Réžia:
Peter SolanScenár:
Tibor VichtaHrajú:
Jana Gýrová, Jitka Zelenohorská, Stanislav Dančiak, Marián Labuda st., Július Pántik, Valentina Thielová, Vlado Durdík st., Erna Suchánová, Viliam Polónyi (viac)Obsahy(1)
Slovenský film režiséra Petra Solana rozpráva príbeh o dvoch mladých úradníčkach, ktoré si po celý rok šetria na niekoľko dní bezstarostného života, o dvoch mladých inštalatéroch, hľadajúcich erotické dobrodruž- stvo, stavebnom majstrovi, ktorý spreneveril výplatu celej partie, neuz- nanom vynálezcovi a bývalom majorovi britskej armády, ktorého politické príkoria povojnových čias priviedli k alkoholizmu, pričom celý dej sa odohráva počas jednej noci v prepychovom nočnom tatranskom podniku. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (72)
Tento film ma zaujal už pri jeho premiérovom uvedení. Viacero scén a zápletiek som úspešne v diskusiách používal ako príklady správania. Napriek tomu štyri hviezdičky a miesto v mojej Top 100 dostal až teraz. Prekážala mi figúrkovitosť Polónyiho postavy vynálezcu, nepochopil som pointu v postave mládenca opakovane a neúspešne sa pokúšajúceho o návštevu podniku a ešte zopár detailov. V kvalitne napísanom, nakrútenom a zahranom filme sa však stratili. Nakoniec ma presvedčilo porovnanie s rovnako hodnotenými českými filmami. ()
- Dnes večer niekto zomrie. - Stavíš sa? Tak toto sa mi páčilo. Prvé stretnutie s Petrom Solanom bolo takmer perfektné. Jednoduchá fabula na vlnách klubového jazzu, zmyselného opojenia a drobných príbehov návštevníkov jedného baru v Tatrách, v ktorom sa s vami barmanka rada priateľsky porozpráva a s úsmevom na tvári vám trochu prikrášli účet. Zo začiatku mi prišli dialógy veľmi zvláštne konštruované, čo mi však nebránilo, aby som sa nechal uniesť dejom plným ľudskej márnivosti a pominuteľnosti, nezmyselného konania a pokusov o niečo viac, než je v ich silách. Zdanlivo roztrieštený príbeh je ako kakofónia, ktorá, keď sa s ňou narába tak obozretne a netradične ako v tomto malom slovenskom diele, môže byť premenená na takmer dokonalý súzvuk a symfóniu oslavy momentu. Možno ešte najlepšie obišiel ten chlapík, ktorý najprv prišiel pred otváračkou, druhý raz, keď už bolo všetko plné a tretí raz po záverečnej. Skvelý slovenský film, ktorý si zaslúži uznanie a má v dejinách našej kinematografie výsadné postavenie. 85% ()
Film, který není ani tak o příběhu či ději, jako spíše o pocitu, který ve Vás vyvolá... A ve mně jeho konec vyvolal ze všeho nejvíc smutek. Smutek z toho, že se tato noc a tento film končí, smutek, že se Mira a Kvetinka už asi nikdy neuvidí, smutek z pana Baláže, smutek z toho, že se takovéhle filmy "o ničem", které ve Vás "jenom" vyvolávají pocity, už netočí. ()
Až do konca som čakal na niečo, čo prelomí tento film na 4 hviezdy a ono to neprišlo. Len výborné výkony Dančiaka, Labudu a Pántika mi nestačili, aj to treba povedať, že hrali opilcov a kto vie, či vôbec hrali. Takto to ostalo celé na konverzáciách, ktoré by boli celkom ukradnuté. Aspoň som sa ale dozvedel, že Zelenohorská bývala kedysi veľmi pekným dievčaťom. ()
Ve filmu se vyskytuje jen pár lidí, kteří se v tuto noc sešli v luxusním baru. Pár hostů, barmanka, číšník, kapela, tanečnice. Dvě naivní mladé dívky, muž s velkou částkou, kterou hodlá propít nebo rozdat, dva kamarádi, z nichž jeden balí ženy, kudy chodí, smutný manželský pár. To jsou hlavní hrdinové, kolem nichž se točí děj a jejichž charaktery jsou ve filmu ukazovány. Též mě ve filmu zaujaly tehdejší ceny lihovin a vůbec pití v luxusním tatranském baru. Tehdy ještě koruna něco znamenala. ()
Galéria (10)
Fotka © Štúdio hraných filmov Bratislava – Koliba
Zaujímavosti (6)
- Scenár mal pôvodne názov "Prv ako sa skončí tento deň". (kosticka7)
- Námet filmu vznikol už v roku 1957, politickí funkcionári ho však schválili až v roku 1965, kedy nastali lepšie časy nielen v našej spoločnosti, ale aj pre slobodnejšiu umeleckú prácu. (kosticka7)
- Nakrúcanie prebiehalo na vtedajšie slovenské pomery experimentálnym spôsobom. Na čo najpresnejšie zachytenie spontánnych a uvoľnených situácií boli použité súčasne dve kamery (obalené dekami na zníženie hlučnosti) snímajúce rovnakú scénu z rôznych uhlov. Herci nepoznali presné texty, boli oboznámení len s témou rozhovorov, s príbehom jednotlivých scén a ich celkovým vyznením. Mali teda možnosť na danú tému improvizovať. Vo filme bol použitý kontaktný zvuk, čo bolo na Slovensku novátorské. (Raccoon.city)
Reklama