Jozef Mak

Poetika, ktorá sa ma nedotkla ani dielom, ani filmovým spracovaním. Človek Milión a také mi prišli aj herecké výkony, hoci od Hartla som čakal väčšiu tragédiu, toto mu celkom sadlo. Inak nuda. A nebudem sa tváriť, že ma to bavilo len preto, aby som vyzeral, ako rozumiem umeniu. Dosť o ničom a pridlhé. (03.01.2022)

Oceňujem odvahu a chrabrosť, s ktorou sa tvorcovia pustili do filmového spracovania námetu, ktorý je veľmi literárny. Rozprávač, ktorý knižný príbeh posúva do nadosobnej a nadčasovej roviny, vo filme nemá až takú veľkú moc, hoci preberá aj úlohu literárnej „bielej postavy“, no má však ženský hlas poľudšťujúci  drsnú realitu a zvýrazňujúci emócie. Film je oveľa depresívnejší ako kniha, po dopozeraní zostal vo mne oveľa väčší pocit zmaru a beznádeje, a to som román čítal dvakrát. Postavy, ktoré sú výrazné a dôležité v literárnej predlohe, napr. Jožova krstná Hana Meľošová, sú tu na úrovni komparzu, naopak viac priestoru a významu nadobúda jej manžel (T. Maštalír), ktorý upozorňuje na negatívne javy na slovenskej dedine začiatkom 20. storočia. To platí aj pre epizodickú postavu Makovho biologického otca Gregora Biaľoša, ktorý tu doslova zažiari v skvelom podaní A. Bártu. Takisto J. Bárdos v roli Maruše je presvedčivá: krásna i rapavá. Nechápal som ako sa mohla utopiť, i keď zámerne, v sude s teplou vodou na pranie bielizne, nerozumiem tomu ani teraz po filme. Jula, ktorá je v románe priam stelesnenie utrpenia, úbohá chudera, ktorá dokonca žiada manžela Jozefa, aby ju zbil ("Jožko, veď ma len zbi! Ľudia ani neveria, že sme muž a žena."), vo filme oslňuje vnútornou krásou a vôbec nepôsobí ako mrzáčka. Až takú peknú som si ju na základe literárnej predlohy nepredstavoval. J. Kvantiková postrčila Julu do vyššieho levelu. Jozefa Maka mohol hrať ktokoľvek, veď je to človek ako milióny obyčajných ľudí, no D. Hartlovi sa podarilo stvárniť nielen túto vlastnosť, ktorú hrať ani nemusel, ale i nezdolnosť a silu čeliť nepriazni osudu. Predsa som však očakával niekoho silnejšieho, kto by vyzeral menej chlapčensky... Jozef Mak tvrdo makal ako drevorubač, vláčil ťažké vrecia na dunajské lode a navyše je to posledný preživší, v podstate všetci jeho blízki tragicky zahynuli. Zato Jožovho brata Jána Maka som vďaka J. Lojovi nevnímal až natoľko záporne. A nakoniec to, čo so sebou dorobila D. Mórová v roli Makovky si zaslúži poklonu. Tvorcovia sa držali predlohy a súčasne ju svojsky interpretovali. Hoci kniha ponúkla na záver istú katarziu, film je zničujúci, toto je peklo na Zemi, kde postavy nemajú šancu dožiť sa staroby, no možno zafunguje ako silná facka; nebuďte pasívni, preberte sa. (02.01.2022)

