Reklama

Reklama

VOD (1)

Obsahy(1)

Dokumentárny film s názvom Attila sleduje a mapuje celoživotný príbeh športovca a novodobej slovenskej hviezdy Attilu Végha. Zachytáva najdôležitejšie kapitoly jeho života od skorého detstva až po narodenie jeho syna Attilu v januári 2020. Z rozprávania rodiny, blízkych, priateľov, kolegov, športovcov, umelcov, spevákov, súperov a tiež nikdy nezverejnených archívnych záberov môže divák nahliadnuť do jeho života a sledovať kroky, ktoré ho priviedli k úlohe MMA zápasníka, hoci na ňu v detstve nemal mnoho predpokladov. Príbeh svetového šampióna mapuje tiež cestu skromného chlapca z Gabčíkova až na uznávaný MMA trón v USA. Film konfrontuje jeho doterajšiu kariéru a odhaľuje jeho prehry i víťazstvá z doteraz nevideného uhla - zo zákulisia. Zaujímavým aspektom je sledovanie vývoja športu MMA ako takého, ktorý je aktuálne najdynamickejšie sa vyvíjajúcim športom na svete. Príbeh Attilu je príbehom driny, odhodlania, sily, ale taktiež príbehom priateľstva, ktoré pretrváva po celý život. V pripravovanom dokumente uvidí divák nielen športovú kariéru, ale taktiež boj so životom samým a boj o možnosť športovú kariéru vôbec mať. Film ukáže vlny úspechov, ale aj na vlny prehier a zúfalstva. A v neposlednom rade zobrazí prípravu na zápas storočia proti Karlosovi „Terminátorovi“ Vémolovi. (Continental film)

(viac)

Videá (2)

Trailer 2

Recenzie (67)

verbal odpad!

