Rysavá jalovica

Predtým, než skončil Janko Kroner tam, kde skončil, to bol jeden z najcharizmatickejších slovenských hercov súčastnosti. Hanba mi, že k jeho strýcovi som sa dostala až teraz. Jednoduchý príbeh slúži ako perfektný podklad na humorné situácie, vďaka krátkej stopáži tu niet hluchého miesta. Smiala som sa v podstate stále. Ani svojho pravidelného spoločníka nepočujem každý deň smiať sa tak nahlas. Za 62 minút som sa naučila, že slovenská kinematografia nie je taká zúfalá, aspoň nie ak siahnem o pár desiatok rokov naspäť a pripomenula si, že dej skutočne nemusí byť prekombinovaný, aby bol pútavý. A po rokoch som objavila pôvod známeho označenia "mrcha žena". ;) (15.09.2016)

K tejto kinematografickej klasike som sa dostal po viac ako polstoročí po jej vydaní. Sobotný večer jarných prázdnin vytvoril ideálne podmienky na spoločné domáce kino. Kukučínovu poviedka ma ako povinné čítanie milo oslovila. Je to jednoduché, ale hodnotné dielo s dôležitým posolstvom: "NEPI! V knižke ma zaujali realistické, ba až atmosférické opisy akejsi tichej a melancholickej nálady slovenskej zimnej krajiny. Film v tomto ohľade nesklamal. Dielu slovenského dramatika sa dostala solídna obrazová pocta v prevedení absolútneho klasika československej režisérskej scény, Martina Ťapáka. Herecké obsadenie bolo na príbehové postavy ako stvorené. Na Kronerov prejav sa jednoducho nedá nespoľahnúť. Šesťdesiatdva minút na Rysavú jalovicu úplne stačí a divákovi sa ešte dostane niekoľko vrchovatých hrstí tradičného slovenského humoru minulého storočia. Milo pobaví aj v súčasnej dobe.  Rysavá jalovica je klasika slovenskej umeleckej kultúry, ani poviedka ani film by nemali uniknúť žiadnemu Slovákovi. Odkaz striedmosti bude nášmu národu ešte dlho na oči vyhadzovať. Vďaka pán Kukučín, vďaka. (19.05.2023)

Pozoruhodný príspevok do kazuistiky alkoholovej toxikológie. A nielen alkoholovej ale aj tej susedskej. Umelecky i kostýmovo presvedčivá adaptácia literárnej klasiky. Za zmienku stojí najmä skvelý kameramanský výkon rozkmitaného vnímania sveta naslopancov, alko halucinácie a výstižné dialógy ukazujúce opilecké poňatie spravodlivosti, dohadovanie kšeftov a následnú kocovinovú ublíženosť. (06.01.2015)

Normalizacia roku 1970 uz vdaka Moskovskym Protokolom 1968 zarezavala v Ceskoslovensku naplno. A tak bolo pomaly ale isto jasne, ze vysiny 60. rokov su definitivne tatam. Nastupovala tvrda normalizacia - v zivote spolocnosti, rozhlase, televizii, filme, novinach, v politike ... proste vsade. Tak sa tocili taketo komedie, aby sa odlahcila tvrda a surova realita vsadepritomnej normalizacie. Sfilmovania diela Martina Kukucina Rysava Jalovica sa chytil reziser Martin Tapak. A sfilmoval to tak, ze bravurne. Kroner /Obchod Na Korze/ bol megatalent, o tom zadna. A tie dialogy sa proste nedaju zabudnut. Takze u mna ako mylovnika ceskoslovenskej kynematografyje je tento skvost /a Ctyri Vrazdy staci, drahousku/ urcite vyssie ako Holleho Medena Veza. Za rok 1970 mam vsak rad aj Kachynovo Ucho. PS Jo, za normalizacie sme vedeli tocit jednu pecku vedla druhej, dnes ... a radsej sa nejdem ani rozculovat nad dnesnou "tvorbou". 92 % (12.03.2013)

Výborné zachycení atmosféry jarmarku, krčmy i manželských půtek. Už úvodní předtitulková předehra - boj o kohouta - potvrzuje velký herecký potenciál. Groteskní podání, kdy aktéři hrají beze slov, navnadí a nezklame ani v následném líčení Krtových trampot. Hudba Svetozára Stračinu příběh doprovází výborně, zajímavá je i kamera (Tibor Biath). (10.04.2010)