Studené leto roku 1953

Na tomto filme som bol v letnom amfiteátri kedysi pred 89 v rámci Filmového festivalu pracujúcich a nadšene som pozeral na svižný sovietsky western odohrávajúci sa v sibírskych nehostinných drevených barakoch. Strieľačky a súboje medzi politickými väzňami a bandou hrdlorezov, to bolo naozaj čosi nezvyčajné. Po kopách sovietskych psychologických smrteľne nudných blbostí, rozoberajúcich vnútorné pnutia inak šťastnej pracujúcej triedy, ktoré sme nútene navštevovali ako školské kinopredstavenia som zrazu videl odsýpajúci dobrodružný akčniak! Otvorené, nesymbolické poukázanie na nespravodlivý stalinistický režim + spomenutá akčnosť v ruskom filme tej doby vo mne aj vyše 16 rokov po zhliadnutí vyvolávajú príjemné spomienky. (01.07.2005)

Dej filmu sa odohráva na Sibíri, kde dvaja politickí väzni s núteným pobytom, bránia dedinu proti bande kriminálnikov. Celý film je zasadený do tragického obdobia politických prechmatov. V roku 1953 zomrel Stalin, Berija dal všeobecnú amnestiu, ktorá sa týkala len kriminálnikov najhrubšieho kalibru. Hlavný hrdina filmu Basargin, bývalý vojak, ktorý ušiel z nemeckého zajatia a ktorého vyhnanstvo priviedlo do stavu hlbokej melanchólie sa v konfrontácii zo zločinom zbavuje všetkého bremena a nachádza stratenú ľudskú dôstojnosť. Jeden z prvých filmov, ktorý sa snaží ukázať problematiku politických väzňov a vojakov z 2. svetovej vojny v gulagoch v Rusku. Skutočný príbeh kapitána Červenej armády, ktorý na pol dňa padol do zajatia Nemcov, čo mu ale zničilo celý život. (08.12.2015)

Ďalší z ruských filmov, ktorých sledovanie určite nebolo strateným časom. Som rád, že nielen mne vzdialene pripomenul Vláčilove Stíny horkého léta, i keď rozdielov bolo viac než iba v teplote leta. Akurát, že Stíny nikto nezaradil do žánru westernu a tento film áno. Tento a ďalšie mnou oceňované ruské filmy sú príbuzné našim trezorovým filmom, pretože v Sovietskom zväze a ani v Rusku nikomu nerobia radosť. Ukazujú totiž tú stránku ruského myslenia, správania sa a vôbec života, ktorú by Rusi chceli pred svetom ukryť alebo minimálne prefarbiť. A ak ju ukazujú pravdivo, potom vôbec nerozhoduje, v ktorom roku alebo období bol film nakrútený. Vždy bude "osinou v prdeli" ako vravia Česi. (18.06.2023)

Plný počet dávám hlavně za konec. Tak bezútěšný a smutný. Ztracené roky, ztracené životy ... Tento film se dá opravdu nazvat eastern. Berija po Stalinově smrti propustil na svobodu všechny vrahy a celé podsvětí. Ti pak bezprizorně putovali zemí, loupili, znásilňovali, kradli, vraždili. Politických vězňů, mezi něž patřili např. i vojáci zajatí Němci ve druhé světové válce, se však amnestie netýkala. A mnohdy byli jediní, kdo vesničany bránil ... Ráda bych také upozornila na Valerije Prijomychova, který už bohužel zemřel. Svou roli ztvárnil skvěle. (25.10.2014)

Tady bych si dovolil upozornit, že to je pravděpodobně ve svém žánru jeden z nejlepších ruských filmů té doby natočený ještě před rozpadem Sovětského svazu. Nebývale pravdivě ukazuje na jakési blíže neurčené severně zapadlé osadě, jak bylo Rusko postiženo počátkem léta 1953 amnestovanými zločinci nejhoršího kalibru. A neprávem odsouzení zůstali i nenadále ve špatných podmínkách, kteří zosobňovali ve svém podobenství schopnost tolerance a mravní přesvědčení. Dle mého soudu jde o zcela ojedinělé dílo. Neboť neběží jen o samotný film, ale i v hlubší rovině možná i částečně předurčilo liberalizaci poměru v ruském filmu. (26.06.2011)