všetky recenzie používateľa

(Šepot) “Dobrý deň, vážení diváci, volám sa akože Dejfyt Naturesorrow a vítam vás u sledovania ďalšieho dielu zo série National Retardgraphic, tentoraz s názvom Nebezpečné primáty. Nachádzam sa kdesi v juhomaďarskej džungli popri pralesnom meste Dunaszerda a je tu so mnou populárny domorodý sprievodca Sickambitious Nbuzna Nagelharo Pitcholabembe. Zložité meno, však? Preto ho ja aj celý štáb radšej voláme Szeles, lebo keby sme ho zakaždým mali nazývať celým menom, má táto sračka tri dni. Pozdrav divákov, Szeles. „Helééé, tak čauky mňauky diváááácy.“ „Viete, tento Szeles od prirodzenia hovorí takým čudným západniarskym dialektom. No aby sme ho nemuseli zložito dabovať, sľúbil, že sa pokúsi hovoriť iba po maďarsky. Čiže dnes sme tu preto, aby sme sa vydali po stopách vzácnych, psychiatrickým ústavom v Prešporku prísne chránených Goríl Tupohlavých a nakrútili životopis obávaného najagresívnejšieho lokálneho samca, pridunajskými kmeňmi nazývaného Attila, hovado Boží. A na Attilu by sme podľa stopárov mali naraziť už za touto húštinou.“ “Au, bazsik, kérmidretvár!“ „Míntenkér, ty chujko nagélovaný. A jasne sme si povedali, že budeme hovoriť iba hornouhorsky!“ „Dobre, dobre, len sa neposer, Dejfyt! Ha, pozri, máme šťastie, tamto v tým oktagóne akurát serie do rohu! To je, čo, vidieť takéto prírodné čudo správať sa prirodzene v jeho prirodzenom prostredí!“ „No ty kokso, to je kreatúra! Ale chrbát si oholil, asi budú inteligentné!“ „Hlavne potichu, Dejfyt, nech si nás nevšimne. Mohol by nám rozšliapať hlavy. Nikdy nevieš, čo môže taký vygumovaný kokot spraviť, keď chytí amok.“ „Pozri, pozri Szeles, tamto sa prediera ďalší! A vyzerá nasrato! A ako sa s vrčaním bije po kozách! Vážení diváci, hádam sa schyľuje akejsi teritoriálnej bitke o to, kto bude najvypatľanejší alfaodkundes celého Naďmárošu!“ „Jaj, Dejfyt, ja myslím, že to je samotný Karol Mentálny Výmol!!! Možno si už o ňom počuj. Pred pár rokmi zdrhol z olomouckej ZOO a doteraz sa nepodarilo zahnať ho späť do výbehu. Tak toto bude ozaj ostré, dojebú sa ako dva besní animálni retardi, robí im to dobre. Vlastne počkaj, oni to sú besní animálni retardi, čiže normálka.“ „Ty, Szeles, a čo tam ta partička pištiacich atrofovaných kravaťákov, to sú čo za kokoti?“ „To sú safari turisti a korporační sponzori. Tí celý ten cirkus platia a spolu s ďalšími agresívnymi poloopicami s ovarovými krkmi, čo trénujú na šampióna Mentally Malformed Aggressors, tvorí aj majoritnú časť publika. To vieš, keď celý deň predávaš poistky, zízaš v ofise do grafov a lížeš riť generálnemu managerovi, dvakrát ti potom nestojí. Ale večer dáš štyri litre za lístok, kukneš, ako si dvaja vymastenci rozomelú ksichty, preškrtajú si zubné karty a vzájomne sa prizabijú, hneď sa ti ako čarom prekrví ego a narastú ti virtuálne ramená, že aj smelo primrdáš tej inokedy hrozivej päťdesiatkilovej kurve, čo máš doma, pretože jebe suseda, keďže ty si impotent. Pozri, Karol práve dostal na piču! Teraz je v riti. Pri svojej kvalifikácii a vzdelaniu už asi nebude kopať za Ultimately Fatuous Cocotnuts, ale spadne nižšie. Tipujem do TSL – Technické Služby League.“ „A myslíš, Szeles, že až tento akože nový šampión s radostným revom poskáče klietku, pobije sa po kozách a prestane sa pritierať ku tomu dvojmetrovému homošovi v kvádre, môžeme mu hodiť banánik a pokúsiť sa pomocou škrekov a posunkov o rozhovor?“ „Ten homoš, to je bača Ondro, ten všetkých tých tupohlavov pasie. Spravil si živnosť na vzájomnom rozjebávaní sa agresívnych sprostých kokotov, vraví, že je to šport, ktorý buduje charaktery, a slušne na tom mrzačeniu zarába. A tiež im robí akože to PíáR, aby nevyzerali až tak ako agresívni sprostí kokoti a všetci sa im nesmiali. Kukaj, už ho polop dofajčil, ideme to skúsiť.“ „Dobrý deň, pán Attila, volám sa Dejfyt Naturesorrow a som z National Retardgraphic. Blahoželám k bezškrupulóznemu dojebaniu konkurenčného samca. Môžem otázočku?“ „Eeeeee, ja by som akože odpovedal svoj akože názor, že som taký milučký a nežnučký medvedík, vo voľnom čase rád romanticky a zasneno zízam do polí, tvárim sa múdro a môžeš ma volať Attilka. Tiež som skromnučký, pokorný fantastický opočlovek a fasa chalan, môžeš sa aj Řiťmusa opýtať, ten to potvrdí! Poobjímame sa, hej?“ „Radšej by som to nerobil, smrdíš ako Lunická žumpa, Attilka. A ešte som sa na nič nespýtal.“ „Eeeee, tak určite, aj bábätká a mačiatka milujem! Dobre som to, Ondro, povedal, však?“ (Spokojné prikývnutie pasáka) „No pekné, Attilka, ale ja by som sa chcel opýtať, prečo, keďže si taký milučký medvedík, v dokumentíku, ktorý tuná Szeles napiču prestrihal, a aj v tlači, jeden z tvojich bývalých a budúcich krotiteľov v podstate vyhlásil, že si namachrované arogantné tupé hovado?“ „Eeeeee, nuž, ja by som akože svoj názor odpovedal ...“ (zmätený pohlaď na pasáka, ktorý si s panickým výrazom napnutými prstami pravej ruky kmitavo prechádza cez krk) „... aha. Čo ty do mňa jebeš, ty kokot vyjebaný! Najprv ti ten mikrofón vopchám do riti, potom ti odorvem hlavu a našťam ti do krku. Ja ti ukážem sa na mňa povyšovať, ty intelechtuálny chuj!!!“ „Teraz si ho rozbesnil, Dejfyt. Pracme sa odtiaľto, než ti ten nesvojprávny kokot pomliaždi gebuľu!“ „Okej, okej, ale ešte by som rád vyspovedal nejakých divákov. Čo tam ten hlúčik nadšene jasajúcich a do vzduchu boxujúcich detí? Choď tu, chlapček, ako sa voláš?“ „Zidan Deméter, more.“ „A koľkože máš rokov?“ „Deväť, more.“ „No pekne, a povedz divákom, čím by si chcel byť, až vyrastieš?“ „Deväť! Zidan!“ „Hej, koľko máš rokov a ako sa voláš už vieme, teraz prezraď, čím by si chcel byť, až skončíš školu!“ „Chcel som byť Rytmusom, more, ale teraz už chcem byť ako Attila, lebo Ritmus je len priposratý cigoš, čo sa hrá na drsniaka! Čiže až dokončím zvláštnu školu, všetkých skurvencov dookola rozjebem, lebo budem ememej! Aj ujo Horváth povedal, že zarobím viac ako zo sociálky a že sú to aj lepšie love, než kopať kanále! Pozri, ako už viem vajcia rozjebávať, ty starý pičus ...“ (BUM) „Au, kurva, sopliak poondiaty. Bolo mi to treba? Že som radšej nezobral to nakrúcanie gueréz v Ugande! Vypni už tu kameru, ty kokot, a zožeň mi nejaký ľad!!!“ Mentál Moulinex Agresivita rozhodně není sport, natož bojové umění. Je to jen devastační způsob, jak z vypatlaných agresivních pičusů udělat bez jakéhokoliv volního, morálního či etického vedení nebezpečné vypatlané agresivní pičusy tím, že je skvěle naučíte rozšlapávat jiným vypatlaným agresivním pičusům hlavy a odstřelíte jim jakékoliv zbytky humánních zábran někoho přizabít, s velmi pravděpodobnou následnou aplikací i na psychicky nenarušené lidi v jejich okolí. Jakákoliv glorifikace těchto dementálů, jakož i dávání je za vzor dosud nevyhraněným a jakž takž stabilním potratům dělnické třídy, je přinejmenším společensky patologická. () (menej) (viac)

