimi pri druhom Strangeovi).  Osobne sa veľmi teším aj z toho, že Gunn si vie vybrať látku. Lebo ono netreba zostrojiť epizódneho maxi záporáka, ktorý chce koniec celého sveta. Ono stačí (v pomere k veľkosti multivesmíru - haha) aj takýto komorný príbeh jedného šialenca so svojim terárkom (o veľkostí planéty), ktorý sa chce hrať na boha. A to je sakra super idea - lebo tu nezachraňujeme vesmír, iba riešime osobné problémy z minulosti, ktorá si nás našla a zistíme, že vieme komusi pomôcť. Pri výbere podobnej látky sa potom ani nemusia ignorovať alebo naoko obhajovať nejasnosti a nelogické chujoviny, na ktoré rád poukazuje Medojed (ak do deja hodíte megasilnú vec, ktorá dokáže všetko… tak ťažko sa obhajuje, prečo sa nevyužila predtým či potom).  Ono, Jamesa Gunna by som nerád prechválil - strážci šlapú, pretože je to outsiderov (každého z iného kúta vesmíru, inej rasy, zvykov a skúsensotí) a už len to vie zalátať všetky prázdne miesta a navyše celému príbehu dať šťavu a svojskosť. Či to nebude tým, že Gunn nechal tento dôležitý prvok z komiksu aj vo filme? Hmmm. Nečudoval by som sa, keby vtedy dávno dostal iiný tvorca na starosti túto partiu, tak by ich prepísal na šiestich súrodencov.

...môj zápis č.11: Bože, čože? Zo zúfalstva majú už aj Céčkové filmy dobré hodnotenie, nakoľko kedysi filmy štvrtej cenovej sú dnes to najviac, čo sa zväčša podarí vytvoriť? Začnem v dobrom. Námet super…. To je všetko - a vraj sa dnes nedá už nič dobré, originálne a zaujímavé vymyslieť. A teraz k tomu zlému. Chcelo by to režiséra, čo… nie, že čosi vie… Ale skôr aspoň udrží víziu a nepreskakuje od jedného štýlu a žánru k druhému. Ale to je ešte ten menší problém - najslabším článkom filmu je, že je hlúpy. Tento film nemá hrdinu a nepriateľa, ani antihrdinu a nepriateľa. Tento film má dve záporné postavy - nič proti tomu, keby však sa film netvári, že nám má byť Pike sympatická a sme na jej strane. Čo by sa dalo, ach jaj, spraviť toľko spôsobmi - a nie, nemusela by sťa Jánošík sa sústrediť iba na staré zlé špiny, ono by úplne stačilo keby len má štýl, viac premyslený postup a šmrnc. Avšak tento film je tak cool a clever asi ako vyplňovanie daňového priznania. Sleduje tu postavu s opotrebovanou tvárou Rosamund Pike, ktorá je nesympatická, zlá a nejde jej o nič viac, než o prachy - nemá väčší ráz, vášeň, slasť ani iné ciele a vyhliadky vo svojom konaní. Cez čo krásne smiem premostiť k tomu, že áno - postavy tu nemajú, ako už inak v dnešnej dobe, žiaden charakter, žiadne charakterové rysy či vlastnosti. Jediný svetlý moment je (vždy) kvalitný Peter Dinklage (len škoda, že si ako prisluhovačov vzal zostatkový tovar z Aliexpressu) vie zahrať aj tak trápny okamih, ako znázornenie dominancie a krutosti pri papaní koláčik (zatiaľ čo druhá strana debaty plače a trasie sa), ale ani to nepomôže - nakoľko o ňom nič viac nevieme - len, že je boss (a ako inak než z Ruska!). A ozaj, aby som nezabudol - tvorcovia filmu naviac patria k tej bande tupcov, čo nepochopili Gone girl a povedali si, že obsadíme Pike! To je tutovka! Ona je Steven Segal bez pipíka - viac ako očividne nedokázali z Fincherovho kúsku extrahovať pôvod sily, prečo v ňom Rosamund Pike pôsobila tak ako pôsobila a tak z nej spravili super ženu s vôľou pevnejšou ako starý trénovaný vojak. Moje znechutenie zakončím tým, že buď sa režisér pchal do všetkého, alebo len dobre navnadil aj ostatných členov filmu na úplne nekonzistentný štýl práce, pretože ako sa mení réžia, tak sa mení aj žáner, farby,... Hrôza!

