Sváko Ragan

Kdo by mohl zapomenout na garbiara Sváko Ragana a jeho putování za "gšefty"? Poetika lidového sedláckého rozumu a situační humor (kolikrát tak nadčasový) v záhoráckém nářečí. Slovenský folklór v té nejlepší podobě, výborná hudba Svetozára Stračiny a nezapomenutelná role Josefa Kronera, který v ní přímo zářil. A do toho má nostalgie...byť jsem Češka:). Dovoluji si přiložit malý slovníček tomu, kdo by snad nevěděl: garbiar - koželuh, kožešník; sváko - strejda (28.07.2014)

Kroner ako nezastaviteľný rozprávač ľudových príbehov a vydarených vtipov. Sekunduje mu kompletná zostava staršej generácie hercov a vzniká nezabudnuteľná vianočná zmes zábavných príbehov. Výborná réžia sa nezaprie, všetci herci robia presne to, čo majú, a rozdelenie do troch častí po jednej hodine je ideálne. –––– Kdo by kradeu, šak ste všeci tu. (27.12.2013)

Zařazení Sváka Ragana na ČT? Skvělý nápad! Veliké osvěžení v té záplavě vyšeptalých českých snímků. Kouzelná exkurze na slovenský venkov a půvabně vyprávěné příběhy se svérázným hlavním hrdinou. Ohromujícím způsobem výpravně natočeno (tolik lidí v dobových kostýmech, tolik zboží na trzích, těch uniforem...). Dočolomanskému a spol. veliké uznání za kaskadérskou scénu na řetízkovém kolotoči. Já bych zvracel určitě... (07.12.2010)

Staré časy slovenského vidieka, jarmoky a veľa humoru. Jozef Kroner v jednej zo svojich životných rolí. Vyše tri hodiny filmu rozdelených do troch dielov určených pre televíziu, ponúka spolu s našimi významnými hercami a herečkami minulosti skutočnú zábavu. Hudba je typicky slovenská, nárečie v plnej sile a navyše mi to vždy pripomenie mojich kamarátov Raganových. K piatim hviezdam tomu chýba akurát celistvejší, spojitejší scenár bez hluchých miest. Keď to však porovnám s našou dnešnou tvorbou, Sváko Ragan je ďaleko vpredu. (28.01.2013)

Kopanyce ich rodným jazykom. Za popularitou televíznej série o svákovi Raganovi nie sú zďaleka len vtipné vyprávanky miestneho ľudového strýca - zabávača. Pretože tie sú vtipné len čiastočne, miestami ide o dosť ošúchané frky. Základom úspechu je profesionálna predpríprava v podobe zvládnutia svojrázneho tvrdého dialektu bielo a malokarpatských kopaníc spolu s perfektnými folklórnymi kompozíciami v podobe tancov, spevov a odevov. Všetko v podaní popredných slovenských hercov, ktorým svojrázny spevavo tvrdý dialekt akoby padol rovno do huby. Plus speváci a tanečníci zo Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK-u) a Lúčnice. Z Ragana s tróniacim Jozefom Krónerom doslova cítiť pohodu pri nakrúcaní. A cigánsky tanec a spev v prvej časti dodnes považujem za esenciu cigánskeho panku- nespútano odvalenej slobody a voľnosti pri tanci a hudbe. Svetozár Stračina ako skladateľ a Štefan Nosáľ ako choreograf excelovali. Ukázalo sa, že dôkladná znalosť miestneho jazykového dialektu, spôsobu humoru, oblečenia, naturelu, hudby a piesní je polovicou úspechu. Čerešničkou na torte je poukázanie na miestnu honoráciu (advokáti,notári, intelektuáli z okolia hlavného mesta) ako na bandu večne nenažraných vypasených a peňazí chtivých ožralcov, ktorých chráni len ich postavenie,no rozhodne nie intelekt. To je výstižné i pre dnešok. (05.01.2015)