Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Dokumentárna séria o živote a pôsobení sv. Konštantína - Cyrila a jeho brata Metoda na Veľkej Morave. 1. časť: V prvej polovici 9. storočia existovali na našom území dva  nadkmeňové útvary jedného etnika. Nitrianske  kniežatstvo na čele s Pribinom  a Moravské kniežatstvo na čele s  Mojmírom I. Roku 833 sa Mojmír zmocnil Nitrianskeho kniežatstva, vyhnal Pribinu z Nitry a spojil obe kniežatstvá. Tak  vznikol prvý štátny útvar Slovanov, ktorý neskôr dostal názov Veľká Morava.  Vyhnaný Pribina sa usadil pri Blatenskom  jazere kde postavil hradisko Blatnohrad a vystaval viac ako 30 kostolov. Zomrel roku 861 a na jeho miesto nastúpil syn Koceľ.  V roku 845 kráľ Východofranskej ríše Ľudovít Nemec vojensky napadol Veľkú Moravu, Mojmíra zbavil vlády a kniežatstvo zveril Mojmírovmu synovcovi Rastislavovi. Rastislav v snahe vymaniť sa spod vplyvu Frankov poslal byzantskému cisárovi Michalovi III. žiadosť, aby mu poslal učiteľa a biskupa. V roku 863 prišla na Veľkú Moravu z Byzantskej ríše kristianizačná misia bratov Konštantína a Metoda.  Na Veľkú Moravu priniesla Konštantínom vynájdené prvé slovanské písmo – hlaholiku. Bratia do reči ľudu preložili evanjeliá a bohoslužobné texty. Prvou bohoslužobnou knihou, ktorú preložili bol Evanjeliár – teda výňatky z evanjelií tzv. perikopy  čítané pri nedeľných bohoslužbách. Originál prekladu evanjelia sa nezachoval, ale zachoval sa jeho odpis z 11. storočia, ktorý uchováva Vatikánska knižnica. Nesie meno svojho objaviteľa, kanonika knižnice - Assemanov kódex.  Bratia založili školu, v ktorej vyučovali domácich žiakov. Konštantín a Metod súčasne s vedením školy pracovali na prekladoch ďalších častí Svätého Písma a bohoslužobných kníh. Ich rozsiahle dielo sa zachovalo iba v odpisoch. Za najstarší hlaholský rukopis z prelomu 9.až 10.storočia sa považuje omšová kniha latinského  obradu – Kyjevské listy. Je to 38 modlitieb na 7- mich pergamenových listoch malého formátu. Najstaršia kniha modlitieb byzantského obradu je Sinajské euchológium.  Obsahuje aj Staroslovenský spovedný poriadok, pôvodne napísaný na Veľkej Morave. V tomto období vzniklo aj viacero pôvodných literárnych prác. Najznámejšou je Konštantínov Proglas - oslavná pieseň.  Po 40tich mesiacoch pôsobenia na Veľkej Morave  považovali misiu za skončenú a spolu so svojimi učeníkmi odišli do Ríma. Cestou pobudli 3 mesiace v Panónii, v Blatnohrade u Koceľa, ktorý podporoval hlaholiku a sám sa ju naučil.  Bratom dal  na výuku 50 mladíkov. Keďže Panónia a Veľká Morava boli v záujmovej sfére Franskej ríše, bratia tu narazili na odpor franských kňazov, ktorí im vyčítali, že neprávom pôsobia na tomto území.