Bebjak jede! Filmy, seriály, telka, kino, internet... ten chlap sa posledné roky nezastavil. Zdá sa, že tu nikoho lepšieho nemáme, kto remeselne slušne zvládne väčšinu žánrov, ktorých striedanie ho baví. Prišlo tak aj na adaptáciu klasického románu – a JOŽO MAK je teda takový – makový. V dobrom zmysle. Páčilo sa mi to proti mojej vôli... Je to napísané s ohľadom na predlohu, chvíľami čudne skratkovité, výborne zahrané a štandardne dobre zrežírované. Ale hlavná je pre mňa otázka, ktorá zostáva – či sú dnes natočené adaptácie slovenskej klasiky tou správnou cestou súčasnej kinematografie. Lebo čo je slovenská literárna klasika okrem hory diel, ktoré nikto nečíta ? Prečo – to je jasné. Lebo všetko je to o tom istom – o ťažkom údele Slováka. Nielen že sa obvykle narodí v blbej dobe a debilnom prostredí... ale všetko je proti nemu - chudoba, chlast, nevera, Maďar, Turek, cisár, pán, vzdelanec aj Žid, iní Slováci ostatne tiež, nácek, buržuj, feudál, komouš, všetci sú proti Slovákovi (len tá príroda ho aspoň občas podrží – v závislosti od literárneho obdobia). A príbeh veľkého vlastenca, umelca, zvelaďovateľa Matice – a súčasne ľudáka, tisovca a arizátora Cígera - Hronského o „človeku milión“ je esenciou tejto tragiky, ktorá tvorí podstatu slovenskej kultúry. Stále dokola to isté – len v rozličnej literárnej forme. A slovenský „filmový priemysel“ je vo formálnom spracovaní ešte menej nápaditý – JOZEF MAK sa vo svojej filmovej podobe napriek profesionálnej krásnej kamere či parádnej modernej hudbe v podstate neveľmi líši od podobných filmov zo 70. rokov. Proste konvenčné a remeselne solídne filmovanie (s nejakými leteckými pohľadmi a uhlami kamery navyše si na mňa nepríde). Každopádne, je to kvalitná adaptácia, ktorá dokáže zaujať aj vyvolať emóciu, ale obávam sa, že do budúcna jej zostane predovšetkým jedna zrejmá funkcia - a to vyučovacia.. Lebo očakávať, že by sa dnešná školopovinná mládež do čítania niečoho takého púšťala, keď má filmovú verziu (ale aj keby nemala), je totálne iluzórne. (02.01.2022)

Nakoľko je to (stále) povinné čítanie, je fajn, že takýto film vznikol. V dnešnej dobe by po prečítaní asi málokto pochopil. Nehovorím, že po dopozeraní áno, ale predsa. Skôr stredoškolákov prinútite stráviť dve hodiny pred telkou ako to prečítať. Čo je ale tento film? Čistokrvná, dobre obsadená, nudná depresia. Až tu divák reálne pochopí, prečo oni non-stop chľastali, mlátili ženy, mali plné stodoly sena atď. Aj keď Bebjaka nemám rád, astmošku vystihol. Síce mu k tomu vo veľkej miere dopomohla spolupráca so Zubercom a skvelá výprava, občasné kamerové fintičky a polozábery to dobre doplnili. Rozhodne to nie je film, ktorý by ste si dali len tak s chlebíkom, ale skôr s flašou domácej a susedkou na sene. Podstata človeka milión bola zachytená, dá sa to pekne rozanalyzovať, snáď aj pochopiť. Na TV film to nepôsobilo lacno. Je ale veľmi fajn, že to nevzniklo v dobách dávno minulých. Asi by to bolo kratšie, ale nepozerateľné a nepočúvateľné. Objektívne dve, jedna navyše za klasiku v "modernom" šate. 3 z 5 (08.01.2022)

Jozef Mak, jeden z mála podarenejších slovenských filmov. Nejedná sa o zázrak ale v našej kinematografii veľmi rád uvidím niečo nové. Kamera mi trošku prekážala lebo behala tade kade ale to sa dá odpustiť. Pedro natočil film. Nie ďalšiu debilinu. On jednoducho natočil film, viete podľa mňa sa ťažko uchytíte na Slovenskej scéne lebo tu sa nerobia filmy ako v Hollywoode. Tu sa spravý jeden film za rok a to nám stačí. Len nie vždy sú tie filmy priaznivé. Ale veď nájdu sa tu filmy ako Čiara, ktoré ovplývajú špeciálnym drsným čarom, ktorý ja zbožňujem. Maštalír je tu ukážkový, proste aj v Čiare sa ukázal ako pekná sviňa (v tom dobrom). Po tomto filme mám akúsi nádej, že nerobíme sračky veď Hollywoodske filmy sú väčšinou 50 percentné filmy takže nemáme sa za čo hanbiť. Teda knihu som nečítal a ani neviem či mi film dal podnet na jej prečítanie. Ešte nad tým porozmýšľam, všetci herci boli fajn len hlavný hrdina mi nesedel. Akoby to bolo amatérsky zahrané, aj keď herec určite nebol amatér len nejak som mu neuveril čo vlastne hrá. Neviem možno som iba ja už zmagorizovaný béčkami. Ale za to postava Julky bola perfektná, jednoducho herečka to zahrala ukážkovo. Jozef Mak je veľmi dobre natočený film a konečne niečo čo nevyzerá ako zle zahraný cirkus. (01.01.2022)