...môj zápis č.10: Na televíznu produckiu (a to mám chuť dodať "ešte k tomu od Primy", ale neurobím to - koniec koncov ktorá CZ/SK stanica stále tvorí viac "originálneho"/"autorského" obsahu? Barandov nepočítajme...) je to dobre vyzerajúci a relatívne kvalitný počin. Samozrejme kabát kino filmu (namiesto TV filmu) by tomu len a len prospel a dovolil by tvorcom pracovať s kadečím iným, avšak o tom možno neskôr. Alebo hneď? Asi sa poďme na "to" pozrieť len cez mínusy a zápory = a uvidíme, čo nám ostane. Štepána Kozuba mám rád, z onej štvorky je jediný s darom improvizácie a zároveň darom hereckého talentu. Tak veľký BÚÚM by som okolo neho nerobil, minimálne nie z hľadiska vážneho herectva - keď tak pokojne na margo humoru... A to je ten problém, že azda kvôli tomuto mu nie všetko viem uveriť. Jeho expresívne herectvo vo vážnych úlohách mi je sympatické, ale kvôli týmto jeho dvom stránkam niekedy nevidím hranicu. A rovnako aj pri tomto filme som na obraze nevidel "chudáka chlapca s ktorým to je ťažké", ale Davida Votrubka čakajúc, kedy to konečne rozbalí! No to je možno len môj problém.  Avšak pozerať sa dve hodiny na to isté dookola je trochu moc. Film sa to snaží uhrať na ten prípad, kedy dlhá stopáž hrá do karát emócií z filmu, no napriek tomu si myslím, že 30 minút dole a prospelo by to všetkým. Základná trojica obsadenia je sympatická, ak je každý sám za seba. Ako "rodine" v nich nevidím prepojenie a ani chémiu... Pri Žilkovej a Kozubovi ešte možno vizuálne cez vlasy a pár čŕt, avšak "chemicky" nie. Bez ohľadu na moje vyššie uvedené žvanenie, každý však hrá dobre. Ako som už detto spomínal, formát "kino filmu" alebo apsoň "netflixovky" by tomuto snímku neskutočne prospel - pre bežného diváka Primy, resp. diváka, čo ešte dnes vôbec TV pozerá, to je asi "akurát", avšak vidím neskutočný potenciál, ktorý by snímku vedel pomôcť cez svetlo, ponurosť, farby, klaustofóbiu kulís, rozvinutejší príbeh Teriny (a nie len, že to je blbka) a na záver isto aj dávku aspoň zopár scén, ktoré trochu nadvyhnú žalúdok a donútia nás povedať si na účet postavy matky: "tá to má ťažké"... Nakoľko vrchol podobnej scény je kúpanie vo vani, čo opäť vyzerá skôr komicky, resp. že o chvíľu ten vtip už-už príde... a potom si uvedomíte, že to nie je Kozub v kómédií, ale vdráme. A áno, z časti by sa dalo protestovať, že o toto "nechutno a citové vydieranie" vo filme nejde, ale na druhú stranu... o čo potom? Ak o rodinu a súrodenecký vzťah - budiž, ale aj ten sa rozpadával a zceloval na istých základoch, ktorým by neuškodilo, keby sú podfarbené o čosi viacej.

...môj zápis č.9: Nuž... Rád by som napísal, že filmy s podobným... ehm... filmy odzrkadlujúce aktuálne... hmm... no, že kritiku a satiru aj na tento spôsob kvitujem, pre mňa však bude podobný film asi vždy nepochopený. Najväčšmi by ma asi zaujímalo (a priam ma to až fascinuje) ako sa podobné filmy točia - ako režisér usmerňuje hercov? Ako sa herci vžívajú a budujú svoje charaktery? Ako sa pripravuje storyboard/scénosled na nakrúcanie? Koľko z toho je jasný plán a koľko je výťažok okolností a veľa kamier, čo sú v akcií na place,...? Pretože tento proces je pre mňa v podobnom miš-maš prázdne, ktoré (asi) funguje iba až ako celok, len ťažko predstaviteľný. Na filme sa mi páči základný logline = "z (ne)podstaty bežných dní sa akási kasta dostane na ľod a následne skončí na (ne)opustenom ostrove"... Páči sa mi, že (aspoň za mňa) filmy neutočí priamo a nerobí si srandu/nekritizuje čosi jasne a konkrétne, ale celok je jedna veľká až alegorická šialenosť, lenže pre mňa maximálne nudná. Teda - stred filmu, kde je Woody Harrelson sa mi ozaj páči. Netuším však, či kvôli jeho neskutočnej charizme a skvelému herectvu (ale tak priznajme si, on je skvelý vždy a tvárme sa, že za Venoma nemôže), alebo kvôli tomu, že jendoducho postava kapitána v tej grcke (pomyselnej aj doslovnej) jendoducho žiari... Áno, táto časť filmu ma bavila, ostatok ani nie - no napriek tomu si som absolútne vedomý, že podobný snímok toto tempo a danú stopáž jednoducho potrebuje, je to súčasťou vtipu. Avšak úprimne rád by som vedel (skoro tak moc, ako pri Once Upon a Time in Hollywood) koľko kľadne naladených divákov tento film naozaj pochopilo a docenilo, zatiaľ čo ich prísediaci mali rovnako ako oni sami na ksichte výraz "šak mňa sa to netýka" a hneď po filme si dali fotku pred posterom s hashtagom "movienight".