Bohovia

Nejhorší bylo přetrpět strašně dlouhý úvodní seznam sponzorů. Překvapivě mezi nimi chyběla továrna na tabákové výrobky, nikdo mi nenamluví, že film nesponzorovala. Ono i to kouření zkrátka patří k reáliím osmdesátých let. Film je natočen jako svižné životopisné drama o jednom chlápkovi, který se rozhodl postavit se za každou cenu smrti. Dost působivé. (09.05.2019)

Kardiochirurgia na Slovensku či v Poľsku, je to jedno, všade to bolo a je rovnaké a nič sa zatiaľ nezmenilo. Starí lekári tých mladých len veľmi neochotne naučia niečo nové (hlavne čo sa týka špecifických operačných zákrokov - tam vôbec), všetky svoje vedomosti a skúsenosti si nechávajú hlavne pre seba alebo pre rodinu (synáčika, ktorý ide v otcových šľapajách). Navyše nikoho nového medzi seba nepustia, miesto sa uvoľní len v prípade smrti alebo dôchodku jedného z nich. Kardiochirurgia - najdôležitejšia a najvychytenejšia lekárska špecializácia no zároveň aj jeden veľký "rodinný" podnik. Niečo z toho bolo pekne vykreslené aj vo filme, napr. radšej tu nechajú pacienta zomrieť než by umožnili progres niekomu novému, možno šikovnejšiemu. Nech je ako chce, ďalší z dlhej rady skvelých životopisných filmov poľskej produkcie o jednom odvážnom a cieľavedomom lekárovi. Bez odvahy človek ešte nič nedokázal, pravda, no zároveň si však všetko pýta svoju daň... 85/100 (01.06.2015)

Religa bol kardiochirurg, ktorý fajčil jednu od druhej. Mal slabosť pre vyhadzovy, tak na 1 minútu až maximálne 1 deň. Jeho spolujazdcom by ste nikdy byť nechceli a možno ani manželkou. Pacientom tiež nie, pretože určite nechcete mať nikdy problémy so srdcom. Napriek všetkému je to podľa filmu jeden z najúžasnejších ľudí 20. storočia. Asi to nebude ďaleko od pravdy. Bohovia nie sú dokonalý film, majú problém s tempom, ale herecký výkon Tomasza Kota dokonalý je. Samozrejme silná téma dostatočne vyvažuje všetky nedostatky. (10.04.2017)

Poľská kinematografia ma v poslednom čase veľmi prekvapuje. „Bohovia“ sú ďalším príkladom toho ako je tamojšia tvorba ďaleko pred tou slovenskou alebo českou. Námetom a spracovaním vynikajúca látka o presadení transplantácie sŕdc v tak konzervatívnej, kresťanskej krajine akým je Poľsko, resp. bolo v minulom storočí. Film by ľahko mohol skĺznuť k okatej vykrádačke oscarových historických biografií, ale našťastie sa tak nedeje a Poliaci aj tu dokazujú, že dokážu prísť s originálnym prístupom k látke. Zásluhu na to mám rozhodne vynikajúca réžia Lukasza Palkowskeho, ktorý dokáže byť v jednej chvíli hravo odľahčený, aby v tej ďalšej vedel byť bravúrne napínavý a keď je potreba tak aj správne dojemný. Nikdy však neskĺzne do citovej vykrádačky (od tej ma skutočne ďaleko), ale ani do prvoplánovej komédie alebo nudného prednášania faktov o jednej lekárovi. S ľahkosťou kombinuje rôzne žánre a nálady do jednotného, ale hlavne pôsobivého celku, ktorý má po celý čas neskutočne našlápnuté tempo. Zároveň vie byť dostatočne formálne/vizuálne štýlový, ale perfektne si zachovať dobovú vernosť. Hlavne mu však nechýba zmysel prečo vypovedá o tom o čom vypovedá. Vo výsledku tak vtipné, napínavé, dramatické, dojemné, drzé a pritom súdržné. Pôsobí výkon pre mňa absolútne neznámeho Tomasza Kota už ani nespomínam. Najväčšie európske prekvapenie, tobôž z Poľska, za minulý rok. Vidieť následne v záverečných titulkoch skutočných aktérov je o to pôsobivejšie, navyše s jednou kultovou fotografiou (vyčerpaný lekár sediaci na operačnej sále vedľa pacienta), u ktorej som ani netušil, že zachytáva tieto udalosti. CELKOVO: 4,5* (9/10) (07.05.2015)

„Kdo nemá odvahu kráčet vpřed, ten se nikdy nikam nedostane…“ Na tomto životopisném filmu o věhlasném (ale asi i poněkud kontroverzním) polském kardiochirurgovi Religovi je zajímavé už jen to, jak popisuje všechny ty porodní bolesti vzniku kardiochirurgické kliniky v hornickém městě Zabrzehu v éře totalitního Polska. Nebýt Religovi zarputilost a houževnatost, klinika by za daných okolností asi nikdy nevznikla. Na druhou stranu však film nezakrývá i některé charakterové vady dotyčného, zejména pokud jde o nedostatek pokory přijmout nejen úspěch ale i prohru. Sledujeme tak situace, kdy je Religa (i díky chlastu, kterému se oddává po počátečních neúspěších při transplantacích srdce) zcela na dně. Tenhle nečernobílí pohled je určitě velmi užitečný. Co mi možná trochu vadilo, byla spousta cigaretového dýmu nad operačním stolem. Jako by všichni kardiochirurgové v Polsku museli být vášnivými kuřáky… Jinak po vizuální stránce maximální spokojenost (viz autenticita nemocničního prostředí při operacích spojená s detailními záběry na samotné operace). To samé platí pro poměrně chytlavou (a efektní) hudbu. (14.09.2022)