I Love You, Daddy

Tento film asi len proste nebol pre mňa. Neviem ako inak by som to ohodnotil, lebo na začiatku som nevedel, na čo sa miestami pozerám, dialógy boli otravné a celkovo to na mňa nijako nepôsobilo. Druhá polka filmu je zaujímavejšia, no zabitá dialógmi a momentkami, ktoré absolútne nič neprinesú a len potvrdzujú, že je to divná artovina, ktorá má svojich fanúšikov, no pre mňa to neprinieslo nič. Najlepšie, čo by som z "I Love You, Daddy" vypichol je jednoznačne John Malkovich. Mám pocit, že jeho postava je zo všetkých najviac zaujímavá, má dobré monológy a celkovo tá mystéria okolo neho funguje. Dobre to predal a na neho sa dobre díva. Plusom by som ešte ohodnotil aj to, že Louis C.K. sa snaží ako najlepšie vie predstaviť nám seba ako hlavného hrdinu v role otca, ktorý akosi nevie ako sa správať ku svojej dcére a ako ju vychovávať. A viac-menej jej nikdy nedokáže povedať nie a ona je schopná ním manipulovať ako chce. A keď sa zrazu ocitne v situácii, že otec nechce vyhovieť, tak bude robiť prieky. Lenže to nie je dosť na to, aby sa na tom dal postaviť film. A potom tie všetky dialógy o tom, ako ju musí chrániť, ako všetko potrebuje analyzovať, a ako sa tu niekoľkokrát spomína hra "Mommy may I". ... mňa to absolútne nebavilo a doslova ma to frustrovalo. Ako dokopy aj skoro všetky ostatné postavy. Okey sú ešte maximálne Chloe a Rose Byrne, no ani ony nevedia tento film nejako postaviť na nohy, aby bol zaujímavejší. A často mám pocit, že potrebujú tam mať len kopec monológov o tom, ako je dôležité, aby sa ženy dokázali postaviť proti mužom a dokázali robiť veci pre seba a boli samostatné a silné. A celkovo neviem ako to celé skombinovať. Všetky scénky, kde sa rieši feminizmus potrebovali pre mňa štuple do uší, lebo som to nemohol počúvať. Čo viac dodať? Podľa mňa je to absolútne zle napísané, svoj unikátny štýl tomu nepridáva dokopy nič a postavy som nemal ani chuť sledovať. S výnimkou Johna Malkovicha. Ja neviem film odporúčať, ale na druhú stranu nemôžem hovoriť za všetkých. A vyzerá to tak, že film svojich divákov má. Jediné čo však za seba poviem je, že ja tam patriť nebudem. Hodnotenie: D (09.10.2018)

Plytká a impotentná filmárčina, kopírujúca vyprázdnenosť i akcentovanú neschopnosť hlavného hrdinu - či už v roli autora ("You were good, now you're not.") alebo otca. Svojim spôsobom je to rovnaká rakovina ako niektoré režisérske pokusy Angeliny Jolie, t.j. vanity projekty hollywoodskych individualít, ktorými si dotyční dokazujú svoju moc a postavenie v rámci industry. Je z toho cítiť snaha Louisa ísť proti očakávaniam publika: nie je vtipný a ani sa o to nesnaží. Nenápadné pokusy o satirický presah v témach ako feminizmus, mechanizmy šoubizu, dilema medzi umením a komerciou či "rodina" sú len impotentnými povzdychmi v štádiu pokusu. Nikam nesmerujú a nič neriešia: sú tam, lebo si to scenárista Louis praje. Keby som si chcel veľmi zafabulovať, tak to celé tipnem na stand-up komika v tvorivej kríze, ktorý jedného dňa odchádza zo sedenia u predraženého psycho-analytika s "geniálnym" nápadom, že o tom všetkom spraví celovečerák - štylisticky i rozprávačsky á la 50's melodrámy, len vulgárnejšie. Niekde na polceste si to však rozmyslí, pretože "o tom všetkom" predsa nemôže točiť bez straty kreditu (guess what happens later) a tak to nakoniec uhrá na oklieštenú "less bold" verziu pôvodného zámeru. Medzi riadkami ale vyčítate, že autorský blok je metaforou pre sexuálnu frustráciu, z ktorej by Louisa vyliečil snáď len šuk s vlastnou dcérou. Un-fuckin-believable, eh? (21.01.2018)

Někdy (celkem často [vlastně skoro furt]) mívám dojem, že se svět točí jenom kolem mě. V rádiu hraje písnička: Ty píčo, vždyť to je o mně! Kryštof zpívá o mně, ty vole! U silnice vidím billboard: Jasně, to je narážka na mě, mám si na ty hemeroidy konečně pořídit mast! Na zastávce šeptají dva lidi: Beztak se hihňaj tomu, že mám malý péro, beztak! Louis tenhle film natočil taky kvůli mně, o tom nemůže být pochyb. V tolika dialozích jsem se poznal snad jenom u soudu při vyslýchání poškozených. Vtipný, smutný, perverzní, přesně jako můj život; teda kromě toho posledního, to na mě moc nesedí. A taky toho prvního. Možná to dělají ty předpisový antipsychotika, že se ve všem vidím, ono to v kombinaci s tvrdýma drogama a chlastem může člověku udělat v hlavě bordel, co si budem. Ačkoliv jednu fantastickou rajcovní dvacítku už svým pěticentimetrovým burákem každou noc nakládám, bez váhání bych jí uřízl hlavu, kdybych mohl jednou naložit Chloë. Ta holka zraje jako moje meziprstní plíseň, ještě tak pět šest let a bude léčit homosexualitu. I díky ní a skvělýmu castingu to byl až komicky skličující zážitek. I Love You, Louis. (13.01.2018)

Mansplained the shit out of 'em! Když Louisova postava začala svý 17letý dceři vysvětlovat, co je to vlastně feminismus, ještě jsem tu ironii považoval za zábavnej prvek, ale když Dayova postava začala imitovat honění, nemohl jsem regulérně uvěřit vlastním očím. Louis C.K. nejspíš při psaní tohohle scénáře sázel na to, že pod svícnem je odjakživa největší tma, ale... heh. Karma je taky odjakživa svině. K odpadu nesahám čistě z úcty k (výborný) Chloë. (24.12.2017)

Ono se na to asi nedá nahlížet úplně bez kontextu s Louisovou aférou a vlastně celým tím bordelem jménem MeToo, ale v tohle ohledu je to vlastně ku prospěchu věci a konkrétně Dayova onanovací kreace byla vlastně kouzelná. Každopádně v prvé řadě se jedná o citlivě a kouzelně natočený příběh o vzestupech i pádech jak v profesním, tak osobním životě, kterému černobílý formát přidává na opravdovosti. Pravda, místy je to trochu úmorné a dokázal bych si představit tak o dvacet minut kratší stopáž, ale člověk nemůže chtít všechno. Herecky na jedničku a je škoda, že od Louise se asi nějakou dobu něčeho podobného jen tak nedočkáme. 80% (14.01.2018)