2. časť: Najneskôr v auguste 867 prišli Konštantín, Metod a ich učeníci do Benátok. Konštantín v Benátkach obhájil spor o používanie slovanského jazyka v liturgii s trojjazyčníkmi (pilátnikmi), ktorí uznávali ako bohoslužobné  iba tri jazyky: hebrejský, latinský a grécky. Keď koncom roka 867prišli do Ríma, pápež Hadrián II. im vyšiel oproti so všetkými mešťanmi až pred brány mesta, pretože niesli ostatky sv. Klementa, ktorý bol rímskym pápežom - mučeníkom, a ktoré Konštantín našiel počas svojej misie na Kryme. Pápež Hadrián II. schválil staroslovenské bohoslužobné knihy a povolil staroslovenskú liturgiu. Konštantín zomrel v gréckom kláštore ako rehoľník Cyril a pochovali ho v Bazilike sv. Klementa v Ríme. Jeho hrob sa stal pútnickým miestom.   Na žiadosť Koceľa pápež Hadrián II. ustanovil Metoda za arcibiskupa Panónie a Veľkej Moravy so sídlom v Srieme  a poslal ho šíriť kresťanstvo na územia spravované Rastislavom, Svätoplukom a Koceľom. Metod potom istý čas pôsobil v Blatnohrade.  Frankovia opäť napadli Veľkú Moravu. Po ich plienení Svätopluk uznal zvrchovanosť Franskej ríše. Rastislavovi sa to nepáčilo a chystal sa synovca na hostine zavraždiť. Ale Svätopluk sa o tom dozvedel, sám zajal Rastislava a vydal ho Frankom. Tí ho oslepili  a uväznili v niektorom bavorskom kláštore, kde zomrel.  Pri návrate Metoda na Veľkú Moravu ho na pokyn franských biskupov  internovali v kláštore v Elwangene. Svätopluk si nárokoval na Rastislavov stolec, ale Veľkú Moravu ovládli franskí správcovia Wilhelm a Engelšalk a Svätopluka uväznili. Odstránenie panovníkov Rastislava, Svätopluka a arcibiskupa Metoda vyvolalo odpor obyvateľstva, ktoré sa na čele s kňazom Slavomírom  vzbúrilo proti franskej nadvláde.  Ľudovít Nemec postavil na čelo svojho vojska Svätopluka. Ten však prebehol na veľkomoravskú stranu a  Frankov porazil . Svätopluk sa tak v roku 873 stal samostatným vládcom Veľkej Moravy. Vďaka jeho vojenským úspechom a intervencii pápeža Jána VIII. sa Metod vrátil na Veľkú Moravu, kde obnovil školu a  do liturgie zaviedol staroslovenský jazyk.

3. časť: Keď sa Metod vrátil na Veľkú Moravu asi v roku 874, obnovil učilište a zaviedol staroslovenský jazyk do bohoslužieb.  Bavorskí kňazi na to reagovali veľmi negatívne, pretože to videli ako porušenie latinskej tradície. Ďalším sporom bolo používanie dodatku Filioque v Nicejsko - carihradskom vyznaní viery, ktoré Metod nepoužíval, pretože sa nepoužívalo v Ríme a ani v Byzancii, ale používalo sa vo Franskej ríši. Za najväčšieho podnecovateľa týchto sporov sa považuje franský kňaz Viching, ktorý vycestoval do Ríma a ohovoril tam Metoda. 14. júna 879 pápež Ján VIII. zaslal arcibiskupovi Metodovi list Praedicationis tuae – Hlásanie náuky, v ktorom ho vyzval, aby sa dostavil do Ríma a vysvetlil obvinenia.  O tomto kroku pápež informoval Svätopluka listom Scire vos volumus – Chceme aby ste vedeli a povzbudil ho aby vytrval v pravej viere.  Vypočúvanie v Ríme dopadlo pre Metoda pozitívne.  Ján VIII. vydal bulu Industriae tuae – Tvojej usilovnosti, ktorá je dodnes zachovaná a nachádza sa vo Vatikánskom tajnom archíve. Pápež  ju adresuje Svätoplukovi slovami: „Dilecto filio Sfentopulcho, glorioso komiti." -  „Milovanému synovi Svätoplukovi, slávnemu vladárovi". Ďalej pápež nazýva Svätopluka jediným synom.  Pápež bulou potvrdil pravovernosť Metoda a ustanovil ho za „archiepiscopo sanctae ecclesiae Moravensis." – arcibiskupa svätej cirkvi moravskej.  Súčasne so vznikom provincie pápež Ján VIII. na Svätoplukovu žiadosť vymenoval franského kňaza Vichinga za biskupa „sanctae ecclesiae nitriensis" – svätej cirkvi nitrianskej. A nariadil mu, aby vo všetkom poslúchal svojho arcibiskupa Metoda. Pápež  bulou povoli používanie staroslovenského jazyka v liturgii. Po návrate Metoda z Ríma na Veľkú Moravu spory neutíchli.  Rozpory medzi biskupom Vichingom a arcibiskupom Metodom sa vyostrili natoľko, že Metod Vichinga exkomunikoval.  Začiatkom roka 885 Viching odišiel do Ríma, kde mohli z neho sňať exkomunikáciu. Medzitým sa zdravotný stav arcibiskupa Metoda zhoršil. Skôr než zomrel, určil za seba nástupcu - Gorazda. Arcibiskup Metod zomrel 6.apríla 885 ako 72 ročný. Na jeho pohrebe sa zišiel nesčíselný národ, odprevádzal ho so sviecami a oplakával dobrého učiteľa a pastiera. Uložili ho v moravskom chráme  na ľavej strane, v stene za oltárom Bohorodičky. Viching sa vrátil na Veľkú Moravu po Metodovej smrti s bulou pápeža Štefana V.  Bula má názov Quia te zelo fidei - Keďže si sa s horlivosťou viery a je určená Zuentopolco, regi sclauorum – Svätoplukovi kráľovi Slovenov. Pápež v nej odsudzuje Metoda a zakazuje používanie staroslovenského jazyka v liturgii. Metodovi učeníci boli vyhnaní z Veľkej Moravy a našli útočište v Bulharsku. (STV)