don corleone 

všetky recenzie používateľa

Promarněný potenciál a to jsem se opravdu těšil. Jako fanoušek bojových sportů se nedozvíte nic nového, nejlepší záběry už znáte díky Oktagonu. Dokument pohřbila opravdu velmi špatná dramaturgie, málo odvážný střih a touha "režiséra" se zviditelnit. Prakticky každá pasáž, ve které se on sám objevil byla zbytečná. Celé to pak autor korunoval závěrem, kam se narychlo pokusil nacpat hned dva sponzory, což po sportovním vyvrcholení v O2 to působí až komicky. Nechápu, že taková věc běžela v kině. ()

Reklama

Olík 

všetky recenzie používateľa

Začal bych asi tím, že osobně nikdy nepochopím podobné životopisy, ať už filmové nebo i knižní, v momentě, kdy dotyčný (sportovec obzvláště) za sebou nemá celou kariéru…..ale co, už stalo se. Na samotný projekt mám asi tak dva pohledy. Ten první je, že to celé působí spíše jako hračka ambiciózního „všehoschopce“ Petra Větrovského. A za Bé snaha ukázat, že ten snědý maďaroslovák je naozajstný sympaťák s hollywoodským příběhem. Ale jinak jo. Pro nás, kteří oslavovaného bojovníka vnímá až několik posledních let, jde o jednoduché seznámení s jeho počátky a pro skalní prostě jenom…..prostě jenom….prostě netuším :D ()

bozka10 

všetky recenzie používateľa

V týchto športoch sa pohybujem prakticky celý život,tak toto prostredie mi je dôverne známe a Attila je legenda minimálne tá naša a nakoľko tento kolektív okolo tohoto borca poznám je mi to veľmi blízke a pre fanúšika týchto športov povinná jazda.Pravdepodobne si tento dokument nájde fanúšikov hlavne práve u tohoto publika,ale určite ho odporúčam každému či už s vášňou,alebo bez vášne k športu.Attilka👊👊 ()

ledzepfan 

všetky recenzie používateľa

Ok no, je to (nebo spíš byl) kvalitní sportovec, respekt.. Osobně mu ale nevěřím tu masku dobrého, na všechny milého, usměvavého Attilky kterého prostě musíš milovat (instinkt prostě napovídá, že je to mnohem komplikovanější a možná problematičtější osobnost). Ten dokument sám o sobě je úplně generické shrnutí záchytných bodů v jeho kariéře. Nějak mám zafixovaný, že Oktagon v rámci jakéhosi proma kdysi natočil vlastně to stejné, akorát to bylo o polovinu kratší, dynamičtější a neměl jsem z toho pocit budování přiblblého kultu osobnosti. ()

Galéria (35)

Zaujímavosti (4)

  • Végh počas nakrúcania prehral súboj so Zwickerom, po zápase v šatni plakal a chcel natáčanie ukončiť s tým, že tvorcom uhradí náklady. Větrovský ho povzbudzoval vskutku filmársky, že bude ako Rocky Balboa: „Teraz si prehral, ale potom porazíš Vémolu, ten je tiež vždy raz dole, raz hore.“ V skutočnosti sa toto prianie vyplnilo. Végh porazil Vémolu v súboji poloťažkej váhy označovanom ako "zápas storočia" v novembri 2019. (Biopler)
  • Větrovský mal malú dušičku pri distribúcii snímky. Film mal však prvý víkend 14 800 pozretí, čo je na slovenskom trhu úžasné číslo. Potom to kúpil Netflix, neskôr HBO a režisér zhodnotil dielo ako veľký úspech. (Biopler)
  • Větrovský spomína na začiatky natáčania, kde ku kontaktu s Véghom prišlo veľmi spontánne po nevinnej otázke, či o ňom niekto niekedy chcel nakrútiť film. Okamžite volal svojej manželke, ktorá ho podporila, pričom väčšinou jeho nápady najprv skritizuje. Dodáva: „Začal som nakrúcať Attilu Végha, totálne bez filmárskeho vzdelania a skúseností. Dominik Besler, kameraman, povedal na treťom nakrúcaní, že by to chcelo aj zvukára. A ja mu hovorím, načo, veď tá kamera má zvuk, tam máš mikrofón. Bol som totálny amatér.“ (Biopler)

Reklama

Reklama