Hranica

Film ukazuje v lokálním měřítku globální svět, co se týká hranic mezi lidmi. Ty se vytvářejí politicky, ekonomicky, historicky, úředně, ideologicky i jinak jak konkrétními lidmi, tak i "samovolně" jako projev strukturování lidstva. V pravěku lidi oddělovala prostranství, v době kultur a civilizací lidi oddělují hranice neboli umělé překážky. Globalizace vede ke smíšení a zestejnění kultur i lidí a tím samým k unifikaci světa neboli ke snížení entropie, což je pro lidi dobře, protože stejnorodost oddaluje tepelnou smrt vesmíru. Hranice zatím zmizely pro finanční kapitál a pro nadnárodní korporace, manažery a kosmopolity, kteří jsou doma všude a nikde. Pro obyvatelstvo jednotlivých lokalit (států, měst a osad) zmizení hranic je dobrá i špatná hudba budoucnosti, která není tak vzdálená, jak se zdá na první pohled. Internet, technologie a finance na tom pilně pracují. ____ Krátce řečeno dojetí se nekonalo. (26.11.2012)

Dokument plný paradoxů. Státní hranicí rozdělí na dvě části jednu vesnici. Vetší část je slovenská a menší ukrajinská, ale jak prohlásí jeden z obyvatelů v hospodě - hodně lidí ve vesnici pochází z Maďarska...takže rozdělili maďarskou vesnici na slovenskou a ukrajinskou část...aby těch paradoxů nebylo málo. (03.08.2010)

Historické súvislosti sa dozvieme v podstate len zo spomínania miestnych, na ktoré, podľa mňa, nie je až taký veľký spoľah. Je to škoda, ale v dokumentoch tohto druhu to tak býva. Treba ho brať ako výpoveď o stave v čase nakrúcania, avšak ani tak nie je bez väčších nedostatkov. Za jeden z hlavných nedostatkov považujem, že asi 90 % hovoreného slova je v maďarčine. To prirodzene zmenšuje pôžitok zo sledovania filmu, navyše treba čítať (zjednodušené) titulky. Je pre mňa nepochopiteľné, že hlavné vystupujúce osoby aj samotnému kameramanovi (predpokladám, že on je tvorcom dokumentu) rozprávali po maďarsky, pričom ešte k tomu sa zdalo, že on túto reč neovláda. Dokument sa často sústredil na nezaujímavé drobnosti zo života niektorých obyvateľov obcí, nie až tak na stav ako taký. Za neuspokojivý považujem aj výber „respondentov“, keďže ich tvorili prevažne starší a jednoduchší ľudia, ktorých hádam jedinou radosťou sú lacné cigarety a lacný chľast. Tvorca dokumentu sa nepokúsil popýtať sa mladých alebo povedzme obyvateľov inej triednej príslušnosti. Tak trochu nevyužitá príležitosť. (21.03.2014)

Film o maďarskej obci na slovensko-ukrajinskom pohraničí natáčal režisér Jaro Vojtek približne 7 rokov. Za tú dobu sa mu podarilo naozaj dôsledne dostať "pod kožu" miestnym obyvateľom. Až tak, že sa mu s postupom času dokázali bez ostychu otvoriť a rozprávať o svojich problémoch a krivdách, ktoré na nich napáchali vládne inštitúcie (či už minulé za totality alebo dnešné riadené z Bruselu). Do popredia sa tak dostáva konflikt jednotlivca so štátnym aparátom. Na príbehoch obyčajných ľudí Vojtek demonštruje necitlivosť zákonov voči obyčajnému človeku. Príbeh filmu je naozaj zaujímavý, no po filmárskej stránke mne osobne nevyhovoval režisérov "antirežíjny" (citujem samotného Jara Vojteka) prístup. Miestami bol dej len zhlukom rozprávaní jednotlivých obyvateľov. Áno filmu to dodávalo na autenticite a bezprostrednosti, no mne sa žiadalo trochu viac učesať celkový proces rozprávania a trochu ho obohatiť o autorskú štylizáciu. Režisérov prístup k problematike akceptujem, film každému odporúčam, no medzi slovenskými dokumentami posledných rokov mám iných favoritov. Lepšie tri hviezdičky. (09.03.2010)

Hum-buk dokument, ktorý nemá pevný bod. Informačné neobohatenie, takto sa nerobí dokument. Zaujmú a dojmú vás však životné príbehy ľudí žijúcich pri nezmyselnej hranici, ktorá len potvrdzuje, že čo komunizmus napáchal nie je len v hlavách, ale ešte stále aj v hmotnej podobe po vyše 20 rokoch. A nepomohol ani vstup do "skvelého" klubu Európska únia. (03.02.2012)