Skejťačka

„Skejťačka“ je film viac o ťažkej situácii detí v chudobnej Indii a o sociálnych zvykoch, ako „nejaká športová dráma“. Prvý celovečerný film Manjari Makijany vo viacerých veciach „verne kopíruje“ scenár podobných Hollywoodskych filmov (napríklad mladá slečna, žijúca v ťažkých podmienkach, ktorá únik z každodenných problémov (najmä z pohľadu jej vzťahu k otcovi) nájde v športe; „zakázaná láska“; mobilizácia správnych ľudí, aby spravili dobrú vec, atď.) a vo svojej forme neobsahuje žiadny nečakaný moment. Spíš zaujme s trochu otvorenejšími dverami na svet a život v malej Indickej dedinke. (Akoby nestačilo, že veľa ľudí žije v chudobe, ešte sa delia do „kastov“.) Všetky tie zlé veci (a niektoré dobré) vidíme cez oči mladej Prerny, pre ktorú skateboard znamená to, ako pre iných motorka, čiže slobodu. Postavu Prerny stvárňuje sympatická Rachel Saanchita Gupta, pre ktorú je to prvá filmová rola. „Keď som na skateboardu, tak sa cítim byť slobodná.“ Toto platí nielen pre ňu, ale aj pre ostatných detí z dediny. Nehovoriac o tom, že pre nich je to akási jediná skutočná zábava, vec, ktorú môžu hrať. Vďaka spoločnému záujmu medzi nimi pomaličky začínajú zmiznúť „rozdiely“. Vybudovanie malého parku pre skateboardistov by nebolo možné vďaka skupine nadšených „zahraničných ľudí“, najmä bez Jessici, ktorú vo filme veľmi dobre stvárňuje herečka Amy Maghera. Škoda záveru filmu, ktorý je unáhlený a dostatočne nevypracovaný. P.S.: Pekné fotky pri titulkoch nie vždy dokážu zakryť viditeľné otvory. Osobné hodnotenie: 75% (***) (23.06.2021)

Finále je typicky presladené. Čo trošku zamrzí, pretože v skutočnosti to takéto jednoduché nie je. V rámci filmu by mi to nemalo vadiť, ale zamrzí to hlavne z toho hľadiska, že mimo koniec, ten film veľmi detailne a realisticky popisuje pomery detí v Indií. Ich povinnosti aj neschopnosť byť deťmi je tu zobrazená presne tak, ako to u nižších kást funguje. V tomto smere je ten film pekný, uveriteľný a asi aj dôležitý, pretože pojednáva o situáciách, aké sa do dnešného dňa ešte stále odohrávajú a keď už nič iné ukazujú, ako sa vlastne my máme dobre. Hlavná hrdinka je roztomilá a držíme jej palce. Len vravím. Ten koniec to trošku podkopáva. V zásade ale príjemný film s posolstvom ( aké síce každý poznáme) ale v prostredí, ktoré ho robí zaujímavým a neokukaným. A emócie tam fungujú. Aj napriek stoporeným anglicky hovoriacim hercom. (28.09.2021)

Tak u mňa bude Skater Girl už navždy Avril Lavigne, ale ani táto rómska verzia mi nevadila. Viac ako športová dráma to bola malá sociálna sonda do indickej spoločnosti, ktorá poukázala na spráchnivený, skostnatelý, zaostalý systém kást, ktorý v hlavách Indov panuje až doposiaľ a nejde ho z nich vykoreniť. (12.06.2021)

"Najdeme jí ženicha. Už ji nechci mít na zodpovědnost." Tak tu máme indický tradice proti bělošský moderně a sportovní film to není. Škoda. Nicméně jsem pochopil, že jako běloch jsem potenciální rasista, kolonizátor a původce chudoby v rozvojovým světě. Proto je mou povinností stavět dětem v Indii u-rampy, aby si chudáci mohli zaskejtovat a do Somálska vozit sníh, aby se mohli koulovat. Přijímám svou vinu a udělám to, abych už se nemusel nikdy dívat, jak ti hodní lidé trpí. Bylo mi smutno ... samozřejmě ze sebe, že jsem se nachal nachytat na sport a pustil si tuhle angažovanou hovadinu. (07.01.2022)

Na Netflix dobrý! Jinak jsem čekala trochu víc... Příběh dívky z indické vesnice, která toho chce ve svém životě dosáhnout víc, než se jen dobře provdat a starat se o rodinu. Na druhou stranu je to dost naivní - představa, že rozdáním dětem skejty a vybudování skateparků něco někdo změní. Ale když nic jinýho, tak to aspoň typickýmu Netflix divákovi něco dá. Dala bych 3,5 hvězdy, kdyby to šlo. (25.11.2022)