Mirage

Upoutávka na LFŠ zněla: “Jak by to vypadalo, kdyby Terrence Malick natočil Nespoutaného Djanga?” Musím uznat, že dost pravděpodobně asi takto nějak… Pomalé tempo, četný podmanivě halucinační vizuál, zdánlivá i opravdová nuda, skvěle vystavěné scény psychického napětí a spíše fádně vygradované akce. Příjemný zážitek s mírně nenaplněným očekáváním. (15.08.2015)

Film pomalý, ale s neustále přítomným napětím. Promyšlený, poutavý. Málo se mluví a málo vysvětluje, a tak divák pořád čeká a snaží se přijít na to, co se vlastně děje (což je jednoznačně plus!). Označení kapitol spíš vytváří očekávání, než že by něco napověděly. Skvělá je jízda zrezivělým podomácku smotovaným vláčkem, bloudění široširou pustou. A závěrečná přestřelka je výborná, drama dodává nepřehlednost, kdo je vlastně s kým. A lehce se kývající kamera při hledání hlavního záporáka mezi svázanými snopy... paráda. (03.08.2015)

Pustá pusta. Len vietor šumí pomedzi nekonečnými trávnatými územiami. Kde tu opustená farma, staručká železnica, zarastené koľajnice. Pochmúrni obyvatelia. Všetko je tak, ako má v správnom westerne byť. Mlčanlivý hrdina s nejasnou minulosťou. Cesta železnicou. Končí sa náhle a nepredvídane uprostred vysokého tŕstia. Stáda dobytka. Jazdci s puškami, trieliac bez sedla na lesklých konských chrbtoch kamsi v ústrety nekonečným pláňam. Otroci. Prepadnutá a zotročená farma čakajúca na odkliatie. Zástupný symbol moci - futbalová lopta. Hrdina: nádej: východisko i spása. Kruté mučenie, horúčkovité preludy i drsná pomsta. Happy-end mrznúci v mlčanlivých pohľadoch, kde sa emócie vyjadrujú len pohybom očí a občasným zášklbom tváre. Štýlová maďarsko slovenská jazda. Poznámka: jedného z policajtov stvárnil Gejza Benkö, predstaviteľ zaťa Osztatneho z filmu Baščovanský a zať. (23.04.2015)

,,FARMA JE BLÍZKO. ALE NEVIDNO JU, LEBO JE TO SK*RVENÁ PUSTA." __ Eastern maďarského pôvodu s drobným slovenským vkladom (finančne podporený audiovizuálnym fondom) sa do môjho povedomia dostal náhodou ešte pred časom v rámci televízneho spravodajstva. U nás sa do distribúcie dostal iba v rámci niekoľkých klubových alebo festivalových premietaní, čo potvrdzuje aj nízky počet hodnotení. Bez toho, aby som o deji čokoľvek bližšie vedel ma ku sledovaniu lákal v našich končinách netradičný, atraktívny žáner pôsobiaci pojmom skutočného preludu obsiahnutého v názve filmu. Moderné otroctvo je v súčasnosti aktuálnou témou a verím, že kdesi v širokej puste - zachytenej v takmer postapokalyptickom duchu - existujú mieste, kde sú takto nedobrovoľne zneužívaní ľudia. V rôznych ohľadoch na mňa film pôsobil veľmi uveriteľným dojmom. Vôbec mi pritom nevadilo pomalé, priam ospalé tempo podporované iba minimom dialógov. V záberoch kamery som často zostával v údive nad zachyteným krajiny a za dobre odvedené považujem tiež zvuk, strih, hudbu a nápadité grafické stvárnenie jednotlivých kapitol. Film orientovaný skôr pre náročnejšieho diváka disponuje nenáročným, dobre zrozumiteľným dejom. Som zvedavý, kedy sa objaví na našich obrazovkách. (173. hodnotenie, 16. komentár k filmu) (30.10.2017)

Tak toto je teda riadne nevídaný projekt. Ide o Maďarsko-Slovenskú produkciu ktorej sa podarilo nakrútiť, svojim spôsobom, western dobovo a priestorovo absolútne sediaci na oblasť severného Maďarska či južného Slovenska. Aby som to tak empiricky zhodnotil, keďže pochádzam presne s tej oblasti, ono to bolo tak nesmierne autentické, od fauny, cez hercov, kostýmy, náradia.... No, všetko. Toto sa mi zdalo nesmierne emocionálne späté s tvorcami. Minimálne režisér pozná toto okolie, bola s toho cítiť radosť aj to, že to bolo nakrúcané srdcom. Ale späť k obsahu. Snímka drsne ale zároveň aj pomerne "festivalosvky" zobrazuje príbeh jedného černocha ktorý si na pustatine hľadá prácu, respektíve sa skrýva pred zákonom. Domáci farmári, ktorý tak troška neakceptujú zákony a takisto neradi pracujú keďže ich hlavnou prioritou otroci, využijú príchod Francisa (toho černocha) a, dajme tomu, ho zamestnajú. Popri príjemnému soundtracku ma celkom oslovilo rozdelenie kapitol, ktoré neboli, ako to štandartne býva, pomenované nápismi ako v knihách. Ony boli vizualizované obrázkami. Nikdy som nič takého predtým nevidel. Dramatický príbeh sa nakoniec končí brutálnou prestrelkou, kde sa však nestrieľa s coltov, ako v bežných westernoch, ale páli sa tu s ak 47... Skvelú snímku, na naše pomery nevídanú, mi tak trocha kazil dojem nekonzistencie scenára a vedel by som si to predstaviť aj ako nefestivalový film ale ináč spokojnosť. Taký náš svojský DJANGO UNCHAINED (06.05.2015)