Meteora

Kedysi ma zaujal historický príbeh o srbskej kráľovnej, ktorá sa ako jediná žena dostala do gréckeho mníšskeho štátu Athos. Poslal ju tam jej muž, aby ju ochránil pred morovou epidémiou. Jej noha sa však nikdy nedotkla zeme, pretože ju stále prenášali na nosidlách. To len tak od veci, aspoň niečo zaujímavé, keď už nie je zaujímavý tento film. Meteora je krásne miesto, ale toto pôsobí dojmom, akoby sa to tam vlastne ani nenatáčalo. Záujem o statické a rozvláčne filmy ma akosi už začína opúšťať. Hrdinovia iba nahlas hovoria to, čo postavy Terrenca Malicka vyjadrujú šeptom. Čas je vzácny, treba si ho vážiť. (19.10.2017)

Hospodin je můj pastýř, nic nepostrádám... jenže - touha je zázrak, kámo, zázrak..., a tak zmítán mezi asketickým poetičnem a živočišným naturalismem, opět se člověk musí zaobírat myšlenkou, proč dal Bůh lidem instinkty a pravidla stanovil obráceně... Ale i tak máme pořád na výběr, tabu je jen zoufalství... Artový kousek zahalený do oparu melancholie, kde zvuky jsou živé, skutečnost snová a myšlenky animované. (12.07.2014)

To som naozaj netušil, ČO sa z toho vyvinie. Chcel som si len pripomenúť dávnejšiu dovolenku v Grécku a výlet ku kláštorom Meteora. Dovolenkových záberov je pomenej, ale dostal som celkom iný druh relaxu, dramatický príbeh dvoch mladých zaľúbencov, toho času v mníšskom habite. Vykreslené umeleckým spôsobom, občas príliš dlhé statické scény, a všetko prekladané animovanými sekvenciami s rozprávkovými výjavmi. Tie skutočné časti boli maximálne realistické, scéna so zabitím kozy až brutálna. Môj pokus s artovým filmom tentoraz vyšiel. (05.06.2013)

Pod spalujícím sluncem a se spoustou skupinek turistů na dohled, se kláštery na vrcholcích slepencových skal jeví jako bez života. Občas ale i tam dojde k něčemu, čemu se říká příběh. Mladý Spiros Stathoulopoulos nám ukazuje jeden z mála možných. Nepodává nám to příliš vlídně, mnoho vlídného se tam za téměř tisíc let sotva co stalo. Nicméně mám pocit, že to tam dnes může chodit bez turistů nějak tak, jak to režisér zobrazil; s pastýři koz, asketou, flétnistou a mniškou putující prostorem. Přesto, že sem dosud nedorazil vynález kadkostroje, ďábel už tu má svoje nástrahy dokonale propracované (viz animovaná část). Na rozdíl od mnohých si myslím, že film svoji atmosféru měl, ta turistická je falešná. (24.04.2023)

Meteora sú tiché grécke miesta na skalnatých bralách a miesta koncentrovanej pokory, kde ľudia hľadajú a uspokojujú najmä spirituálne potreby. Škála ľudských potrieb je však veľmi široká. Ľudia sú len ľuďmi a na povrch sa, v stave tej najvyššej oddanosti Bohu, derú aj potreby emocionálne, pudové, živočíšne a ľudské. Najmä keď stretnete človeka, ktorý Vás očarí tak, že sa erotické túžby vymačkajú na maximum. Sexuálne túžby v prostredí kláštora a zasvätenia Bohu je určite neľahké integrovať a práve o tom je film Meteora. O láske zakázanej. O túžbach, ktoré v kontexte odriekania pokušeniu a vyhýbania sa hriechu obmedzujú prežívanie a generujú pocit zúfalstva. Na protipóle je predsa sloboda, ktorá sa spája s uvoľnením a príjemnými pocitmi. Veľmi sa mi páčili najmä animované pasáže, ktoré vyvažovali slabšie hrané časti filmu. Nemôžem si pomôcť, ale kulisy vytvárali dojem, akoby sa nikdy film neodohrával v Meteorách. Bola som tam, osobne som zažila ich atmosféru a s poľutovaním konštatujem, že kamere sa nepodarilo sprostredkovať tú pravú atmosféru tak čarokrásneho prostredia. Záver bol veľmi fajn. I napriek vnútorným konfliktom a bojom sú hlavní hrdinovia o niečo „bohatší“ , voľní a slobodní, spokojní a oddaní Bohu. (24.10.2020)