Skrytý pôvab buržoázie

Vchádzanie zo sna do sna, pripomínajúce svojimi neuveriteľnými dejovými obrátkami nepokojné prehadzovanie sa na posteli. Nejde však o desivú nočnú moru, skôr o príjemne dobrodružný spánok s mnohými snami - takmer všetky situačné zážitky skupinky, ktorá sa túži v kľude najesť, len sa jej to akosi nedarí sú vyvážené parádne uvoľneným humorom. Komické absurdno sa strieda so smutnou melancholickosťou, tak ako častokrát v živote. Nervná chôdza skupinky po veternej ceste kdesi v krajine (táto scéna vchádza do deja opakovane a nečakane). Ostrý výsmech čaká pachtiacich sa nafúkancov, poblúznených revolucinárov, nositeľov jedinej správnej vízie, vyslancov v skutočnosti len osobných záujmov, politikov, aristokratickej povrchnosti, Boha, nezmyslenej armády, divadla života, kde sa nevedomí diváci stávajú hercami odhalenými v trápnych pózach. Snivo denné žitie podané ako na tanieriku. Pritom tak pozerateľné a s toľko možnými výkladmi ako len v Otvorenom filme môže byť. (08.08.2005)

ocenenia : Oscar 1973 - Najlepší zahraničný film ◘◘◘◘ Film na moje gusto až príliš prikovaný k dobe svojho vzniku, a to znižuje ostrosť Bunuelovej kritiky.... ono buržoázia už (pre mňa) dávno nie je to, čo bola pre Bunuela v 70-tych rokoch, a pre Marxa v 19. storočí.... pojem buržoázia bol vždy previazaný s materializmom, hedónizmom, pokrytectvom a povýšenectvom.... napasujúc na dnešnú dobu priam krkolomnej urbanizácie obavateľstva (buržoázia=meštianstvo) by sa v hľadáčiku Bunuelovej kritiky ocitli určite aj mnohí, ktorí sa tu nad filmom rozplývajú, a pritom sami patria do "vyššej strednej vrstvy" (07.10.2010)

Bunuelův "nejdiváčtější" film o tom, jak je někdy těžký najít restauraci, v který by se dalo v klidu najíst, o tom, že terorismus byl už tehdy v kursu, o tom, že sny jsou stejně reálné jako je realita snová, o tom, že lidi se v životě fakt hodně našlapou aniž by kdy došli k nějakému cíli a o tom, že vše je jen hra, i když to hra neni...a o spoustě dalších věcí...tento film mám velmi rád, ostatně jako téměř vše od Mistra Mistrů....miluju jeho velký nadhled a humor, je to my blood type, exactly. (01.02.2008)

Neustále ma napadalo, jak sa Bunuelovi podarilo krásne vystihnúť všetky tie maniere, zvyky a neduhy lepšej spoločnosti; že to neuveriteľne sedí a zároveň je to sranda; ale tiež som mal neustále ten pocit, že súvislý príbeh by mi vyhovoval viacej. Nadčasové? Rozhodne! Ale z mojej strany mierna rozpačitosť .. (23.03.2014)

Ze všech stran neuchopitelné a právě proto i zcela mimo mě. Pár scén pobaví nebo zaujme (hlavně divadelní sen), ale jako celek je Buňuelova bizarní výstava individualit jen zapomenutelným experimentem. Lehce provokujícím, lehce uspávajícím, nejvíce ale zbytečným. Jeho stěžejní role ve světové kinematografii mi tak asi navždy zůstane záhadou. (11.04.2011)