fugyx

Dogrose to presne vystihla. O čom môže byť filmík z dedinského kulturáku pri oslave založenia družstva z roku '79? Podprahová agitka, ktorá avšak pôsobí nevinne - je to vtipné, neriešia sa veľké témy, množstvo postáv - každá niečo „šplechne“. Ale poďme postupne. Družstevnícky pátos. Začiatkom predseda (Haverl) prednáša prípitok vyzdvihujúc zomknutosť kolektívu, ktorý je snáď bez jediného kazu, čiernej ovce, a úspechy JRD, v tom mu sekunduje rozcítená čiasi žena (Paveleková). Na tom nie je nič zlé, naozaj, nakoniec na zábave vyzdvihnem len to pozitívne... Družstevnícke historky. Následne sa rozbieha defilé vtipných príhod a podpichovačiek, výhradne z družstva. Následne sú na pódiu stvárnené uskutočnevšie príhody samotnými aktérmi. Družstevné divadlo. Práve v poslednej scénke si predstavujú, ako bude vyzerať také družstvo v roku 2000. To stvárnenie bolo možno prehnané, ale na dobrej ceste, a v konečnom dôsledku sa všetko zosmiešňovalo, akoby vtedajší ('79) stav bol najideálnejší. Počas filmu zaspievali aj niekoľko piesní, zrejme napísaných pre túto príležitosť, celkom podarené (Šalagová tu iba spievala). Možno nemám právo kritizovať, ale takýto dojem to celé zanechalo. Veľkorysé dve hviezdy pre to množstvo skvelých hercov, ktorí sa na toto dali, a aj to nie všetci boli uvedení v titulkoch...

Môže sa to zdať už neprehľadné, ale dobre to do seba zapadá, scenáristicky výborne premyslené. Záver opäť nečakaný, a stále otvorená otázka, kto to bol...

Oni jednoducho vedia ako to dohnať do dojáku!

Pre mládež? Skôr sonda do zväzáctva a komunistický pamflet. Pekné myšlienky o spravodlivosti skryté do šiat socialistickej mašinérie na najnižšej úrovni. Vyslovene film na objednávku. Nie, ďakujem.

50 minút bez problémov stačilo, bez veľkých zbytočností. V súčasnosti sú veci inak, ale princíp, na ktorom je tv film postavený - rozhodnutia - zostáva. Pekný film :) Solárovej takéto charaktery pasujú. Všetci ešte akí mladí.. Slovák a Matejková..

Jeden z najlepších dielov vôbec!! Total madness, epic final. Jerome & Bruce... Len si to pozrite, right now!!

Síce bez (ozajstného) prípadu, ale zato sa toho dosť objasnilo. Skvelé stvárnenie prepojenia troch časových liniek - hlavný dej v kóme (minulosť), záblesky zo súčasnosti a spomienky na detstvo - je v tomto diele asi najsilnejšie a urobené precízne. // Z Klementa sme sa doteraz len smiali pre jeho premotivovanosť a záľubu v kádrovaní, tentoraz vystrčil rožky, až z neho šiel trošku strach // Na druhej strane - začo tých dvanástich odviezli na stanicu, kvôli futbalu a pivu? A len tak bez ničoho? Asi sa to vtedy dalo...

Nanajvýš zaujímavý príbeh od slovenského dramatika s obzvlášť presvedčivým výkonom Eleny Petrovickej. Čo však rušilo viac ako hydraulická zbíjačka bola otrasná, priam ohyzdná kamera a v tesnom závese strih: roztrasené prechody, nepatričné dramatické priblíženia, že vidno každý pór na pleti pod mejkapom, snahy o umelecký detail s výsledkom rozmazaného pozadia a dominancia pramienku kadier; useknutá scéna po sotva vyrieknutej replike. Našťastie podobné experimenty postupne ustali. Na druhej strane sa pokúsili aj o niekoľko trikov s kamerou a farbami (čo bolo ťažšie, keďže film je čiernobiely), a s pozitívnym výsledkom. // Odhliadnuc od technickej stránky, inscenácia mala dynamiku, točila sa okolo morálnych otáznikov, podaná presvedčivo.

„Někdy musíme udělat i to, do čeho se nám nechce.“

Ďalej účinkovali: Ingrid Žirková, Marián Geišberg, Oľga Vronská, Tibor Vokoun, Robert Šudík, Kostýmy: Štefánia Jurášová, Strih: Ladislav Halama, Zvuk: Ján Vyžinkár //