Reklama

Reklama

Most osudu

  • Česko Most osudu (viac)
Trailer

Obsahy(1)

Třetí filmová adaptace románu Thortona Wildera se odehrává v 18.století v peruánské Limě. Tragická nehoda, při níž se do propasti zřítí lanový most svatého Ludvíka krále, si vyžádá 5 lidských životů. Kněz Juniper (Gabriel Byrne) se vydává na místo neštěstí – chce se dozvědět více o (zdánlivě spolu nesouvisejících) životech obětí a na základě zjištěných informací posoudit, jestli se jednalo o boží záměr nebo opravdu pouze o nešťastnou náhodu… (oficiálny text distribútora)

(viac)

Videá (1)

Trailer

Recenzie (39)

alpeew 

všetky recenzie používateľa

Výpravný snímek z období inkvizice v peruánské Limě 18. století je důkazem, že ani hvězdné obsazení nedokáže mizerně zrežírovaný a suchopárný scénář bez pořádného příběhu či myšlenky postavit na nohy a že hodně chtít neznamená také hodně získat. Že by košatý děj předlohy,(kniha oceněna Pulitzerovou cenou), nebylo možno vměstnat do dvou hodin filmu aniž by neutrpěla vykreslenost postav.? Těžko říci, ale koukat se na to nedá...Kněz Juniper se může snažit jak chce, na jeho otázky, kterým nikdo nerozumí a na které se nikdo nedozví odpověď, činí z filmu zmatený a banalitami prošpikovaným propletenec bez smyslu. ()

Yoss 

všetky recenzie používateľa

Nuda, nuda, nuda. Uz predchadzajuce komentare naznacuju, ze hviezdne obsadenie sa vobec nepretavilo do nezabudnutelneho filmoveho zazitku. Kniznu predlohu som necital a neviem, ci ma potencial byt zakladom pre kvalitny snimok. Most osudu je vsak jednym z najslabsich historickych filmov, ake som kedy videl a aj ked je pozeratelny, jedenkrat za zivot to uplne staci a mozno aj to je privela.. ()

Reklama

conery1 

všetky recenzie používateľa

Peru 18-te storočie. Vládne tu španielsky miestokráľ( démonický F.M.Abraham) a teda katolícka cirkev v zastúpení arcibiskupa(R.de Niro, úloha pod jeho úroveň). Most na pútnickej ceste sa zrúti a zahynie 5 pútnikov. Juniper, františkánsky mních(G.Birne) sa snaží zistiť spojitosť medzi obeťami a dokázať, alebo vyvrátiť náhodu. Šesť rokov zbieral podrobnosti zo života obetí a zistil, že všetkých spájala nenaplnená túžba po láske.Záver hľadania : nie náhoda, ale Boží zámer ich vykúpil s tohoto sveta a pozostalým zostala pokora pred láskou samou. Samozrejme, cirkev ho dala upáliť ako kacíra, za to, že sa odvážil hladať pravdu, pretože hľadanie múdrosti je kacírstvo- viď Meno ruže. Môj názor: niet ani náhod, ani osudu. Sú iba udalosti, Ktoré sa odvíjajú od našich terajších myšlienok a následne skutkov. A čo sa týka lásky? Naučme sa ju dávať sebe a nestane sa nám, že nebude opetovaná. ()

Bart 

všetky recenzie používateľa

Jak už to bývá, když se všem něco nelíbí, najde se vždy alespoň jeden vybočující z řady. V tomto případě jsem to já. Tenhle film mě absolutně dostal. Uznávám, že mohl být kratší, některé postavy (bratři) byli trochu navíc. Mě osobně se nejvíc dotkla postava markýzy de Montemayor v podání K. Bates - neuvěřitelně smutná postava. Výborný H. Keitel a G. Chaplin. ()

B!shop 

všetky recenzie používateľa

Tenhle film mel docela silnej potencial, cekal jsem, ze tu budeme sledovat tu uvodni spousteci udalost a pak prohazene osudy jednotlivejch obeti, ktery se na zaver spojej, jenze film je krapet jinej. V podstate vypravi pribeh vsech obeti najednou v jednom pribehu a vetsina se jich zna. Do toho je par prostrihu na inkvizici ci co to bylo. A na zaver se stejne clovek nedozvi, jesli to byl teda bozi zamer a nebo co to teda bylo. Film v podstate zachranuje par zajimavejch scen, jimz vevodi ta na moste, dale solidni hudba a pak herci. Ty sice vetsinou nemaj co hrat a tvari se otravene, ale najde se i par promakanejsich postav, jako je treba postava Bates nebo Keitela. Na to, ze se tu jen dve hodiny keca a obcas jsou ty kecy zmateny, jsem se nudil prekvapive malo, ale presto to na vic jak 3* neni. ()

Galéria (95)

Zaujímavosti (4)

  • Osud herečky a zpěvačky Micaely Villegas zvané La Perricholi (1748-1819), inspiroval hru Prospera Meriméa Kočár nejsvětější svátosti (Le carrosse du Sanit Sacrement, 1829) a operetu Jacquese Offenbacha La Périchole (1868). (NinadeL)

Reklama

Reklama