(viac)

Recenzie (5)

Arsenal83 

všetky recenzie používateľa

Triptych s názvom Misia bratov Konštantína a Metoda nakrúcal štáb v 9 krajinách Európy, precestoval 9 tisíc kilometrov, navštívil 23 rôznych bazilík a kostolov, niekoľko múzeí, ba i vatikánske tajné archívy. Vystupujú významní historici, archeológovia, jazykovedci a medievalisti. Autorka scenára Bernadeta Tokárová dielo dva roky pripravovala. Dostupné v archíve RTVS: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/299/4198 ()

Marze 

všetky recenzie používateľa

"Hvezdne" okamziky nejstarsi slovenske historie. Biskupstvi v Nitre. Krize Francke rise, teologicke spory slouzily jako nastroj boje o moc. Konstantin a Metodej jsou velmi zname postavy, ale paradoxne az do tohoto dokumentu jsem o nich moc nevedel. ()

Gekacuk 

všetky recenzie používateľa

Mimořádně kvalitní dokumentární film o soluňských věrozvěstech Cyrilovi (Konstantinovi) a Metodějovi, kteří se nejvýznamnější mírou podíleli na utváření naší společnosti, kultury, jazyka, náboženství a státnosti. Seriál kombinuje výpovědi odborníků se známými fakty. Vše doplňuje výborná kamera, která nám ukáže mnoho kulturních památek. Nezbytná je rovněž animovaná část zobrazující především mapy. Překvapila mne však skutečnost, že se na seriálu nepodílel nikdo z českých (či spíše moravských) odborníků. Alespoň v titulcích tato spolupráce uvedena není. Myslím si, že by jejich účast byla přínosem. Rovněž v přehledu míst, kde se dokument natáčel, není uvedeno žádná moravská lokalita. Absence Mikulčic a Velehradu je opravdu zarážející. Doufám, že nedošlo k nějakému nedorozumění mezi slovenskými a českými zainteresovanými stranami. ()

Conriocht 

všetky recenzie používateľa

Škoda, že séria je tak málo známa, ide pritom o výborný titul a doplnok k výučbe národných dejín. V seriály vystupujú len ozajstný odborníci na danú problematiku - medievalisti typu Kučera, cirkevní historici a jazykovedci, takže žiadni pošahaní intelektuáli či protežovaní "sionisti" a čechoslovakisti typu Kováč. Seriál prináša nielen poznatky o oboch vierozvestcoch, ale aj o Veľkej Morave a ďalších kmeňových útvaroch Slovanov.. ()

Reklama

Reklama