Bo Burnham: Inside

Inside je jistě zajímavý svým časosběrným formátem. Touto délkou přípravy ale pro mě zároveň lehce devalvuje výsledný produkt - tu řadu povedených scén, které dokázal vytvořit jeden člověk. Je tam totiž taky několik pasáží, u kterých vyloženě chyběl režisér, který by Burnhama upozornil na zjevné nedostatky. ___ Bylo by zajímavé zjistit kolik materiálu zůstalo nevyužito. Lidl Father John Misty (02.06.2021)

Wow. Keď som sa dopočul, že Bo doma nahral nový špeciál, veľmi som sa potešil, nakoľko Make Happy považujem za úžasnú vec, ale zároveň som bol v rozpakoch. Je totiž rozdiel vidieť živé vystúpenie z ktorého sála energia a vidieť človeka, čo sa nahráva ako v izbe hrá na klavír. Lenže tak to vôbec nie je. Robil na tom síce len jeden človek v jednej izbe, ale tá produkcia je neskutočná! Kamera, výprava, hra so svetlom, strih,... ani si len neviem predstaviť, koľko hodín práce do toho muselo ísť. Fakt klobúk dolu! Po obsahovej stránke je to tiež niečo iné. Vtipné piesne sú zaobalené do artovej formy a skôr než stand-up ide o náhľad do utrápenej duše zatvorenej medzi štyrmi stenami. Výhoda špeciálu je, že rozpráva nielen zvukom, ale aj obrazom a pocit úzkosti vie veľmi dobre preniesť na diváka, ktorý sa toho celého zúčastňuje. Ak sa raz moje deti spýtajú, aké to bolo cez pandémiu, pustím im toto. (31.05.2021)

Bo Burnham natočil v "době Covidové" asi nejlepší karanténní počin, co mohl vzniknout. Přes mé počáteční rozpaky z až Muzikálového ladění jsem zjistil, že jsem doslova přikovanej v sedačce a užívám si úplně všechno. Provedení skladeb je po minimalistické - formální, herecké i obsahové stránce naprostá radost, ale Bo navrch v tomhle malém prostoru (s tím málem co sám má) "nakládá" a překvapuje i s vizuální stránkou. Kloboučk k zemi dolů. Takhle uhrančivě, emotivně, vtipně a inteligentně podanou věc jsem opravdu nečekal! (01.06.2021)

Bo Burnham by podle všeho dokázal psát skvělé seriózní písně snad v jakémkoliv žánru, jenže jemu by to asi nestačilo. On ty písně opatřuje extrémně vtipnými texty, které jsou navíc i dost mazaně satirické a mnohdy při jejich poslechu zjistíte, že se sice bavíte, ale vlastně se i zamýšlíte, protože mají pravdu. Vlastně mi Burnham v mnohém připomíná Erica Idla, který nechal ukřižované v Životu Briana zpívat Always look on the bright side of life, v muzikálovém Spamalotu zase jeho postavy zjistí, že na Broadwayi neuspějete, pokud do hry neobsadíte židy, v titulní písni ze Smyslu života si dělá legraci z lidského plahočení za ničím a v tomtéž filmu nás o lidské titěrnosti přesvědčuje ještě Galaxy Songem. Burnham dělá totéž, ale aplikuje to na současný svět, současné problémy... A dělá to prostě skvěle. (18.06.2021)

Tak 3,5 hviezdy. Celkom komplikovaný oriešok na analýzu - s rôznymi vrstvami, z ktorých niektoré pravdepodobne sám Burnham nezamýšľal. Čo tu funguje dobre: Zachytenie ducha doby - ak sa ma budú jedného dňa deti pýtať, aká že bola tá pandémia, pustím im tento film. Pocity osamotenia, tvorcovskej krízy a depresívnej epizódy sa tu darí výborne prenášať na diváka. Vrámci toho že ide plusmínus o one man project z jednej miestnosti, je to neobyčajne kreatívne, plné nápadov - a to prekvapivo nie len hudobných, ale i vizuálnych. Stále je vtipný - a do istej miery i sociálne uvedomelý - bavili ma ponožkové piesne o sociálnej nerovnosti v US, či Jeffovi Bezosovi. :) V závere to funguje i emočne - All eyes on me je naozaj veľkolepý záver tejto intímnej spovede - sám som mal slzy na krajíčku. Čo tu nefunguje dobre: Burnhamov narcistický egocentrizmus. Netreba samozrejme zabúdať že ide o privilegovaného, bieleho, finančne značne zabezpečeného mladého umelca s rodinou, priateľkou a možnosťami tvoriť podľa svojho gusta - trochu nechcene zábavne potom pôsobí jeho martýrska poloha človeka, ktorý si musí (rovnako ako ostatní) pretrpieť rok v karanténe a rúti sa mu z toho svet. Očividne inscenované scény, pri ktorých sám seba (!) točí ako plače, už hraničia s cringom. Takisto jeho white saviour komplex - časť filmu sa ospravedlňuje za svoju politickú nekorektnosť - ktorou už tu ale takmer vôbec neoplýva. Kde sú tie provokatívne vtipy, o ktorých v úvode hovorí? Vynikajúci komentár tu napísal Traffic, s ktorým síce v niektorých bodoch nesúhlasím (myslím, že mental health je dôležitá téma na riešenie a to že ide o privilegovaného white male atď. neznamená že aj jeho psychické problémy nie sú relevantné, najmä keď ich vie zužitkovať do takto audiovizuálne vydareného diela), no jedná sa pre mňa o veľmi zaujímavý, netradičný a fresh rozbor. Vďaka. (20.06.2021)