Echo

Marvel je v strašných sračkách, keď vyrába takého... veci. A to hovorí niekto, kto dal 4* Neuveriteľnému Hulkovi a prvému Iron Manovi. V prvej epizóde Echa sa pobijú dvaja Coxovci a radím vám užite si to, všetka „zvyšná“ akcia v celom seriáli sa totiž s touto nedá porovnať a stojí za starú pavučinu snov. „Akčné“ finále je temer paródia, až ma bolelo pozerať sa na babku v sukni rozdávajúcu rany o desaťročia mladším mafiánskym búchačom. Doprdele, aj hrozný Walker, texaský ranger mal lepšiu akciu! Pritom nápad s generačnými echami nielenže vôbec nie je zlý. Miestami je krásny, dojemný, mrazivý. Ale spracovaný je smiešne. Stopáže sú také krátke (ironicky sa mi chce podotknúť: vďakabohu), že by lepšie urobili, ak by investovali pár miliónov do dotáčok/pretáčok, urobili všetko preto, aby to pôsobilo filmovejšie, zostrihali to na hodinu a pol a nasadili to normálne do kín. Trúfam si tvrdiť, že taký film by oslovil minimálne indiánsku menšinu v USA a ženskú časť publika. Inými slovami: bol by to hit. Ja nie som ani jedno, ani druhé, ale od detstva mám k Indiánom slabosť vďaka románom Karla Maya, ich filmovým adaptáciám, prípadne vďaka komiksovým adaptáciám J.F. Coopera resp. vďaka Mannovmu Poslednému mohykánovi. Každý film a seriál, v ktorom vidím Indiána, mi pripadá sympaticky mystický. Z poslednej doby ma v tomto ohľade zaujal Yellowstone, ale najmä famózna mini-séria Angličanka s Emily Blunt. S tou má Echo spoločného charizmatického a skvelého Chaske Spencera, ktorý však v Eche nemá šancu. Mám pre indiánsku poetiku takú masívnu slabosť, že som v Echo ochotný ignorovať i flashbacky, ktoré sú jedným slovom otrasné (futbal, pištoľníčka). Vyzerá to tak, že ak mal niekto v tomto divnom seriáli nad niečím aspoň ako-takú kontrolu, tak neprehliadnuteľný Vincent D´Onofrio. Kingpina zbožňujem od detstva, je to jedna z najlepších záporných postáv, aké Marvel vymyslel. Hoc je to v podstate len veľký chlap, v komiksoch nejeden raz takmer ustál súboj aj s takými machrami, ako boli pouliční superhrdinovia Daredevil a Spider-Man. K priamemu fyzickému stretu však dochádzalo málokedy. Jednak Kingpin skôr ťahal figúrkami z úzadia a jednak paradoxne občas v komiksoch zastupoval princíp väčšieho a menšieho zla a prekvapivo v tých chvíľach stál na strane hrdinov. Ak by na tejto postave/hercovi Marvel postavil najbližšie roky a spravil z neho „realistického Thanosa“, tak si myslím, že by urobil to najlepšie, čo môže. Scenáre sú však také hrozné, že i herec Vincentovho formátu má čo robiť, aby ich ustál so cťou, viď. obludné scény na pošte (to je ale náhodička, čo preboha niekto ako Kingpin robil na pošte?) alebo finále, kde dostane na búdku a s pomaly až detským plačom nasadne do auta a proste... odíde! V takýchto primitívnych scenároch fakt máločo dáva logiku. Postava A postave B vyčíta, že s ňou pretrhla všetky kontakty, ale pritom sama pretrhla kontakty s postavou Y a na výčitky z jej strany pokrčí plecami v štýle „taký je život“. Maya Kingpinovi vyhodí na oči, že sa nenaučil znakovú reč, pritom v niektorých scénach z minulosti normálne znakuje. V iných na to má ľudí alebo počítačový program. Tak neviem. Babka nepozná zaťovho mafiánskeho zamestnávateľa. Ani on ju. Maya vylieva kúsok od Kingpina víno do drezu a Kingpin to nepočuje a začudovane sa pýta, kde je víno. Pozve ju na večeru, všetko nachystá, neustále o tom hovorí a napokon sa dvihne a odíde bez toho, aby si dal čo len hlt. Pozoruhodný je i vzťah Maya/Kingpin: nenávidím ťa, zabijem ťa, vždy som robil všetko pre tvoje dobro, milujem ťa, nemiluješ ma, miluje ma moja rodina, ty si psychopat, ja nie som psychopat ide mi o tvoje dobro. Kingpin je tu všehovšudy 25 minút a aj tak som z neho na konci mal hlavu veľkú ako tri melóny prilepené k sebe Pattexom. Pikoškou je, že hrdinka sa ide bombou pomstiť záporákovi, ktorého strelila do hlavy a teda ho považuje za mŕtveho. Projekt vykazuje stopy príliš aktívneho strihania, čo pripomína vtip o chirurgovi, ktorý operuje a operuje a operuje a zrazu sa pristihne pri tom, ako pitve (chýba stretnutie po rokoch s dedkom, proste „zrazu“ sú spolu v jednej miestnosti). Výprava je veľmi lacná, ale osobne mám pre americký vidiek slabosť, čiže v tomto smere ma to paradoxne skôr potešilo. Napísal by som, že nechápem ani tomu, komu je seriál určený (raz pre puberťáčky a potom sú tam krváky ako z Daredevila), ale nenapíšem, lebo ja už pravdupovediac čo sa Marvelu týka, nechápem ničomu od Avengers: Endgame, česť výnimkám.  Oceňujem fetišisticky nasnímané jazdy motorkou a skvelé intro. (04.02.2024) (menej) (viac)