Piargy

Asi budem musieť hľadať vinu v sebe. V poslednej dobe nenachádzam filmy, ktoré by naplnili moje očakávania. A pritom nechcem žiadne zázraky. Aj Piargy má krásne scenérie slovenskej prírody, život na dedine vyzerá realisticky, herci sú neopozeraní a dobre hrajú, kamera čaruje so svetlom a mohol by som pokračovať, ale nezaujalo ma to. Najskôr to bude vekom. Kedysi dávno som bol ako špongia a nasával som podnety zo všetkých strán a v akomkoľvek množstve. A teraz mi bohužiaľ už je máločo dobré. Ale možno sa dočkám. (23.01.2024)

Ačkoliv Piargy chybí naléhavost Michálkova Sekala a ještě o notný kus má dál do Stínů horkého léta, vynikající kamera, silný příběh postavený na snadné zápletce a profesionální zpracování filmu z něj může dělat velmi silný zážitek. Může, pokud si jej jako já nepustíte na 6" mobilu na letu Ryanair z Vídně do Atén. Doporučuji co největší uhlopříčku, pořádný zvuk a počítat s tím, že tyhle filmy nikdy nedopadnou dobře. Lepší 4*, ale pro podpoření slovenské kinematografie, s klidným svědomím naplno. (01.12.2023)

Piargy. Čítať by som to nedokázal, ale takéto filmové spracovanie je veľmi fajn. Absolútne perfektne trafený casting, skvelé herecké výkony, čiernobielosť tomu po čase dodá ten správny feeling a veľmi trefne ukázaná každodennosť jednej bežnej slovianskej rodiny. V konečnom dôsledku je správanie šablónka, ktorá neprekvapí, pridaná hodnota je len to namotanie na cirkev. Povinnosť pre všetkých maturantov, odporúčanie pre slovenských historikov, a fajn film pre ostatných, ktorý sú nastavený na pomerne ťažku, ale dobre natočenú slovenskú drámu. Silné 3 z 5 (14.10.2023)

Nemám moc rád filmy zo slovenského dedinského prostredia. Často je tam všetko strašne farebné a idealistické a pokiaľ sa film venuje aj ľudovým tradíciám je to často monotónne a tuctové. Piargy na to išli úplne inak. Druhá svetová vojna už klope na dvere. Židia sú nepriatelia a fašisti pochodujú po uliciach. Ak si k tomu pripočítame témy ako domáce násilie, postavenie ženy v spoločnosti a vzťah cirkvi a obyčajného ľudu, tak o idealizme a farebnom prikrášlení nemôže byť ani reč. Často pochmúrna atmosféra je podtrhnutá čiernobielym spracovaním a minimalistickou kamerou. Aj keď je to film z roku 2022, vyzerá akoby bol natočený v dobe, keď sa odohráva príbeh. Ľudové zvyky tu vystupujú ako spestrenie a občasná chvíľka na odpočinok. Inak dianie pomaly a isto smeruje k apokalyptickému finále. Herecké výkony Judit Bárdos a Attilu Mokosa sú skvelé. Na záver už len skonštatovanie, že je smutné, že sme sa od roku 1939 ako spoločnosť príliš neposunuli a množstvo problémov, ktoré boli na plátne sú stále aktuálne. 90% Kino Film Europe (23.09.2022)

Vopred hovorím, že som nedotknutý novelou a moje nadšenie teda nebrzdí to, čo s ňou film urobil, každopádne dlho tu nebol slovenský film, ktorý by vyzeral takto artovo a za ktorý by sme sa nemuseli hanbiť. Kameraman a osvetľovači by mali pobrať všetky lokálne ceny a zvýšiť požiadavky na honorár, lebo takto natočený a nasvietený film tu dlho nebol (naposledy snáď Uhrov Organ) a asi ani dlho nebude. Osobitná poklona hereckému výkonu Judit, ktorá ako Maďarka aj v tých skromných dialógoch dávala taký perfektný dedinský prízvuk, že by zapadla do ktorejkoľvek slovenskej viesky. 9/10 Update po prečítaní "novely", ktorá má tak 20 strán. Najprv poznámka - problém so sfilmovaním Švantnera je ten, že používa neskutočne bohatý ornamentálny archaický jazyk, ktorý sa nedá previesť do obrazu pretože obraz  vnímaný divákom bude vždy prvoplánovo kódovať konkrétny význam bez možnosti aby si divák sám daný obraz na základe formy použitého jazyka vytvoril (v tom jazyku je tiež tak trochu mágia toho realizmu). Vyčítať filmu, že fakticky polovicu postáv prepísal a spravil z nich všetkých (áno, aj zo žien) ziskuchtivé morálne hovädá je podľa mňa dosť nefér, pretože tento prepis práve prehlbuje to "ospravedlnenie" božieho trestu za hriech, čo je jedným z leitmotívov novely a aj keď paradoxne úmysel scenáristov je zjavne ukázať nám "woke" ženské postavy na tzv. kaviarensky tradičnej slovenskej dedine, beztak ich to prostredie zomelie skôr než lavína; aj Juliša je morálne hovädo, pretože ju to proste so svokrom baví viac než s manželom. Ak si ale odmyslíme túto pomaly povinnú jazdu o "skazenosti tradície", scenár perfektne prehlbuje motív hriechu a odplaty vyššej moci. (27.12.2023)